Sme.sk | Košický Korzár | Spravodajstvo | Košice - Európske hlavné mesto kultúry roku 2013

Košice - Európske hlavné mesto kultúry roku 2013

Vydané 20. 11. 2008 o 0:00 Autor: Jana Ogurčáková

Košice budú v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Štyri písmenká sú synonymom obrovskej košickej šance. Tá je spojená s investíciami až do výšky 2,4 miliardy Sk. Využijú Košice túto príležitosť a zviditeľnia sa na mape Európy? Alebo je to len zbytočný špás za stámilióny, ako tvrdia skeptici?

Čo je EHMK?

n Projekt Európske hlavné mesto kultúry je myšlienkou gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouri a prvý krát bol spomenutý v roku 1985.

n Každé mesto pripraví program s kultúrnymi podujatiami, pri ktorých predstaví svoje historické a kultúrne dedičstvo.

n Od roku 2009 sú za EHMK zvolené každý rok dve mestá. Košiciam bol pridelený rok 2013 spolu s Marseille.

n Počas ročného trvania podujatia dostane výherné mesto šancu na kultúrny a ekonomický rozvoj.

n EHMK je tiež chápané v kontexte výstav typu Expo alebo športových Olympiád.

Zora Jaurová: Na Košice sa uprú oči celej Európy

Čo je hlavným cieľom a zmyslom projektu EHMK?

- Rozšíriť kultúrnu mapu Európy a pridávať na ňu nové mestá a regióny, a zároveň posilňovať spoluprácu medzi nimi. Ide o podporovanie kultúrneho rozvoja a úlohy kultúry v Európe. Ide aj o to, že vďaka prestížnemu charakteru tejto súťaže sa na vybrané mesto upriamia oči kultúrnych predstaviteľov, ale aj bežných občanov z celej Európy.

Čo znamená víťazstvo Košíc v EHMK pre bežného Košičana, ktorý chodí raz do roka do divadla, raz za mesiac do kina alebo na hokej a raz za týždeň do mesta?

- Cieľom projektu je, aby mesto samotné umožnilo komunikáciu jeho občanov s kultúrou v tom najširšom slova zmysle. Chceme, aby boli kultúra a umenie každodennou súčasťou života Košičanov, aby existovali tam, kde sú oni, vo verejných priestoroch, na sídliskách, alebo dokonca aj na hokejovom štadióne. Chceme ponúknuť mesto ako priestor na realizáciu kreativity jeho občanov.

Vo všeobecnosti sú dva varianty ako môže projekt v konkrétnom meste dopadnúť. Čo sa v meste zmení ak Košice projekt využijú a rok 2013 bude úspechom?

- Za úspech budem považovať, keď sa ma v zahraničí prestanú pýtať „Where on the earth is Kosice? (Kde na zemi sú Košice, pozn. red.)" (úsmev) Košice sa môžu stať mestom, ktoré podporuje progresívne trendy, ktoré ponúka kultúru ako základný faktor rozvoja, mesto, kam budú prichádzať kreatívni ľudia z celej Európy, pretože budú mať priaznivé prostredie pre svoje aktivity.

Ako by vyzeral prípadný neúspech?

- Riziko projektu EHMK ako takého je, že mestá buď projekt pochopia len ako kultúrny program na daný rok, ktorý v meste nezanechá žiadne dlhodobé procesy, alebo že sa natoľko sústredia na riešenie vnútorných problémov, že nedokážu dosiahnuť žiadaný európsky rozmer. Obe sme sa v košickom projekte snažili čo najviac eliminovať. Rizikom vždy zostáva, že sa do projektu nepodarí zapojiť dostatočný počet ľudí z mesta, regiónu, či celej krajiny, ktorý by zaručil jeho dobré fungovanie.

Čím si vysvetľujete nedôveru mnohých Košičanov k EHMK a nechuť, najmä čo sa týka míňania obrovského balíka peňazí určeného na projekt?

- O nejakej všeobecnej nedôvere som zatiaľ nepočula, bola som naopak prekvapená, do akej miery majú obyvatelia Košíc vedomosť o súťaži a pozitívny postoj k nej. Čo sa týka financií ide tu o komplikovaný systém viaczdrojového financovania. Je možné, že vďaka existujúcim praktikám financovania kultúry na Slovensku majú ľudia obavy, že pôjde o vyhodené peniaze. Jedným z našich základných cieľov je aj vytvoriť fungujúcu a efektívnu kultúrnu politiku mesta a najmä nastaviť čo najtransparentnejšie systémy financovania.

Kritika na košický tím EHMK smeruje aj na to, že tím neodkomunikoval svoj projekt s verejnosťou a Košičania tak netušia o čo ide. Nie je dôležité aby projektom žilo celé mesto a aby jeho obyvatelia za tým stáli?

- To je pre projekt absolútne nevyhnutné. Z toho, čo som videla sa mi však zdá, že projekt bol komunikovaný dostatočne, veľakrát dokonca nadštandartne. Košice zo svojho projektu zverejnili najviac a navyše na rozdiel od iných miest začali mnohé veci už aj realizovať, takže sa o nich veľa hovorilo. Na projekte spolupracujú desiatky inštitúcií a osobností z oblasti kultúry, vzdelávania, hospodárstva, politiky atď. Je však jednou z našich hlavných úloh na nasledujúce obdobie pracovať s verejnosťou a snažiť sa dosiahnuť, aby kritická masa Košičanov považovala projekt za svoj.

Sú Košičania so svojimi kultúrnymi víziami úspešnejší vonku ako doma? Čím to je, že každý zahraničný hosť je z Kasární - Kulturparku nadšený, no na bežnú akciu tam príde pár ľudí?

- Kasárne sú jeden fantastický priestor, akých je na Slovensku málo a to, že sa mesto rozhodlo ich poskytnúť na kultúrne účely je počin, aký na Slovensku určite nemá obdobu. Pretože ide o veľmi zachovalý a architektonicky zaujímavý postindustriálny priestor, aké sa v zahraničí často pretvárajú na úspešné kultúrne centrá, je pochopiteľné, že hostia zo zahraničia to vedia náležite oceniť.

Treba povedať, že Kasárne musia prejsť najprv zásadnou rekonštrukciou, aby mohli spĺňať podmienky na systematickú a dlhodobú kultúrnu činnosť, a to sa týka aj výchovy publika. Som presvedčená o tom, že komplexný projekt Kasární ako kultúrneho centra pritiahne v budúcnosti množstvo divákov rôznych vekových a sociálnych kategórií.

Prečo v témach projektu figuruje Warhol, a nie Sándor Márai, ktorý je košickým rodákom? Nemohli by mať Košice z Máraia to, čo Praha z Kafku?

- Slávnemu košickému rodákovi, Sándorovi Máraiovi sme v projekte venovali jednu celú programovú kapitolu a to práve v paralele k Franzovi Kafkovi. Jej zámerom je predstaviť obe osobnosti európskeho kultúrneho diania v kontexte ich miest. Chceli by sme posilniť povedomie o príslušnosti Sándora Máraia ku Košiciam a poukázať cez jeho osobu na multietnický a tolerantný charakter mesta.

Ako budú vyzerať Košice v roku 2013?

- Košice v roku 2013 by mali poskytovať všetkým svojim občanom, či návštevníkom možnosť sa kultúrne realizovať a kreatívne pretvárať svoje okolie. Malo by tu byť viac mladých ľudí, ktorí neodišli pracovať do zahraničia, či dokonca ľudí, ktorí sem prišli zo zahraničia, pretože tu našli zaujímavé možnosti, témy, nápady.

Do akej miery je košický projekt Interface postavený na nezávislej kultúre? Čo je to nezávislá kultúra?

- Termín „nezávislá" kultúra vznikol ako programový koncept alternatívy voči mainstreamovým trendom, ktorej nositeľmi boli od štátu, či inej verejnej autority „nezávislé" subjekty. V súčasnosti sa tento termín napríklad v západnej Európe už veľmi málo používa, pretože aj tieto kultúrne inštitúcie sú vo veľkej miere závislé od verejných zdrojov. Chceme ľuďom ponúkať kvalitnú súčasnú kultúru, ale chceme im ju ponúkať tam, kde žijú a spôsobom, ktorému rozumejú. Chceme hľadať prepojenia medzi starým a novým, tradičným a moderným, jednoduchým a zložitým.

Sú Košičania na moderné umenie pripravení?

- Projekt nie je ani zďaleka zameraný len na moderné umenie. Ak má byť projekt úspešný, musí dať šancu každému. Alebo aspoň takmer každému, aby sme boli realistickí...(úsmev)

Ste Bratislavčanka, no šéfujete košickému tímu EHMK. Ako skonsolidujete pobyt medzi týmito dvoma mestami?

- Už pomerne dlho pracujem v medzinárodnom prostredí, takže v týchto reláciách sa mi vzdialenosť medzi Bratislavou a Košicami nezdá až taká veľká. V súčasnom globálnom svete ľudia operujú na oveľa väčšie vzdialenosti bez akýchkoľvek problémov. Navyše veľká časť práce umeleckého riaditeľa sa bude aj tak odohrávať v Bratislave a v zahraničí.

Je Vaša funkcia časovo ohraničená?

- Môj kontrakt nie je časovo ohraničený, cieľom je samozrejme zrealizovať projekt, ktorý trvá minimálne do roku 2014. Existujú však aj kontrolné mechanizmy, na základe ktorých môže byť umelecký riaditeľ kedykoľvek odvolaný, pokiaľ nenapĺňa úlohy, ktoré mu boli zverené. Projekt, akým je EHMK je svojim charakterom, časovým horizontom a rozmermi v slovenskom kontexte natoľko špecifický, že veľakrát budeme musieť riešiť veci metódou pokusov a omylov. Dúfam, že úspešných pokusov bude viac ako omylov.

-n-rámček

Napísali/povedali o EHMK

n Róbert Pollák, riaditeľ Východoslovenského múzea: Je tu šanca, ukázať sa na začiatku 21. storočia pred celou Európou a svetom, počnúc tradíciou, históriou ale samozrejme aj novými, inovatívnymi nápadmi. V Košičanoch drieme veľká potenciál, ktorá môže návštevníkov dotiahnuť sem, do tohto kúta strednej Európy.

n Peter Schutz, komentátor: Väčšia pohroma ako EHMK nás už stihnúť nemohla. Dva a pol miliardy, čo má tento kultúrny špás stáť, by bolo viac ako dosť i na nezadĺžený subjekt tejto veľkosti. Projekt EHMK je šitý na podstatne bohatšie a väčšie metropoly. Naše "hlavné mesto kultúry" s Lunikom IX ako výstavnou sieňou desať rokov nevie splatiť dve miliardy po Schusterovi, ale trúfa si na ďalšiu polmiliardu. Kto vstúpi do takejto čistej straty, ktorej účel je bezcenné pozlátko, prchavé v čase?

n Peter Breiner, hudobný skladateľ: Od študentských čias som prichádzal do styku s atmosférou života v Košiciach. Tento svetlý bod na mape Slovenska je priesečníkom viacerých kultúr, z ktorých každá zanechala svoje trvalé stopy. Napriek historickým protivenstvám sa stalo intenzívne pulzujúcim kultúrnym centrom nielen širšieho okolia, ale aj celej krajiny. Košičania sa aj dnes dokážu v hojnom počte zísť na kultúrnych podujatiach, z veľkej ponuky si vedia vybrať kvalitu a dokážu si nájsť čas na to, aby sa potešili a obohatili skutočnými hodnotami.

n Julián Bosák, režisér: Snímam klobúk pred tým, čo sa podarilo vytvoriť. Nové priestory kasární, nápad s kultúrnymi centrami na sídliskách sa mi veľmi páči, priniesli množstvo zaujímavých zoskupení, ale napriek tomu už na tie akcie s hlavičkou EHMK nechodím rád. Peniaze, ktoré máme sľúbené, nemôžu byť zdravou motiváciou pre kultúru v Košiciach a ani v žiadnom inom meste. Zdravou motiváciou pre kultúru s jej udržateľným rozvojom môže byť len kultúra sama, chuť ľudí tvoriť, pretvárať, vyjadrovať sa k veciam verejným, žiť spolu. Nie je to o tom preinvestovať peniaze, čerpať fondy, vymýšľať za každú cenu nové veci, aby sme ohúrili Brusel, ale byť citlivý k svojmu okoliu.

* * *

FAKTY

n Za uplynulý rok a pol sa zorganizovalo 200 podujatí

n Na prípravu projektu a podporné kultúrne podujatia mesto od roku 2007 až do súčasnosti vyčlenilo z rozpočtu 18 miliónov Sk

n Najdrahšími a najväčšími podujatiami v rámci kandidatúry boli: 1. laserová šou Zone 13 na bani Bankov (organizovaná Agentúrou Ges Production) 2. koncert Interface 2008 (organizovaný agentúrou Amadeus) 3. performance Niečo je červené (organizovaná občianskym združením Bona Fide)

n O pridelení dotácií na jednotlivé podporné podujatia rozhodli poslanci mestského zastupiteľstva

n Úzky projektový tím kandidatúry tvorilo 20 ľudí

n Na príprave projektu spolupracovalo približne 100 odborníkov zo Slovenska aj zahraničia

Hlavné správy

EKONOMIKA.SME.SK

Spoplatnený obsahVo vlakoch pribudla pätina ľudí, pre neplatiacich zavádzajú kvóty

Železničiari dostali prvé údaje o tom, koľko ľudí pribudlo po spustení bezplatného cestovania.

TECH.SME.SK

Dnes bude takmer najdlhšia noc v histórii Zeme

Rotácia Zeme sa postupne spomaľuje. Noci sú tak dlhšie.

SPORT.SME.SK

Vůjtek nevedel vymenovať ani troch hráčov, čo uspokojili

Hokejisti Slovenska skončili na turnaji Arosa Challenge zahanbujúco na poslednom 4. mieste.

ZAHRANIČIE

Spoplatnený obsahNa Ukrajine hrozia Vianoce bez prúdu

Situácia s elektrinou je viac ako kritická, hovorí ministerstvo energetiky. Výpadky prúdu môžu trvať aj deň.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA