KOŠICE. Do záverečnej fázy vstupuje natáčanie desaťdielneho cyklu televíznych rozprávok Príbehy spod Karpát, ktorý vzniká v rámci cezhraničného slovensko-ukrajinského projektu Cestujúce bábky v produkcii Bábkového divadla Košice a košického štúdia RTVS.
Režisérom projektu je Košičan Ján Sabol, hlavným kameramanom Ivan Finta.
Vznik cyklu televíznych rozprávok je nosnou časťou projektu financovaného z Nórskeho finančného mechanizmu a Štátneho rozpočtu SR.
Každá z polhodinových častí bude tvorená nielen samotnou rozprávkou, ale aj niekoľkominútovým dokumentom o piatich slovenských a piatich zakarpatských zaujímavých lokalitách.
Príbehy spod Karpát sa budú vysielať na Slovensku, ale aj na Ukrajine.
Desať príbehov na čarokrásnych miestach
Počas predchádzajúcich mesiacov sa ľudia na viacerých miestach Košického kraja, ale aj na Zakarpatskej Ukrajine stretávali s filmovým štábom režiséra Jána Sabola a hlavného kameramana Ivana Fintu.
Filmové klapky zneli v lese v košickom Čermeli, v kaštieľoch v Markušovciach, Budimíre a Michalovciach, v starom medzevskom hámri, pri Jasovskej jaskyni, vo Vinnom, ale aj na viacerých miestach v Košiciach či v skanzene v ukrajinskom Užhorode.
„Desať samostatných častí spracováva desať príbehov – päť na slovenskej a päť na ukrajinskej strane, ktoré sa viažu na turisticky zaujímavé, respektíve širšou verejnosťou nepoznané oblasti Košického kraja a západnej oblasti Zakarpatskej Ukrajiny. Vychádza z potreby posilniť povedomie o regiónoch, ktoré kedysi, historicky, kultúrne aj politicky tvorili jednu časť, či už išlo o štátne útvary, alebo o hospodársky a kulturologicky prepojené celky," hovorí dramaturg Peter Himič.
Zo Slovenska tvorcovia netradičným spôsobom predstavia košickú Urbanovu vežu, Spišský hrad, medzevský hámor, rožňavské hodiny a hrad vo Vinnom, z Ukrajiny mesto Užhorod, známu horu Pikuj v Karpatoch, zámok v obci Velykyj Bereznyj, drevený chrám postavený bez jediného klinca a jeden z príbehov hovorí o tom, ako vznikli Karpaty.
„Rámcovanie je v každej časti identické. Opiera sa o postavu principála bábkového divadla, ktorý reálnemu detskému publiku ozrejmuje príbeh zvoleného miesta, jeho najzaujímavejšie časti. Introdukcia má univerzálne televízne riešenie. Deti prichádzajúce do divadla očakávajú príbeh, ktorého spracovanie a forma je vždy istým prekvapením," približuje Himič, podľa ktorého bude divák vnímať každú časť ako súčasť celku.
„Nemá to však povahu seriálu, ale samostatných častí, ktoré sa opierajú o reálne historické udalosti, osobnosti alebo miesta, ktoré spájajú oba prihraničné regióny," dodáva.
Herci Peter Creek Orgován a František Balog. V príbehu Ako vznikli Karpaty – natáčanie v lesoch pri Medzeve. (zdroj: archív BDKE)Netradičné spojenie hraného a bábkového
Príbehy spod Karpát sú špecifické aj pre samotných filmárov.
„Snažíme sa spojiť dva rozdielne priestory - bábkový svet a svet hraného filmu do jednotného celku. Práca s bábkami a reálnymi hercami, to sú dva rozdielne spôsoby práce a zaujímavé je to aj v tom, že každý diel bude iný. V každej časti dochádza k rôznym interakciám medzi bábkami a živými hercami. Napríklad bábka a herec v reálnom prostredí, bábka a herec na javisku, bábky v reálnom prostredí a potom v divadle... Vznikne zakaždým iný, originálny spôsob vyrozprávania rozprávkového príbehu," približuje netradičné spojenie režisér Ján Sabol.
Ako dodáva dramaturg Himič, ide predovšetkým o použitie dvoch základných žánrových foriem - televíznej a divadelnej.
„V prvom prípade používame najmä techniky a vyjadrovacie prostriedky žánru televíznej inscenácie s použitím filmových postupov. V druhom prípade sa opierame o bábkové divadlo v jeho rôznorodom zábere - marionety, javajky, spodové bábky, tieňové divadlo, maňušky a podobne," približuje Himič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
