KOŠICE. Mala to byť len banálna oprava poškodeného potrubia, keby...
Keby boli dodržané všetky predpísané postupy a keby kompetentní nepodcenili situáciu a zavčasu prijali potrebné opatrenia.
V piatok 27. októbra 1995 boli naplánované práce na plynovom potrubí pri rotačnej peci č. 4 závodu Vápenka vo vtedajších Východoslovenských železiarňach v Košiciach.
No aj keď bol už dva dni predtým zastavený prívod vysokopecného plynu do potrubia a zvyšky z neho vytlačené tlakom vzduchu, predsa len bolo nevyhnutné odobrať z potrubia vzorku plynu.
To sa však pred začiatkom prác nestalo.
Výsledky dorazili neskoro
Chlapi začali potrubie zvárať o 6.30 hod.
Ale až o hodinu neskôr, keď prerušili práce, aby preložili lešenie, bola z neho odobratá vzorka na rozbor. V laboratóriu zistili, že ide o výbušnú zmes.
Na miesto opravy táto informácia dorazila o 9.10 hod. Teda päť minút po tom, čo sa fabrikou ozval mohutný výbuch...
Následky výbuchu boli fatálne. Tlak plynu roztrhal oceľový plášť a cez veľkú dieru začal do ovzdušia unikať oxid uhoľnatý.
Plyn, ktorý je bez chuti, farby i zápachu, no smrteľne jedovatý.
Vraj stačilo zaslepiť dieru
V tejto fáze sa však ešte dalo zabrániť tomu, aby zbytočne umrelo množstvo ľudí.
Rýchlo zvolaný mimoriadny dispečing sa zhodol na jednoduchom riešení – navarovanie odbočky potrubia treba dokončiť a dieru, ktorá vznikla po výbuchu, zaslepiť.
Žiaden zákaz pohybu nepovolaných osôb v okolí havárie nezaznel.
Zrejme nikto nepredpokladal, že sa do ovzdušia dostalo také množstvo plynu, ktoré by mohlo zabíjať.
„Do takej 13. hodiny bola na mieste výbuchu mela. Boli tam naši policajti, hasiči a rôzne vozidlá. Ľudia, ktorí vystúpili z autobusu, prešli rovno popod havarovaný plynovod. Nikto im v tom nebránil,“ opisoval svedok.
O tom, že v železiarňach situáciu podcenili, svedčí aj fakt, že všetkých kompetentných – teda predstaviteľov mesta, Inšpektorát bezpečnosti práce, Radu obrany mesta Košice o úniku plynu informovali až s niekoľkohodinovým odstupom.
V čase, keď už bolo viacerým zamestnancom nevoľno.
Večer už evakuovali Veľkú Idu a ratovali, čo sa dalo. Ľudia už ale umierali.
Pred médiami, ktoré mohli varovať pred nebezpečenstvom, zodpovední informáciu úzkostlivo tajili.
Na následky úniku jedovatého plynu napokon zomrelo 9 zamestnancov železiarní a dvaja obyvatelia Veľkej Idy, ktorí v areáli nemali čo robiť a podľa rodiny „šli nakúpiť do bufetu“.
Najmladší z mužov mal len 22 rokov, väčšina z nich boli ženatí otcovia rodín.
Dva roky podmienečne
Kto bol za tragédiu nebývalých rozmerov, pri ktorej zomreli ľudia a ďalší sa priotrávili, potrestaný?
V konečnom dôsledku len dvaja ľudia.
Bývalý technický riaditeľ DZ Energetika Alexander Dudinský bol podľa súdu zodpovedný za smrť 11 ľudí, zranenie a priotrávenie stoviek ďalších. Odsúdili ho na dva roky s trojročnou podmienkou.
Druhým obvineným bol majster prevádzky Chémia Koksovňa Ladislav Muránsky. Tomu kládli za vinu, že hoci jeho prístroj signalizoval vysoké hodnoty CO, neposlal svojich podriadených preč. Súd mu vymeral peňažný trest 20-tisíc korún.
Traja ďalší zamestnanci z firmy – majster, revízny technik plynových zariadení a zvárač František J. boli síce tiež obžalovaní, no v júli 1999 aj ich zahrnula amnestia prezidenta Rudolfa Schustera.
Viac informácií o tejto tragédii si môžete prečítať v piatkovom vydaní nášho týždenníka Košický Večer, kde prinesieme aj články z vtedajšej tlače, fotografie a spomienky na osudný októbrový deň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
