a režisér Peter Rašev. Verejnosť sa s ním bude môcť rozlúčiť v utorok v košickom Štátnom divadle.

KOŠICE. Plného životného elánu, humoru a hlavne chuti žiť. Takého sme Petra Raševa poznali. Miloval ľudí, divadlo a ľudia a diváci milovali jeho. O to viac nami pred dvoma rokmi otriasla správa, že bojuje so zákernou chorobou.

Ani kruté chvíle neistoty mu však neubrali z chuti žiť a opäť si naplno vychutnávať radosti tohto sveta. Nášmu rozhovoru pred rokom predchádzala vynikajúca správa od lekárov - nemusí podstúpiť ďalšie ožarovania, pretože nádor na mozgu sa už takmer stratil a podobné to bolo aj s pľúcnym.

"Od začiatku som veril, že tá mrcha nemôže vyhrať," tešili sme sa pri spoločnej káve. Žiaľ, po roku nás zastihla smutná správa. Peter Rašev, herec, režisér, manžel, otec, vynikajúci kamarát, ale predovšetkým človek s veľkým Č, od nás navždy odišiel...

"Akokoľvek sa človek na túto situáciu pripravuje, aj tak ho zaskočí. Petrovým odchodom sme ostali v dome samé ženy - ja s dcérami a tri fenky. Jeho mužský princíp nám bude veľmi chýbať, ale verím, že s nami aj tak ostane a vždy si od neho budeme môcť vypýtať rady. A ak svoju hru Karanténa myslel vážne, tak na mňa v univerze počká," povedala jeho manželka, herečka Ľuba Blaškovičová.

Jozef Úradník: "Budeš nám chýbať"

Šéf činohry Štátneho divadla Košice (ŠD), Jozef Úradník, Raševov dlhoročný priateľ a herecký kolega, hovorí: "Čo povedať o Petrovi, priateľovi, s ktorým sme vytvorili veľké množstvo postáv spoločne na doskách Štátneho divadla Košice? Čo povedať o človekovi, s ktorým sa výborne spolupracovalo na televíznych inscenáciách a televíznych dabingoch? Čo povedať o človekovi, s ktorým som mal tú česť spolupracovať pri množstve rozhlasových hier a pásiem? Čo povedať o človekovi, ktorý nadovšetko miloval svoje dcéry? Čo povedať o človekovi, ktorý bez problémov s veľkou radosťou hocikedy podal pomocnú ruku každému, kto o pomoc žiadal? Čo povedať o človekovi, ktorý nepokazil žiadnu zábavu, ba práve naopak, často bol stredobodom pozornosti a žriedlom dobrej nálady? Čo povedať o človekovi, ktorý svojím vtipom a glosovaním situácie dokázal baviť celú spoločnosť? A vlastne po týchto otázkach už nemám ani čo povedať. Peter bol človekom, ktorého mal každý rád, bol rád v jeho spoločnosti a mohol sa obohatiť o jeho humor, múdrosť i životnú skúsenosť. Keď ho zachvátila zákerná choroba a prišiel mi oznámiť, že bude musieť končiť s divadlom, ktoré mal tak rád, navonok som sa tváril, že bohužiaľ, ale vo vnútri ma to veľmi bolelo, pretože odchádzal z divadla človek, veľký herec s nádherným hlasom a výzorom.

Šudík spomína na spoločné internátne časy

Herec Róbert Šudík sa s Petrom Raševom zoznámil ešte počas vysokoškolských štúdií.

"Peter bol môj spolubývajúci na internáte. Veľmi dobre si spomínam, ako som ako prváčik prišiel na izbu s tým, že bývam s druhákmi, ktorých som si predstavoval ako svojich rovesníkov. No obaja s Vilom Hriadelom boli odomňa o pár rokov starší, teda pre mňa dvaja seriózni páni, a tak som sa im pozdravil: ´Bozkávam.´ V tej chvíli si ma zaradili a začali si ma doberať. Najväčšia dobierka od Petra bola, že mi povie zaručenú správu - Gott sa oženil s Fibingerovou (majsterkou Európy vo vrhu guľou). Keď som sa vrátil na víkend domov do Žiliny, púšťal som to ako zaručenú informáciu z kruhu hercov, čím som sa kvalitne znemožnil. A v tomto duchu sa niesol celý náš pobyt na internáte. Neskôr sme sa s Petrom stretli aj ako kolegovia na doskách košického divadla. Pre mňa to bol vynikajúci partner s obrovským zmyslom pre improvizáciu, ktorý vedel ťažiť zo všetkého, čo mu kolega nahral a zároveň vedel úžasne nahrávať. Robiť s ním bola vždy radosť."

Dana Košická: "Stále mal čo povedať"

"Jan Werich túto vetu povedal na Oscara Wilda, no bezpochyby platí aj na Petra Raševa: ´Keby žil ešte sto rokov, stále by mal čo povedať, no namiesto toho po svete behá kopa ľudí, ktorí tu už sto rokov nemuseli byť.´ Peter bol človek, ktorý ma do košického divadla pritiahol a musím sa priznať, že som bola doňho roky platonicky zamilovaná. Koniec-koncov, ako množstvo ďalších žien. Na javisku bol stále vynikajúcim partnerom a je strašné, že takí dobrí herci a ľudia musia umrieť," vraví so smútkom herečka Dana Košická.

Pohreb Petra Raševa bude v Štátnom divadle Košice v utorok 17.6. 2008 o 14.30 hod. "Verím, že rozlúčka s ním bude taká, ako on žil - umelecká a veľmi osobná," dodala manželka Ľ. Blaškovičová.

Peter Rašev

*6.8.1952 v Prešove † 12.6.2008 v Košiciach

slovenský herec, režisér a riaditeľ Staromestského divadla

s manželkou, herečkou Ľubou Blaškovičovou mal dve dcéry, Kristínu a Katarínu

jeho herecké začiatky siahajú do operety Divadla Jonáša Záborského v Prešove, po VŠMU nastúpil spolu s manželkou do Štátneho divadla Košice

stvárnil množstvo hlavných postáv - Hamleta, Cyrana, Dona Juana... Okrem činohry sa realizoval v množstve muzikálov, jeho zamatový hlas znel v rozhlasových hrách, dabingu (nadaboval napr. Michaela Douglasa v seriáli v Uliciach San Francisca) i v dokumentárnych filmoch

v posledných rokoch napísal viacero divadelných hier, ktoré uviedlo Staromestské divadlo

po diagnostikovaní zákernej choroby pracoval už iba ako režisér v dabingu, za čo získal niekoľko ocenení

Košičania ho poznali aj ako tribúna zamatovej revolúcie a poslanca Federálneho zhromaždenia.

ato

Myšlienky Petra Raševa

Peter Rašev bol bezpochyby výnimočný umelec, ale aj človek, ktorého stálo za to poznať. To, aký bol, čím a ako žil, si môžete pripomenúť z výrokov, ktoré v priebehu rokov Korzáru povedal.

"S osudom sa neradno zahrávať, lebo vie byť niekedy aj zákerný. Radšej pred ním preto skláňam hlavu. No som presvedčený, že sa s ním dá trošku bojovať, usmerňovať ho a dokázať mu, že ešte stojí za to chvíľu žiť."

"V prvej etape sa človek snaží okoliu dokázať, že na to má. V druhej chce ukázať, že je v tom najlepší a v tretej, že z toho, čo robí, dokáže aj žiť. A potom príde etapa, v ktorej sa nachádzam aj ja, že už chce robiť len veci, ktoré ho bavia. Nie pre peniaze, nie pre úspech, slávu a titulky, ktoré sa ozvú na konci filmu a oznamujú: Réžia Peter Rašev. Ale preto, že ho to baví."

"Dospel som do štádia, že začínam byť pyšný na to, že som tak dlho ženatý a neviem si predstaviť, že by som si tak, ako je to teraz módne, že muž dosiahne 50-ku, deti vyletia z kurníka a poďho hľadať si mladú peknú babu bez ohľadu na jej IQ. Je pre mňa nepredstaviteľné, že by som si teraz začal avantúru s niekým, s kým nemám toľko prežité, koho tak dokonale nepoznám, kto by ma tak nepodržal, ako ma podržala moja žena."

"V živote herca sú obdobia, keď je z postáv taký psychicky 'rozbitý', že nutne potrebuje relaxovať a mať čas na to, aby zo seba striasol javiskové životy. Bohémske užívanie si som vtedy považoval za relax, za nutnú očistu duše, aby som sa mohol znovu tešiť na to, čo si zahrám. No potom príde obdobie, keď sa vek i skúsenosti na človeku podpíšu a z ľudí, kedysi žijúcich bohémsky život, sa stanú starší slušní herci, chodiaci spinkať o desiatej. Kedysi bol môj život úplne iný. Plný bujarého spoločenského života, recepcií, plesov. Ale už nie. Už stačilo."

ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári