Žiadna eufória po životnom výkone. Gabika Mihalčínová Marcinková zabehla v nedeľu prvýkrát celý maratón. Aj keď sa naň tešila od jari, celý ho pretrpela. Hrdosť a štipka eufórie sa dostavili až včera.
Gabika beháva od základnej školy. Najprv sa venovala atletike, no pre anomáliu na chrbtici jej začali skôr vyhovovať dlhšie trasy a tak sa dostala k maratónom.
Prvýkrát zabehla polovičnú trasu, keď mala osemnásť rokov. Odvtedy sa na štart toho najväčšieho stavia pravidelne.
„Vynechala som asi len dva ročníky, keď sa mi skrížili dátumy a práca sa nedala odmietnuť.“
Csiba by bol rád, keby sa narodil v Košiciach Čítajte Utrpenie na trati
Tento rok sa jej termín Medzinárodného maratónu mieru podarilo do plného diára vtesnať. Dokonca od apríla mala plán, že tento rok sa pokúsi o celú maratónsku trať.
A tak sa aj stalo. V nedeľu zabehla štyridsaťdvakilometrovú trať za skvelé štyri hodiny a sedem minút.
„Veľmi som trpela a veľmi som sa trápila,“ zhodnotila úprimne svoje prvé dojmy.
„Ešte tri hodiny po dobehnutí mi bolo zle. O niečo lepšie mi bolo, až keď som sa vyvracala v aute.“
Špotáková s behom problém nemá, o rok na štarte možno aj so synom Čítajte Športuje celá rodina
O niečo lepšie jej bolo až včera ráno.
„Som síce nevyspaná, lebo som sa ešte v noci presúvala do Bratislavy a od rána mám prácu, ale už to začína byť dobré. Som hrdá, že som to zvládla, ale neviem, či je vhodné sa takto trápiť,“ konštatuje herečka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
