Sopko si oslavy neužil, snúbenica bola zbalená do pôrodnice

Útočí Martin Sopko ml., najužitočnejší hráč Final Four Slovenského pohára 2018/19.
Útočí Martin Sopko ml., najužitočnejší hráč Final Four Slovenského pohára 2018/19. (Autor: tasr)
Daniel Dedina|18. feb 2019 o 19:17

Vlkolinský už triumfoval s profíkmi. Teraz to dokázal aj s pracujúcimi a študentmi.

Finále Slovenského pohára volejbalistov: Prešov - Košice: fotogaléria

18.2.2019

KOŠICE. Volejbalisti VK KDS Šport Košice dosiahli najväčší úspech v krátkej histórii klubu.

Po prvýkrát sa stali víťazmi Slovenského pohára.

Stalo sa tak v Humennom, kde sa cez víkend uskutočnil úvodný volejbalový vrchol tejto sezóny.

Cesta na trón zväčša býva poriadne kľukatá. Do bodky to platilo aj v košickom prípade.

V semifinále i finále museli zvládnuť neľahké päťsetové bitky, Nitru i Prešov zdolali 3:2 na sety. So Šarišanmi pritom prehrávali 1:2.

Tréner sa pred turnajom rozčúlil len raz

„Final Four Slovenského pohára bolo zo strany volejbalovej federácie zorganizované výborne a na úrovni. Nielen propagácia pred turnajom, ale i samotný turnaj. V takmer plnej hale sme sa cítili výborne,“ zbilancoval podujatie tréner VK KDS Šport Košice Richard Vlkolinský.

„Vedeli sme o tom, že pohár odohráme počas extraligovej nadstavby, keď musíme vyladiť formu smerom k play-off. Zvolili sme preto kombináciu technickej a fyzickej prípravy. Musím hráčov pochváliť, len na jednom tréningu som sa fakt rozčúlil. Inak k tomu pristúpili veľmi zodpovedne. Pripomínam, že v kádri máme profesionálov, pracujúcich aj študentov, všetko to bolo nutné zladiť,“ zdôraznil charizmatický kouč.

Oba zápasy svojho celku v humenskej športovej hale okomentoval Vlkolinský nasledovne:

„Semifinále s Nitrou bolo z pohľadu kvality jeden z najlepších zápasov za posledné roky. Vo finále nám v treťom sete na chvíľu došla para, trocha som mal obavy, lebo únavu bolo cítiť. Kooperácia síl však zafungovala, v tajbrejku sme mali v porovnaní s Prešovom navrch. Všetko do seba zapadlo, preto veľká spokojnosť.“

Ako vyhrali, mohli aj prehrať

Ohromné fyzické vypätie v závere finále ešte vygradovalo.

Bezprostredne po spečatení triumfu preto bola z tvárí košických hráčov okrem obrovskej radosti čitateľná aj enormná vyčerpanosť.

„Tak ako bolo naše pohárové ťaženie úspešné, tak bolo aj náročné. Ako sme vyhrali, mohli sme aj prehrať,“ priznal s 21 bodmi najlepšie bodujúci hráč finále Martin Sopko ml.

Rovnako bol na tom len jeho menovec v prešovskom tíme Martin Sopko st. Ten potiahol Šarišanov takisto 21 bodmi.

V čom videl košický líder – inak rodák z Prešova – základ úspechu svojho tímu?

„Mnohí nás pokladali za favorita, ale vedeli sme, že mužstvá sú veľmi vyrovnané. Rozhodla bojovnosť. Bojovali sme o každú jednu loptu a prialo nám aj volejbalové šťastie. Vyhrať dva ´päťseťáky´ za dva dni nie je ľahké. Verím, že sme si ešte do konca sezóny šťastenu nevyčerpali úplne,“ nádeja sa Sopko ml.

Jeden po štrnástich rokoch, druhý po piatich

Martin Sopko ml. už raz Slovenský pohár dobyl. V roku 2005 získal s Prešovom dokonca double.

„Štrnásť rokov je veľmi dlhá doba. Dosiahnuté úspechy nerozlišujem, je to však veľmi príjemný pocit,“ netajil 32-ročný smečiar.

O poznanie bohatšia vitrína trofejí je u Richarda Vlkolinského.

Ten sa zo zisku národného pohára tešil ako tréner Humenného trikrát, naposledy v roku 2014.

Na konte má rovnaký počet extraligových prvenstiev. Napriek tomu aj on radí najčerstvejší úspech veľmi vysoko.

Súvisí to so spomínanou štruktúrou tímu, ktorý aktuálne vedie, že v ňom sú hráči, ktorých popri volejbale vyťažujú aj iné povinnosti.

„Má pre mňa minimálne takú cenu ako poháre, ktoré som dosiahol s rýdzo profesionálnym družstvom. Bola to i pre mňa osobne veľká výzva,“ priznal.

Šampanské z hľadiska a spontánne oslavy

Oslavy po spečatení pohárového triumfu boli podľa košického kormidelníka skutočne bezprostredné.

„Nemali sme nič zorganizované, aj šampanské nám podali z hľadiska. Šli sme do toho skromne, bez nejakej pompéznosti. Všetko preto bolo spontánne. V reštaurácii, blízko miesta, kde sme boli ubytovaní, nám vyšli v ústrety a umožnili nám ostať dlhšie. Pridali sa k nám aj hráči z iných klubov, ktorí majú v Humennom svoje zázemie a po rozpade Chemesu sa rozutekali do iných družstiev,“ prezradil Vlkolinský, ktorý tento čas využil najmä na rozhovor s Milanom Šimoňakom, sponzorom a predsedom VK KDS Šport.

„Vďaka nemu môžeme robiť to, čo robíme. Tento pohár patrí predovšetkým jemu,“ vzdal hold šéfovi klubu.

Čerstvo dosiahnutý športový úspech Richardovi Vlkolinskému ideálne zapasoval do časového rozvrhu.

Nielen, že družstvu po ňom doprial dva dni voľna, ale ako stredoškolský učiteľ - podotýkame, že učí v Humennom - je momentálne oslobodený aj od pracovných povinností, keďže na východe Slovenska počnúc pondelkom sa začali jarné prázdniny.

„Voľno mi padne veľmi vhod, pretože aj ja pociťujem ohromnú únavu. Užijem si ho najmä s rodinou. Zároveň si chcem vychutnať tých päť minút slávy, lebo za chvíľu sa už znova budeme plne koncentrovať na ligu,“ tešil sa na najbližšie hodiny v kruhu najbližších.

Ak dostane doma súhlas, bude pivko-dve

V prípade Martina Sopka ml. sme pri zisťovaní ďalších detailov o pozápasových oslavách veľmi neuspeli.

„Pravdupovediac neviem, ako presne to prebiehalo, mal som iné povinnosti. Snúbenica je tehotná, každú chvíľu sme v očakávaní, musel som byť preto zodpovedný. Navyše som kvôli problémom so zubmi bral lieky. Verím však, že chalani to patrične oslávili, prepísali sme históriu košického volejbalu a to sa nestáva každý deň. Tréner nám po dlhom čase doprial dva dni voľna, ani nevieme, čo s tým budeme robiť,“ poslal na diaľku šibalský odkaz.

Na rolu otca sa už veľmi teší, jeho babinec sa doma čoskoro rozrastie. Termín pôrodu majú stanovený na 3. marca.

„Zbalená taška už bola s nami aj v Humennom. Som veľmi rád, že snúbenica to ešte zvládla.“

Ak berieme aj dodatočnú pohárovú oslavu mužstva, dôvodov na oslavu bude u Sopka čochvíľa hneď niekoľko.

„Dúfam, že dostanem doma súhlas. Hoci priestor na veľké posedenia nie je, už cez víkend znova pokračuje liga, myslím si, že jedno-dve pivká si zaslúžim,“ usmial sa pohodový chlapík.

Reprezentáciu ani individuálne ceny nerieši

Martina Sopka ml. mohol cez víkend okrem kolektívneho úspechu hriať aj ten individuálny.

Prevzal si totiž cenu pre najužitočnejšieho hráča turnaja.

Vlkolinský tvrdí, že absolútne právom. „To, s akým entuziazmom burcoval on, skôr tichší hráč, celé mužstvo, bolo obdivuhodné,“ povedal nám tréner.

„Keď som bol mladší, bral som to ako motiváciu do budúcnosti. Teraz už tomu neprikladám až takú váhu. Podobné ocenenia potešia, ale nie sú najdôležitejšie. Volejbal je kolektívny šport. Individuality sú dôležité, ale rozhoduje najmä sila kolektívu a celkový systém v hre družstva,“ poznamenal skromne na margo získanej trofeje hráč majúci skúsenosti aj z legionárskeho pôsobenia v Poľsku a Kazachstane.

V prípade Martina Sopka ml. sa skloňuje i návrat do reprezentácie, v ktorej debutoval ešte v roku 2007.

Aj tieto úvahy ho nechávajú pokojným. „Toto zatiaľ neriešim. Momentálne ma zaujíma len oddych na gauči, priateľka a bábätko. Zatiaľ som žiadnu pozvánku nedostal, ak to bude aktuálne, potom sa tým budem zaoberať.“

Aj on popri volejbale pracuje, s tým by ale podľa neho problém nebol.

„Mám výborného zamestnávateľa, ktorý podporuje reprezentáciu, prešovský klub a aj mne vychádza maximálne v ústrety,“ skonštatoval Sopko.

Skvelá kulisa zmiešaného hľadiska

Na záver sme sa pristavili pri dejisku vyvrcholenia Slovenského pohára.

Humenné bolo donedávna baštou slovenského volejbalu.

Zo štvorice účastníkov mužskej časti víkendového turnaja nebolo jediného zástupcu, ktorý by vo svojich radoch nemal člena spätého s prostredím pod Vihorlatom.

Prím hrali práve Košice. Až poltucet hráčov – kapitán Jakubov, ďalej Kríž, Bališin, Smolej, Pizúr a Kasperkevič – sú produktmi humenského volejbalu.

Spojitosť s ním majú aj ďalší, dokonca i poľské libero Kryś, ktorý takisto s Humenným slávil titul.

Hoci klub sa v závere roka 2014 presťahoval do Spišskej Novej Vsi a zakrátko skončil úplne, ľudia v Humennom majú k športu pod vysokými sieťami stále vrúcny vzťah.

Športovú halu cez víkend zaplnili v parádnom počte, nedeľňajšie mužské finále sledovalo 1 100 divákov.

Symbolom najúspešnejšej éry humenského volejbalu je aj vtedajší tréner mužstva Richard Vlkolinský.

„V hľadisku to nebolo oddelené. Zastúpenie mal prešovský i košický tábor, ale aj neutrálni fanúšikovia, ktorí si prišli vychutnať volejbal a fandili jedným i druhým. A práve to bolo na tom to výborné. Po niektorých akciách zaburácala hala ako kedysi, keď sme tam hrávali. Kulisa bola fakt výborná,“ vyriekol na záver pochvalné slová Vlkolinský.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Sopko si oslavy neužil, snúbenica bola zbalená do pôrodnice