KOŠICE. Prvá svetová vojna výrazným spôsobom poznamenala každodenný život Košičanov.
Väčšina z nich podľa historika zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied Ondreja Ficeriho vítala vypuknutie celosvetového vojenského konfliktu (vypovedanie vojny Srbsku 28. júla 1914) s nadšením.
„Tisícky ľudí sa zhromažďovali na námestiach a počúvali agitačné prejavy predstaviteľov mestskej a župnej správy. Vlastenecké nálady navyše posilňovala zvýšená prítomnosť zmobilizovaných vojakov, ktorí sa sústreďovali v košických kasárňach.“
Vojaci bývali v továrňach
Ficeri vysvetľuje, že kasárne kapacitne nepostačovali, a tak väčšie oddiely obsadili výrobné haly Franckovej továrne na kávoviny, strojární Poledniak a pivovaru Bauernebl a všetky väčšie školské budovy (gymnáziá a meštianky).
„Dôstojníci zabrali celé hotely Schalkház, Európa a Brisztol. Zhromažďovanie veľkého počtu členov armády v Košiciach bolo spôsobené tým, že tu sídlilo jedno z pätnástich vojenských veliteľstiev rakúsko-uhorskej armády (Korpsbereich VI.), ktoré v roku 1908 dostalo do užívania novú imperiálnu budovu na Námestí Františka Jozefa (budova Divízie na dnešnom Námestí Maratónu mieru).“
Prúdy utečencov
Ficeri pokračuje, že najvýznamnejším vojenským veliteľom, slúžiacim v Košiciach v rokoch 1907 – 1915, bol generál Svetozar Boroevič von Bojna, ktorý po vypuknutí prvej svetovej vojny v karpatskom priestore zabránil ruským jednotkám vtrhnúť do vnútrozemia Rakúsko-Uhorska.
„V tomto období, keď sa koncom roka 1914 front posunul k Bardejovu, Košičania doslova spanikárili a mnohí mesto dokonca opustili. Naopak do Košíc prúdili tisíce utečencov nielen zo Šariša a horného Zemplína, ale predovšetkým Židov z Bukoviny a Haliče (vojnou postihnuté časti rakúskej časti monarchie), ktorým ale polícia odmietala udeľovať povolenie na pobyt.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
