KOŠICE. Odborná práca spojená s pomocou iným ľuďom v sociálnej sfére kladie vysoké nároky na psychiku. Medzi najčastejšie negatívne následky, s ktorými sa musia pracovníci v týchto povolaniach vyrovnávať, patrí stres, syndróm vyhorenia, únava zo súcitu a pomáhania alebo aj pracovná nespokojnosť.
Ako možno týmto javom čeliť prostredníctvom starostlivosti o seba, skúma v projekte katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach.
Výskum v prvej etape projektu zahŕňal zozbieranie informácií od reprezentatívnej vzorky takmer 800 pomáhajúcich pracovníkov rôznych profesií z celého Slovenska.
Patrili k nim sociálni pracovníci, vychovávatelia, ošetrovatelia, psychológovia, sociálni a špeciálni pedagógovia, zdravotné sestry a opatrovatelia.
Prvé výsledky výskumu z projektu Starostlivosť o seba pri vyrovnávaní sa s negatívnymi dôsledkami v pomáhajúcich profesiách dnes prezentovali členovia projektového tímu.
Nespokojnosť s platom
"Väčšina pracovníkov v inštitúciách sociálnej sféry - 62 % prežíva ambivalentný vzťah k svojej práci, prejavujúci sa na jednej strane spokojnosťou s niektorými zložkami a vlastnosťami svojej práce, ako je napríklad samotná povaha práce, konanie nadriadených a vzťahy so spolupracovníkmi, avšak na druhej strane pocity nespokojnosti sa viažu na výšku platu, možnosti pracovného postupu a povýšenia, na využívané pracovné postupy a podmienky," priblížila vedúca projektu Margita Mesárošová.
Podľa výskumu je spokojných s prácou iba 21 % opýtaných a nespokojných 16 % pracovníkov.
"V porovnaní s ostatnými krajinami - napríklad severoamerickými alebo ázijskými - je celková pracovná spokojnosť významne nižšia," doplnila Mesárošová.
Vysokú spokojnosť s druhom práce, ktorej podstatou je poskytovanie opory, vyjadrovanie súcitu a spolupodieľania sa na osude, ako aj sprevádzanie klienta na ceste riešenia jeho problémov a životnej situácie, prežíva 29 % pomáhajúcich profesionálov. Až 69,25 % respondentov svoju spokojnosť hodnotí ako priemernú a zvyšných 1,75 % ako nízku.
Vyhorenosť u takmer 60 percent
Vyhorenie spojené s prežívaním citov beznádeje a nízkej efektivity svojej práce, ktorá je spojená s vysokou pracovnou záťažou pre veľké množstvo klientov, dosahuje priemernú úroveň u 59,5 % pracovníkov.
"Priaznivým zistením je skutočnosť, že o nízkej miere vyhorenia referuje 40,5 % a vysokú mieru vyhorenia sme v tejto skupine nezistili," priblížila ďalej vedúca projektu. Sekundárny traumatický stres uvádza 50 % respondentov na priemernej úrovni, o nízkej úrovni vypovedá 49,7 % opýtaných.
"Čo sa týka vyhorenia, výsledky nie sú až natoľko alarmujúce, aby sme sa obávali, že nám títo ľudia v krátkom čase odídu zo sociálnych zariadení, ale v zásade aj tá priemerná úroveň, ktorá sa pohybuje okolo 40 - 60 %, znamená, že už potrebujú pomoc, keďže ide o predstupeň toho, že úplne vyhoria," zhodnotila Mesárošová.
Podklad pre programy
Výsledky výskumu budú podkladom pre tvorbu intervenčných programov na prekonávanie negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.
Podľa psychológov je v daných profesiách starostlivosť o seba kľúčovou schopnosťou odborníka pomáhajúceho iným ľuďom prekonávať ich duševné problémy. Pomáha mu udržať si silu poskytovať pomoc a získavať uspokojenie z práce.
"Ak starostlivosť o seba chýba, dostavujú sa negatívne dôsledky, z ktorých najzávažnejšie sú stres, pocit únavy zo súcitu s iným človekom alebo intenzívne prežívanie duševnej traumy klienta ako vlastnej, ako aj úplné vyhorenie a v konečnom dôsledku strata schopnosti pomáhať iným. Tieto javy nie sú vedecky skúmané v potrebnej miere, a preto sa náš výskumný tím venuje v projekte riešeniu uvedenej problematiky," konštatovala vedúca projektu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
