známy nielen v okolí, ale na území celej Spišskej diecézy i za jej hranicami. Medzi kňazské zastávky Ľ. Piovarčiho patrili Spišské Podhradie, Poprad, Kežmarok, Mníšek nad Popradom, Nová Ľubovňa, Stará Ľubovňa a momentálne Kolačkov.
Riadil ho Pán Boh
Rodáka z luteránskej časti Liptova, z dedinky Malužina, zavial vietor na východ ešte v študentských časoch. Kým ho prijali na gymnázium do Levoče, navštevoval meštiansku školu v Liptovskom Hrádku. Neskôr zmaturoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Za kňaza bol Ľudovít Piovarči vysvätený po štúdiu v bratislavskom seminári v júni roku 1956. "Aj keď som v tej nevďačnej dobe mal ísť na právo, Pán Boh riadil všetky moje kroky tak, aby som sa stal kňazom," poznamenal pán farár.
Prvou farnosťou bol Mníšek nad Popradom
Príležitosť prvýkrát spravovať farnosť dostal Ľ. Piovarči v 1962 v Mníšku nad Popradom. Až do roku 1978 pôsobil v desiatich osadách. "Bolo treba chodiť pešo aj niekoľko kilometrov, v zime to dalo zabrať. Pamätám si, ako bolo treba krstiť množstvo detí. Zistil som totiž, že nie sú pokrstené tak, ako by mali byť. Napríklad v Sulíne ich bolo 110," spomína pán, ktorý slúži Bohu i ľuďom.
Dodnes naňho spomínajú
Na svojho bývalého kňaza si dobre pamätajú i ľudia z Mníška. "Ako chlapci sme pánu farárovi chodili pomáhať. Živo si pamätám, ako sme skladali drevo na zimu a pán farár nám za ten čas varil chutný guláš," prezradil čriepku z mladosti jeden z veriacich.
Budoval hmotné i nehmotné
Nielen v Mníšku začal Ľ. Piovarči budovať hmotné i nehmotné stavby. Vo svojom druhom pôsobisku v Novej Ľubovni sa pričinil o prístavby dvoch lodí k miestnemu kostolu. Práve tu ho aj povýšili, keď sa stal prodekanom. Nová Ľubovňa zostane v kňazovej mysli navždy. Na miestnom cintoríne sú totiž pochovaní obaja rodičia Ľudovíta Piovarčiho. Rukopis dekana so silnou osobnosťou poznajú aj v Starej Ľubovni, kde postavil kláštor pre sestričky, kaplnku v nemocnici i v domove dôchodcov.
Cukrovka ho obrala o zdravie
Ako bývalý sudca cirkevného súdu pri Spišskom biskupstve má Ľ. Piovarči ďalší titul. Od roku 1994 je kaplánom Jeho Svätosti pápeža. Znamená to, že ako kňaz môže nosiť fialové gombíky. Farára však sužujú aj iné, nepríjemné skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Silná cukrovka ho v ukrutných bolestiach pripravila o obidve nohy. Našťastie aj tu sa našli ľudia, ktorí mu dennodenne pomáhajú. Aj tak je však kolačkovský dekan odkázaný na protézy a invalidný vozík. On sám sa však ani v takejto náročnej etape života neľutuje a berie všetko s pokorou. Dokonca ku všetkému nešťastiu dokáže utrúsiť obdivuhodnú poznámku. "Človek si vie zvyknúť na všetko, nie nadarmo sa hovorí, že aj na šibenicu," dodáva s odvahou v hlase Ľudovít Piovarči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
