Korzár logo Korzár Košice

Traumatológ a športový lekár Miloslav Klíma: Chcel som byť hercom

Od detstva miloval šport, najviac basketbal. Za sebou má 15-tisíc operácií.

S manželkou a synmi v New Yorku.S manželkou a synmi v New Yorku. (Zdroj: archív M. Klímu)

"K tomu, že som sa stal športovým lekárom, došlo na základe hrubého podvodu," smeje sa Miloslav Klíma, legenda košickej traumatológie a športového lekárstva.

S hokejistami či basketbalistkami precestoval kus sveta. Nedávno oslávil okrúhle jubileum, ale sedemdesiatku by mu nik nehádal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stále operuje, žartuje a vtipnými postrehmi glosuje okolitý svet.

Premýšľal aj o herectve

„Pôvodne som chcel študovať zahraničný obchod, to sa mi veľmi páčilo, ale zistil som, že tam berú štyroch - piatich uchádzačov, protekciu som nemal, uvedomoval som si, že tam ma určite nezoberú spomedzi množstva Bratislavčanov. Ale keďže som sa v tom období venoval dosť intenzívne aj vystupovaniu - recitoval som, hral som na škole v divadle, povedal som si, že zlé by nebolo ani stať sa hercom. Samozrejme, ako mladého chlapca ma lákalo aj to, že sa budem môcť v rámci práce aj bozkávať s peknými herečkami. Pri rozhodovaní, kde si podám napokon prihlášku, sa mi dostali do rúk aj propozície k prijímačkám na Fakultu telesnej výchovy a športu. Basketbal dvojtakt, volejbal, na štyroch stranách futbal, atletika beh na 60 metrov, skok do výšky a na poslednej strane boli ďalšie podmienky, že premet vzad, premet vpred a ďalšie, pre mňa šialené veci, pretože som v živote urobil raz stojku na hlave v rámci jogy, dokázal som preskočiť kozu a urobiť kotrmelec, ale tam sa moje gymnastické schopnosti končili," spomína na výber vysokej školy.

SkryťVypnúť reklamu

V susedstve býval lekár futbalistov VSS a cestoval po zahraničí, bol v Južnej Amerike v čase, keď on ako stredoškolák bol najďalej v Miskolci a to ho odjakživa lákalo - chcel vidieť svet.

"Takže sesternica sa spojila s mojou mamou a vymysleli, že by som mohol byť športovým lekárom, lebo pri tom nemusím chodiť na pitvy a nebudem pri operáciách. Ja som totiž, paradoxne vtedy, nemohol vidieť krv ani žiadne úrazy..."

Takmer v pitevni odpadol, prepotil celú košeľu

Napokon sa na medicínu prihlásil a keďže gymnazista Klíma bol dobrý študent, na lekársku fakultu v Košiciach ho prijali.

„Asi na piaty deň sme sedeli v posluchárni, presne si pamätám, že som mal svetlomodrú košeľu a vošiel asistent Vološin s tým, že potrebuje preniesť skriňu. Ja dobrák som sa prihlásil, že pomôžem a keď sme ju doniesli na určené miesto, zacítil som zvláštny smrad, rozhliadol som sa a na okolitých stoloch ležali mŕtvoly. Bol som v pitevni a keď som vyšiel von, košeľa bola tmavomodrá, ja som sa úplne zlial, bolo mi zle, myslel som, že odpadnem. Také boli začiatky, ale už neskôr, keď som ako študent ležal na internej klinike, tak ma primár vytiahol s tým, že je dovolenkové obdobie, nemá dosť medikov, treba pomôcť a tak som sa ocitol na sále pri chirurgických operáciach žlčníka, žalúdka... Pri prvých som doslova zavrel oči, keď sa primár blížil so skalpelom k telu a zarezal... Postupne ma tento pocit opustil. Z Košíc som však prestúpil na medicínu do Olomouca, lebo sa mi nepáčili vtedajšie praktiky profesorov, bol som rebel a nemohol som zniesť, ako niektorí študenti dostávali zadarmo známky, tak to bolo naordinované komunistickou stranou. V Olomouci boli báječní ľudia, pre profesorov sme boli kolegovia, boli to krásne štúdiá, tam som ukončil medicínu. A v tom čase som sa zoznámil s mojou manželkou, ktorá bola učiteľkou na hokejovej škole v Košiciach. A to rozhodlo, že som iné ponuky do Čiech odmietol a vrátil sa do Košíc."

SkryťVypnúť reklamu

Basketbal mal prednosť pred frajerkami

Miloslav Klíma od chlapčenských čias miloval šport ako taký, ale najviac mu učaroval basketbal.

„Nepotreboval som ani frajerku, denne som urobil tisíc hodov. Keby to bolo dnes, tak by som sa basketbalu venoval vo väčšej miere, ale vtedy som veľký dôraz kládol na školu, nedalo sa kvôli športu vynechávať prednášky, bola iná doba. Hrával som aj vodné pólo, bol som brankárom aj hráčom futbalového klubu VSS, hral som súťažne aj tenis za mančaft Slávia UPJŠ, proste som mal veľký vzťah k športu. Hral som aj šach, bol som jediný, ktorý remizoval s veľmajstrom Opočenským v simultánke, robil som takmer každý šport. Najviac ma bavil basketbal, lebo som ho považoval za inteligentný šport, mal som naň predpoklady aj výšku. Urobil som si aj trenérskú licenciu, dva roky som chodil do Bratislavy, dnes by som mohol trénovať prvú ligu. Päť rokov som trénoval, v Tunise aj tu v Košiciach univerzitný mančaft Slávie, ale aj dorastenky, ktoré sa stali majsterkami Československa."

SkryťVypnúť reklamu

Krásne spomienky na lekársku prax, ale aj basketbal má zo stáže v Tunise.

"Družstvo Narsu, ktoré bolo ôsme v lige, sa po mojom príchode postupne posúvalo na čelo tabuľky a napokon vyhralo tuniskú ligu. Bol som jediný cudzinec v lige. V Tunise som ako lekár pracoval päť rokov, boli to zaujímavé roky, spoznal som veľa priateľov, mnoho som videl a mnohému som sa naučil."

Víťazstvo v tuniskej lige

Okrem Tunisu sa doktor Klíma dostal na ročnú stáž do Spojených arabských emirátov, ale aj do New Yorku, na Floridu a Paríž sa stal doslova jeho druhým domovom, keďže sa považuje za frankofila, rozpráva po francúzsky, má tam veľa priateľov, miluje ich životný štýl, jedlo, krajinu a je aj členom Francúzskej chirurgickej spoločnosti. V Paríži bol 119-krát...

„V Remeši v nemocnici som bol na stáži pol roka, ako vtedajší námestník riaditeľa nemocnice som sa tam zaoberal nielen medicínskymi záležitosťami, ale aj tým, ako sú tam manažované nemocnice. Bol som v Paríži, v Ruan, v Montpeliere, prakticky dokopy som dva roky strávil vo Francúzsku. Najviac som precestoval svet s hokejom a basketbalom ako športový lekár. Čo sa týka športu, nebol som normálny, dokázal som byť v piatok dopoludnia v práci v nemocnici, poobede odísť do Zlatej Idky, kde bolo sústredenie hokejistov pred zápasom, potom prísť na zápas do Košíc, v sobotu ráno už cestovať do Žiliny, kde som odohral zápas v basketbale, v sobotu večer sme sa presunuli do hotela Kyjev do Bratislavy, tam sme prespali, ráno v nedeľu sme už hrali na Interi basket, po skončení som sadol na stanici na autobus a išiel som do Prievidze, kde hrali VSŽ futbal a potom domov na východ. Takže športový nadšenec doslova do bezvedomia," smeje sa pri spomienkach M. Klíma.

Najviac ho naučil primár Bauer

Na svoje začiatky na traumatológii v Košiciach spomína s obdivom k primárovi Bauerovi, ktorý pre neho veľa znamenal.

"Primár Bauer bol pre mňa a navždy zostane pánbožkom traumatológie. Od neho som sa naučil najviac, nielen z odbornej stránky, ale obdivoval som ho za to, aký bol spravodlivý, prísny, férový, ako dokázal vychádzať s ľuďmi. „Obdivoval som na ňom celého človeka. Mal som v živote 11 primárov, ale primár Bauer je u mňa špica. Ďalší mu už nesiahali ani po členky. Naučil som sa od neho všetko, precíznosti, dochvíľnosti, miloval ľudí. Nikdy som nezneužil, ak ma niekde v rámci športu pustil, vždy som sa to snažil nadštandardne vrátiť vo svojej práci, nikdy som neflákal prácu na úkor športu."

Tisíce operácií, srandovné i komplikované

Ak má traumatológ Klíma spočítať, koľko za svoju kariéru urobil operácií, priblíži sa k závratnému číslu 15-tisíc. Dokáže si tie operácie aj pamätať? Vryli sa mu niektoré do pamäti navždy?

„Pamätám si na väčšinu, najmä na tie komplikované alebo napríklad na srandovné, nemyslím teraz, že mojím výkonom, ale okolnosťami, za akých prišlo k úrazu pacienta. Mal som pacienta, ktorý v ten deň nastreľoval klince a vypadla mu pištoľ z ruky. A tá pištoľ, ktorá sa stala neovládateľnou, mu prestrelila lýtko, stehno, črevá, pečeň, močový mechúr... Operovali sme v dvoch tímoch, zachránili sme ho a vrátili do života. Mali sme pacientku, ktorá spadla z výšky 600 metrov. Neotvoril sa jej padák. Keď ju priviezli, mala výšku asi jeden meter, stehná mala vrazené pod pazuchami, sme ju vyťahovali, prežila a toho inštruktora si nakoniec aj vzala. Takých príhod bolo tisíce. Z hokeja mám tragickú spomienku na Čajku z roku 1992, ktorý zomrel počas zápasu. Takých úrazov je v zápasoch veľa, dokonca v tom konkrétnom sa stali podobné zákroky niekoľko minút predtým, ale bohužiaľ, ten Čajkov bol s tragickým koncom. Dopadol hlavou tak nešťastne, že si vykĺbil chrbticu a roztrhol miechu. So smrťou som sa už pri hokeji nestretol, ale kriesil som mnohých, vyťahoval jazyky, raz mi Plavucha omylom vytiahol hokejku, ktorú som mal pri vyťahovaní zapadnutého jazyka v ústach hráča a ten mi prehryzol dva prsty."

Medicínu by si vybral znovu

So smrťou pacienta sa musel naučiť žiť, aj keď ako vraví, takéto prípady sa v hlave držia dlho.

„Vždy som sa snažil nič neodflinkať, urobiť pre záchranu všetko, čo je v mojich silách a schopnostiach. Nikdy som sa nehanbil zavolať na pomoc iných kolegov, ale ak človek na sále zomrel, vždy mi to vŕtalo v hlave, čo som ešte mohol urobiť... Veď žijeme v jednom meste, stretávate manžela alebo manželku toho človeka, čas možno stratu zahojí, ale mňa to mrzí stále. Za 44 rokov prešli cez moje ruky tisíce pacientov, aj kopa kamarátov, susedov, známych, boli to množstvá príhod, škaredých aj pekných, keď sa všetko podarilo. Preto vravím, že keby som si mal ešte raz vybrať profesiu, tak napriek tomu, že to nie jednoduchý chlebíček, vybral by som si opäť medicínu," hovorí Miloslav Klíma.

Na chvíľu by sa rád stal aj farárom

Dodáva, že by ho lákalo byť na chvíľu aj farárom, aby mohol povedať ľuďom do duše jasne a zrozumiteľne, nie tak, ako to mnohokrát vyzerá v kostoloch, že veriaci ani poriadne nerozumejú, o čom v kázni farár hovorí.

"Hovoril by som o závisti, neprajníctve, ľudskej zlobe. Na Slovensku ľudia závidia všetko, zvyknem hovorievať, že v Amerike vynašli Coca Colu a na Slovensku závisť. Je to zo dňa na deň horšie, vnímam to okolo seba. Vzťahy sa v tom rýchlom životnom tempe po novembri '89 veľmi skomplikovali, vidieť to aj na tom, že predtým sme sa vedeli v pohode zísť a niekoľko hodín variť guláš na chate, debatovať, spievať, smiať sa spolu, dnes už ľudia na niečo podobné nemajú ani čas, ani chuť..."

Aj v sedemdesiatke operuje

Miloslav Klíma je šťastný človek, lebo každé svoje životné obdobie považuje za šťastné. So smiechom však konštatuje, že niektoré zbehli rýchlosťou blesku.

„Napríklad obdobie medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou bolo také rýchle, že obrazne poviem - včera som mal 40 a dnes 50. Stále operujem, aj dnes som operoval troch pacientov, končiť s lekárskou kariérou sa ešte nechystám. Ešte stále mám veľa snov."

Keď bol mladý, tak si napísal svoje ciele do zošita. Chcel hrať ligu, ísť na olympiádu a mal tam spísané aj krajiny, ktoré chce vidieť.

"A napríklad som si ako 25-ročný nakreslil, ako má vyzerať môj dom a presne taký som si aj postavil. Takmer všetky túžby sa mi postupne splnili. Som hrdý na svojich dvoch synov Petra a Miloslava, vďaka ktorému som už aj dedkom sedemročných dvojičiek - Benjiho a Sophie. Nešlo to samo od seba, bolo za tým veľa usilovnej práce. Boli to krásne roky, ubehli ako voda," uzavrel náš rozhovor Miloslav Klíma.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 131
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 8 999
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 774
  4. Každý piaty zomrie 8 771
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 790
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 728
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 967
  1. Tupou Ceruzou: RTVS
  2. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  3. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  4. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 5/11
  5. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  6. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  7. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  8. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 186
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 693
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 647
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 765
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 143
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 274
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 459
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tupou Ceruzou: RTVS
  2. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  3. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  4. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 5/11
  5. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  6. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  7. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  8. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 186
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 693
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 647
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 765
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 143
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 274
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 459
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu