Jesenný kráľ druhej ligy exceloval

KOŠICE. Na ťažkom teréne padli v Čermeli štyri góly. A mohlo ich byť aj viac, najmä zásluhou domáceho celku, ktorý držal opraty stretnutia vo svojich rukách.

Očakávaný súboj prvých dvoch tímov východnej skupiny II. ligy Východ medzi VSS Košice a Bardejovom (3:1) priniesol na ťažkom teréne slušné futbalové predstavenie.

Určite mu pomohlo rýchle vedenie hostí už v 4. min. po góle Hamuľaka, ktoré prinútilo vedúci tím súťaže k nasadeniu väčšieho úsilia na zmenu skóre.

Príležitostí si domáci vypracovali pomerne veľa. Veď len Dordevič k svojim dvom presným trefám mohol ešte predtým pridať dve a rovnako žiariť mohol i Trebuňák.

Útok žlto-modrých ťažil najmä z messiovskej práce Ivanova, ktorý zakladal perfektné útočné akcie a svoj výkon spečatil poisťovacím tretím gólom.

Ťažila z nich najmä spomínaná dvojica Dordevič s Trebuňákom, ale i Andrejev a ďalší.

Partizán sa po vedení do šancí nedostával a bola iba otázka, kedy to Košice otočia. Otočili a vyslúžili si aplauz skromnej návštevy nielen za víťazstvo, ale najmä za predvedenú hru.

Aktéri sa zhodli: zaslúžený rezultát

Zo strany VSS išlo určite o najlepšie predstavenie na domácej pôde. S týmto názorom sa stotožnil i domáci kapitán František Vancák.

„Rýchly otvárací gól hostí nás správne naštartoval. Už sme nemali na čo čakať, už sa nebolo prečo oťukávať. Všetci sme mali v hlavách nešťastný záver v Bardejove, kde sme v záverečných minútach prišli o tri body a zapísali si doposiaľ jedinú prehru. Mali sme teda čo súperovi vracať. Išli sme za víťazstvom od začiatku, no naša snaha sa po rýchlo inkasovanom góle ešte umocnila. Vypracovali sme si i ďalšie šance, výsledok mohol byť ešte krajší. Mám ale pocit, že to bol náš najvydarenejší jesenný zápas. Dokonale sa prejavila lepšia súhra. Teraz potiahli chlapci zo zahraničia, v ďalšom dueli, dúfam, potiahneme my. V šatni je super atmosféra,“ v rýchlosti zhrnul svoje pocity pred odchodom do šatne kapitán, na ktorého v nej všetci čakali, aby dal povel k víťaznému rituálu.

Michal Horodník, ktorý mal v šatni na štadióne Lokomotívy tiež svoju skrinku, veď tu odohral nejaké roky, neodchádzal z trávnika nadšený.

„A môžem? Celý týždeň sme sa na lídra pripravovali, úvod nám vyšiel podľa predstáv, ale postupne sme strácali pevnú pôdu pod nohami. A nebolo to iba vinou ťažkého a dažďom nasiaknutého terénu. Domáci sa vzchopili, tlačili sa pred našu bránu a mali sme i šťastie, že si do nej nenašlo cestu viac lôpt. Ťažko mi je hľadať slová, ktoré by vysvetlili príčinu tohto javu, ale musíme uznať, že náš rival sa ukázal vo veľmi dobrom svetle, bol lepší a zaslúžene vyhral,“ trpko konštatoval iba 20-ročný hráč Partizána.

Zato Nikola Dordevič rozdával úsmevy na všetky strany.

„Sme jesenní králi súťaže, hra nám išla a aj ja som sa výrazne presadil. Dva góly ma tešia, no mohlo byť ich aj viac. K hetriku som asi nikdy nemal bližšie, ale jasne sme dominovali, takže to až tak nemrzí.“