Zastupiteľská demokracia má mnoho problémov, nemá však rovnocennú alternatívu. Jej podkopávanie vedie na šikmú plochu cesty do neslobody.
Na túto cestu sa odmietame vydať, zdôrazňujú signatári Košickej výzvy 2023.
Je medzi nimi mnoho odborníkov, umelcov a aktivistov.
Citlivo vnímajú snahy urobiť zo Slovenska opäť súčasť sféry ruského mocenského vplyvu, od ktorého sme sa oslobodili v roku 1989.
Jeden z iniciátorov výzvy MIROSLAV POLLÁK patril k lídrom košickej Nežnej revolúcie a v rokoch 1990 až 1994 bol poslancom slovenského parlamentu za KDH.
Neskôr začal pôsobiť v treťom sektore, bol splnomocnenom vlády pre rómske komunity, je autorom a editorom viacerých kníh.
V rozhovore pripomína mýtus a clivotu po Jánošíkovi alebo po záchrancovi. V realite však podľa neho stoja proti sebe dva politické tábory: neschopní a schopní všetkého.
Košická výzva 2023 nadväzuje na rovnomennú výzvu z roku 1992, ktorá reflektovala nástup mečiarizmu.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo môžu byť nadchádzajúce voľby zlomové,
- aké sú príčiny sklamania z politiky,
- čím sú lákavé skratkovité riešenia,
- aký je rozdiel oproti hodnotám, o ktoré šlo v Nežnej revolúcii,
- kto je platený v rubľoch alebo forintoch,
- čo so sebou prináša výsada nežiť pokrytecký život.
Prečo ste prišli v roku 1992 mesiac po voľbách s Košickou výzvou?
V diskusných reláciách v televízii hneď na druhý deň, keď víťazi rozprávajú, ako sa tešia, namiesto toho, aby sa poďakovali, veľmi rýchlo a ostro zaútočili na svojich opozičných nepriateľov. Začali s tým, čo všetko dajú do poriadku, ako ich zlikvidujú, a hneď to bolo plné nenávisti a zloby.
Videli sme, čo sa chystá, a mnohí predstavitelia z Košíc už mali skúsenosti s Mečiarom. Bola to prvá verejná výzva, ktorá dala najavo nesúhlas s tým, čo sa tu ide zavádzať. Však sa potom aj ukázalo, že opodstatnene. Vznikla v Košiciach, ale mala celoslovenskú pôsobnosť.
Po 31 rokoch prichádzate s novou výzvou, ktorá sa v istých momentoch zhoduje s tou predchádzajúcou.
Lebo tak ako vtedy, keď to vyzeralo vážne so spoločnosťou, aj teraz to vyzerá vážne. Vtedy to bolo mesiac po voľbách, teraz je zhruba mesiac pred voľbami. Asi to nie je celkom náhoda, lebo voľby sú udalosť, ktorá hecuje celú spoločnosť a odkrýva, čo je v politikoch. Akurát rozdiel je, že už sme citlivejší k demokracii, obavy vieme vyčítať rýchlejšie.

O týchto voľbách sa hovorí, že budú zásadné, ale to sa hovorí takmer o každých. Cítite to aj vy tak, že môžu byť zlomové?
Áno, môžu byť zlomové, ale nie sme nejakí fatalisti. Uvedomujeme si však vážnosť, lebo tých signálov tu je plno, a preto ten apel. Aj vtedy išlo o obranu demokracie, aj teraz. Pred 30 rokmi to bolo ako keby začiatočnícke, že ideme budovať demokraciu a vydržme, nepodľahnime pokušeniu sa vrátiť, veď tá demokracia za to stojí.
Teraz už apelujeme na právny štát a obranu inštitúcií, na ktorých stojí sloboda. Tak ako sme v prvej výzve apelovali, že sa treba dostať do Európy, teraz dávame najavo, že z nej nechoďme preč.
Konštatujete, že zažívame sklamanie z vnútropolitických procesov. Čo konkrétne myslíte?
Naši politickí reprezentanti, politické strany a predstavitelia toho štátu často nie sú hodnými ho reprezentovať a už vôbec nie sú vzormi. Často sú evidentným zlyhaním alebo niekedy až hanbou a s tým súvisia sklamania.
Ten, kto má tú moc, má povinnosť rozvíjať túto spoločnosť a posúvať krajinu dopredu, no často slúži sebe, parazituje na nej a brzdí ju. Sklamaní je veľa. No a k tomu ešte naša slabosť podliehať hoaxom alebo nedemokratickým režimom, ktoré pôsobia na spravovanie našej krajiny.
Alternatívu, že Slovensko nemusí ostať po voľbách súčasťou euroatlantických štruktúr, považujete za reálnu?
Je to ohrozenie, samozrejme si to uvedomujeme. Znepokojuje nás to a aj preto tá výzva. Prieskumy verejnej mienky sú také, že ak sa spýtate na akúkoľvek hlúposť, tak dostanete odpoveď 50 na 50. Aj z toho vyplýva, že treba byť ostražití.
Hovoríte, že treba pomáhať Ukrajine, no časť politikov nemá tento názor, reprezentuje ich napríklad Robert Fico. Kto môže za to, že dávno odpísaný politik s neštandardnými názormi je dnes lídrom prieskumov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári