MAREK PORACKÝ, marek.porackykorzar.sk
Stal sa Generálnym advokátom Európskeho súdneho dvora. Je prvým Slovákom, ktorý obsadil tento post. Ďalší sa ním stane až v roku 2056. Vraví, že rozhovory s múdrymi ľuďmi ho obohatia o viac ako miliarda na účte. Bol takmer 7 rokov predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho pôsobí na Právnickej fakulte v Košiciach. Ján Mazák.
Generálnym advokátom ste sa stali pred niečo vyše rokom. Je táto pozícia niečím výnimočná?
- Profesionálne si neviem predstaviť lepšiu prácu. Ide o funkciu, ktorá vás osobne napĺňa, ale len v prípade ak máte chuť pracovať v tíme právnikov prvého rangu, prijímať fakt, že jedna hlava v práve nestačí a máte dostatok vnútornej pokory, že bez dialógu sa nedá nič zmysluplné vytvoriť. Materiálne výhody, ktoré sú spájané s pozíciou Generálneho advokáta, sú úplne zanedbateľné popritom, čo človek získava, ak má rád výzvy a chce sa stále niečomu učiť.
Snívali ste o tejto funkcii?
- Stal som sa Generálnym advokátom zhodou okolností. Náhoda bola, že Slovenská republika spolu so Slovinskom získala nárok na tento post v roku 2006 . Náhoda bola, že prof. Kľučka (pozn. red. sudca Európskeho súdneho dvora Ján Kľučka) ma o takejto možnosti informoval. Keďže som bol som vopred rozhodnutý, že za sudcu Ústavného súdu kandidovať nebudem, tak medzi rôznymi ponukami som uvažoval aj o tejto, ktorá nakoniec prevážila. Podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva som spĺňal všetky podmienky a preto som požiadal predsedu vlády (pozn. red. expremiér Mikuláš Dzurinda), aby ma vláda nominovala. Stále však pripomínam, že ma vymenovalo na základe vzájomnej dohody 25 zástupcov členských štátov. Získanie tejto funkcie nie je automatické.
Mohlo sa teda stať, že by vás nevymenovali?
- Nestalo sa to takto priamo nikdy . Nastala však situácia, že pri konzultáciách o určitých osobách sa uviedli argumenty a nominácia nebola predložená.
Čo ste prežívali keď ste odchádzali z Košíc do Luxemburgu?
- Odchádzal som v celkom prirodzených obavách, či budem na to stačiť. Prvé týždne, ba mesiace som sledoval doslova každý svoj krok. Nechcel som zlyhať.
Ako to vnímate po roku?
- Som tam už vyše 15 mesiacov. Dnes sa cítim celkom komfortne. Keď sa nič mimoriadne nestane, myslím, že štandardným spôsobom prispejem k fungovaniu Súdneho dvora. A to by bolo dobré vysvedčenie.
Čo je hlavnou náplňou vašej práce?
- Vypracovávanie návrhov ako by mal v tej ktorej veci Súdny dvor rozhodnúť. Sú to v podstate podrobné analýzy, v ktorých sa sudcom predkladá teoreticky aj prakticky odôvodnené riešenie sporu alebo inej právnej veci, napríklad zodpovedanie predbežnej otázky.
Ako to funguje?
- Sudca spravodajca a ja dostaneme prípad na stôl. Po preštudovaní spisu sa dohodneme či budú, alebo nebudú potrebné moje návrhy. Ak budú, ja i jeden z mojich poradcov, začíname s analýzou veci. Po napísaní návrhov ich verejne, na pojednávaní, vyhlasujem. A vec pre nás končí. Generálny advokát zásadne vstupuje iba do takých prípadov, ktoré boli judikatúrou iba čiastočne vyriešené alebo sú právne úplne nové.
Máte spolupracovníkov?
- Áno, každý člen Súdneho dvora má svoj kabinet. Okrem šoféra, vedúcej sekretariátu, sekretárok, mám štyroch právnych poradcov. Je medzi nimi Rakúšan, Rakúšanka, Írka a Slovák. Tí zodpovedajú za jednotlivé veci.
A čo prvé výsledky?
- Za uplynulý rok som s mojím tímom predniesol 26 návrhov. Osem z nich bolo pred Veľkou komorou. Len v jednej kauze Súdny dvor vyniesol iný rozsudok, než aký sme navrhli. A to nie je zlá bilancia.
Ako je vnímaná Slovenská republika z pohľadu Európskeho súdneho dvora?
- Súdny dvor sa vyjadruje k členským štátom iba v rozsudkoch. A to platí aj pre Slovensko. Vo všeobecnosti som však milo prekvapený vnímaním Slovenska. Vidia nás ako otvorených a pracovitých ľudí. Aj ľudsky sme vnímaní ako dostatočne hrdí. Oceňuje sa aj to, že vieme povedať to, čo si myslíme. Nestretol som sa s animozitou voči Slovenkám a Slovákom.
Takmer sedem rokov ste boli predsedom slovenského Ústavného súdu. Dnes pôsobíte ako Generálny advokát. Je rozdiel vo fungovaní, ale i práci týchto inštitúcií?
- V podstate nie. Vyžaduje sa profesionalita, ale i morálne a iné súvisiace predpoklady tak ako na Ústavnom súde. Terajšia moja pozícia je však o niečo povedzme, nezávislejšia. Na Ústavnom súde som bol len jeden z trinástich sudcov, aj keď som bol predsedom. Skúsenosť na Ústavnom súde však bola na nezaplatenie. Bez nej by som nebol schopný pôsobiť ako člen Súdneho dvora.
Ústavný súd ste opúšťali pred skončením vášho mandátu. Prečo?
- Sľub Generálneho advokáta som skladal 6. októbra 2006, takže bolo nevyhnutné vzdať sa pôsobenia na Ústavnom súde. Bolo to i napriek tomu, že ako vysoký ústavný činiteľ som si bol vedomy, že by som nemal končiť pred záverom môjho mandátu. Boli to však len necelé štyri mesiace a, navyše, som bol presvedčený, že na Ústavný súd nebudem z viacerých dôvodov kandidovať.
Napríklad?
- Začal som mať pocit, že sa treba, po takmer 14 rokoch, posunúť niekam ďalej. Nebol som tiež istý, či by som v novej zostave dokázal pracovať a napokon, popravde, nebola ani záruka, že sa do nej dostanem. Takže bolo toho dosť.
Počas vášho predsedovania z Ústavného súdu odišli dvaja sudcovia na komunitárne súdy do Luxemburgu. Ako ste to vnímali?
- Bol som vlastne naivný. S vtedajším predsedom NR SR (pozn. red. Pavol Hrušovský) som sa dohodol, že k 1.5.2004 bude stav sudcov doplnený. Nestalo sa do konca môjho mandátu. Dodnes presne neviem, kde to zlyhalo.
Počas vášho pôsobenia bol vymenovaný sudca Juraj Horváth. Minulý rok bolo odhalené jeho odsúdenie za úmyselný trestný čin. Nevedeli ste o tejto veci?
- Nevedel som o tom. Ak by som o tom vedel, nikto by sa o tejto veci nedozvedel a vyriešili by sme situáciu. Aj tu však u mňa vládne naivita. Viem, čím som prešiel ja, kým som sa stal sudcom. Osobne si neviem predstaviť, že by som kandidoval a zároveň mal za sebou právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Kolega si to možno vysvetlil inak. Napokon, preveroval ho ústavnoprávny výbor, plénum Národnej rady aj prezidentská kancelária.
Pokúsili by ste sa ho presvedčiť, aby sa svojho mandátu vzdal?
- Určite. Neviem však, či by som uspel.
ÚS SR rozhodol o interrupciách koncom minulého roka. Bolo nutné čakať tak dlho?
- Museli sme čakať. Po odchode dvoch sudcov začiatkom roka 2004 by sme návrh, s najväčšou pravdepodobnosťou, zamietali z formálnych dôvodov, a to mi nepripadalo poctivé. Dokazuje to i terajší pomer hlasov 7:5. Stačil jeden hlas a opäť by sa musel návrh zamietať. Každé rozhodnutie, ktoré je meritórne preto treba privítať.
Ako by ste hlasovali vy?
- Už to môžem povedať. V súlade s menšinovým názorom teraz vyjadreným číslo 5. Otázky života a smrti sú komplikované a zložité. Na takom pozadí sa na Ústavnom súde bolo treba sústrediť len na ústavné aspekty. Pre lepšie pochopenie treba povedať, že sa nerozhodovalo o zákaze interrupcií, ale o tom, či ľudský život je, podľa Ústavy, hodný ochrany aj pred narodením. A ja som, ako ústavný sudca, žiadnu ochranu pre tento nenarodený život v napadnutom paragrafe interrupčného zákona nevidel a ani dodnes nevidím.
V roku 2005 ste povedali, že prípad Euroústava sa má rozhodnúť do konca daného roka. Dnes je rok 2008. Prečo verdikt ešte nepadol?
- Bol som predsedom senátu, ktorý sťažnosť skupiny občanov prijímal. Pri analýze sme sa pomaly začali zamotávať. Postupne sme si začali uvedomovať, že musíme sa na to komplexnejšie pozrieť nielen z národného hľadiska, ale aj európskeho a medzinárodného aspektu. A to chcelo čas, veľa času.
Má zmysel v tejto veci rozhodnúť?
- Bol som prekvapený, že v tejto veci sa ešte koná, ale pravdupovediac, nechcem komentovať postupy Ústavného súdu, aj keď mám na vec iný názor.
Ako vnímate terajšie zloženie ÚS a jeho doterajšie pôsobenie ?
- Na objektívne hodnotenie je priskoro. Držím im palce, aby sa štandardne zhostili svojich neľahkých povinností. Pôsobenie Ústavného súdu je teraz dôležité nielen vo vnútri, ale aj navonok. Sme predsa členský štát Európskej únie. A únia, ale aj Rada Európy takýto súdny orgán pozorne sleduje a pravidelne, hoci viac menej neoficiálne, vyhodnocuje.
Kedy bude možné hodnotiť prácu týchto sudcov?
- Až po 12 rokoch.
* * *
PROFIL:
n narodil 12. júna 1954 v Košiciach
n v roku 1978 ukončil štúdium na Právnickej fakulte v Košiciach
n v rokoch 1998 2000 bol štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti a podpredsedom Legislatívnej rady SR
n v rokoch 2000 2006 bol sudcom a predsedom Ústavného súdu SR
n od roku 2005 je riaditeľom Ústavu európskeho práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a profesorom občianskeho a európskeho práva
n od októbra 2006 Generálnym advokátom na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
