KOŠICE. Počnúc druhým decembrom sa rady štyridsiatnikov rozšírili o nového člena, ktorý si v roku 2002 vyslúžil honor Hráč roka v Rakúsku a o rok neskôr zvíťazil v ankete Futbalista roka na Slovensku.
Reč je o Vladimírovi Janočkovi, elegantnom špílmachrovi každého mužstva, v ktorom pôsobil.
„Vek je len číslo,“ zdôrazňuje.
Ani po skončení hráčskej kariéry nezamával Vladimír Janočko futbalu definitívne na rozlúčku.
Práve naopak, v súčasnosti sa naplno venuje práci vo svojej akadémii slúžiacej pre rozvoj najmenších talentov, ktorá nesie názov Janočko Academy.
So Sovičom i Lipčákom
„Akadémiu sme rozbehli v lete pred dvomi rokmi. V kategórii starších žiakov sa k nám pridalo aj niekoľko šikovných chlapcov z VSS Košice, ktorí chceli pôsobiť pod naším vedením. Získali sme aj hráčov z iných klubov, vďaka čomu sme mohli vytvoriť kategóriu mladších žiakov. Rovnako máme prípravky, v ktorých sme robili nábor päť-sedemročných chlapcov. Hrávame pod hlavičkou Vyšného Opátskeho, ale tvrdím, že názov nie je najpodstatnejší. Oveľa dôležitejšie je to, ako sa so samotnými deťmi pracuje. V súčasnosti máme 60 – 70 hráčov, väčšinou prípravkárov. Nechceme ísť do veľkej kvantity, našou predstavou je skôr kvalitná práca s výberovými chlapcami. Aby tí skutočne talentovaní mohli napredovať. Chceme v prvom rade docieliť to, aby sa deti rozvíjali. Futbalovo i ľudsky, so všetkým, čo k tomu patrí. Či už je to koncentrácia, disciplína, ale i správanie sa na ihrisku i mimo neho,“ vysvetlil Vladimír Janočko filozofiu fungovania svojej akadémie.
Nie nadarmo hovorí v množnom čísle. Jeho trénerským „parťákom“ nie je nik iný ako Miroslav Sovič, ďalší člen slávnej éry „tigrov“ z 1. FC Košice v druhej polovici deväťdesiatych rokov.
„S Mirom máme synov v podobnom veku, pracovali sme s nimi predtým individuálne, lebo sme neboli úplne spokojní s tréningovým procesom, ktorý mali vo VSS. Rozhodli sme sa ísť do tohto projektu a zatiaľ to neľutujeme. Niektorí chlapci v našej akadémii napredujú rýchlejšie, iní trocha pomalšie, ale tento proces sa nedá nastaviť u všetkých rovnako. Až čas ukáže, či sa dokážu presadiť i vo vyšších kategóriách.“
Okrem Janočka so Sovičom sa v akadémii v rámci svojich pracovných možností blyslo aj ďalšie známe meno a dnes nádejný tréner, Martin Lipčák.
Bývalý brankár, ktorý na Slovensku pôsobil aj v Trenčíne, Petržalke či Trnave, sa podieľa predovšetkým na raste nádejných gólmanov.
V Michalovciach mohol byť asistent
Práca pri mládeži je ušľachtilá myšlienka, ale neláka to Janočka vyššie, k seniorskému futbalu? Priznáva, že takáto ponuka sa mu črtala hneď po skončení hráčskej kariéry.
„Tono Šoltis mal v úlohe trénera prevziať Michalovce už v lete 2014. Pýtal sa ma vtedy, či by som zobral rolu jeho asistenta. Mal som však už vtedy víziu práce s mládežou, tak som sa mu za jeho ponuku poďakoval,“ hovorí s odstupom času.
Hráčska kariéra = spokojnosť
Na detailný popis hráčskych úspechov Vladimíra Janočka by bol potrebný oveľa väčší priestor. Nepochybne ho ale možno označiť za jedného z najlepších protagonistov slovenského futbalu v úvodnej dekáde nového milénia. Navyše na poste, kde zakaždým dával útočnej hre svojho mužstva výraznú pečať.
Vyznávačom technického a kombinačného futbalu pri sledovaní Janočka neraz zaplesalo srdce.
„Spokojný určite som. Futbal je tímový šport, takže najmä dosiahnuté tituly a víťazstvá boli vždy super. Podobne možno hodnotiť pôsobenie v reprezentácii, odohral som v nej pomerne veľa zápasov. Možno nám chýbal prenikavejší úspech, postup na niektoré majstrovstvá sveta alebo Európy. Vtedajšie mužstvo ešte nebolo dostatočne vyzreté, chýbalo v ňom viac skúseností hráčov, ktorí by pôsobili v renomovaných zahraničných kluboch. Preto sa úspech dostavil až pri ďalšej generácii hráčov.“
Už v rokoch 2002 a 2003, keď bol Janočko v drese Austrie Viedeň dvakrát vyhodnotený ako najlepší hráč rakúskej najvyššej súťaže, sa vo veľkom skloňovalo to, že jednoducho prerástol jej mantinely a nastal čas na ďalší posun. Ten síce v roku 2006 prišiel, do milionárskeho Salzburgu, ale bolo to len v rámci rovnakej súťaže.