Otec jej vravel, že nevie spievať a mečí ako koza

Dátum narodenia: 1. december 1952

Znamenie: Strelec

Miesto narodenia: Nové Mesto Nad Váhom

Rodinný stav: slobodná

Relax: hudba

Speváčka Helena Vrtichová patrila v 70. rokoch minulého storočia k známym a populárnym speváčkam. Jej najúspešnejšími hitmi boli pesničky z takzvaného pražského obdobia - Jsem tvá múza, Pražská holka, Vlak rychlovak, Nechci žít jak poustevník, či Prší. Napriek tomu ju všetci poznáme ako tvár zábavnej hudobnej relácie Repete, v ktorej sa do pamäti divákov zapísala skladbou Diridonda. Dnes sa už spevu venuje len okrajovo, v Novom Meste nad Váhom by ste ju pokojne mohli stretnúť s poštárskou brašnou na pleci...

Dnes už nevenuje spevu toľko času ako kedysi, častejšie ako na pódiu ju vídať na ulici pri svojej práci roznášaní pošty. "Poštárkou som už 25 rokov a verím, že to ´doklepem´ až do dôchodku. Je to pekná robota. Chodím po uliciach na bicykli, len škoda, že ešte nevymysleli také bicykle, na ktorých by sa rovno dalo vyjsť aj hore na 7. poschodie vo vežiaku... Mám na starosti pomerne veľký rajón, takže si aj celkom udržiavam kondíciu. Navyše roznášam poštu pre samých srdečných ľudí, takže to robievam rada."

Byť poštárkou so sebou občas prináša nemálo zábavy, najmä ak je poštárom človek, ktorého poznáte z Repete... "Najčastejšie v silvestrovský deň po mne každý chce, aby som im čosi zaspievala, keď prinesiem poštu. Musím sa vám priznať, že raz pred Vianocami, bolo to v čase keď som roznášala dôchodky a všade už vládla sviatočná atmosféra, tak mi vari každá babička, ktorej som priniesla dôchodok, čosi uliala do kalíška. Ja som im za to zaspievala koledu a musím povedať, že vtedy som pomiešala alkohol, ako sa len dalo. Od sladkých likérov až po slivovicu. Ešte šťastie, že mi nebolo zle," prezradila s úsmevom.

Aj keď medzi ľuďmi panuje predstava, že poštár sa má čo pri svojej práci obávať psov, pani Helena má so štvornohými rodinnými miláčikmi úplne iné skúsenosti. "Neraz sa mi stalo, že mi utrápene v niektorej rodine povedali, že sa im stratil psík a ak by som na neho pri svojich obchôdzkach natrafila, nech im dám vedieť. Raz som takto jedného chlpáčika našla, vzala pod pazuchu a odniesla domov k majiteľom."

Aj keď má svoju prácu, spievanie predsa len celkom nezanedbáva. Najmä počas leta mala viac príležitostí zaspievať si na rôznych akciách, dokonca sa pripravuje vydať nové cédečko. "Smutné je, že väčšina ľudí pozná v mojom podaní iba Diridondu a ja som pritom vydala niekoľko cédečok s muzikou. Teraz sa chystám znovu naspievať tie české skladby, na ktorých som sa ja učila spievať piesne Marty Kubišovej, Yvonny Přenosilovej a podobne... Rada ľuďom zaspievam aj iné piesne, lebo musím povedať pravdu Diridondy už mám vyše hlavy. Už 20 rokov mi tá pesnička lezie krkom... Lenže musím to vnímať tak, že je to skladba, ktorá ma preslávila. Patrím medzi speváčky, ktoré majú na konte aspoň nejaký ten hit a to je nakoniec dobré, nie?"

Potom sa jej však stáva, že jej ľudia často nevedia prísť na meno a poznajú ju len ako tú, čo spieva Diridondu. "Väčšinou ma ľudia aj volajú slečna Diridonda. Alebo keď sa niekde predstavím trebárs na úrade menom, tak na mňa pozerajú a pýtajú sa ma nie ste vy speváčka. Potom im poviem iba Diridonda a hneď je každému všetko jasné. Dokonca aj počas prázdnin, keď sú deti školáci doma, tak ma vyčkávajú vo dverách a vypytujú sa teta Diridonda, poštu pre nás nemáte?!"

H. Vrtichová bola najmä počas svojho účinkovania v relácii Repete nezameniteľnou postavičkou. Nosila masívne okrúhle okuliare, brčkavé dlhé vlasy a široké sukne. "Povedala som si však, že zmena je život a dnes nosím okuliare, ktoré sa tvária, že sú bez rámu. Ale musím povedať, že všetky tie obrovské okuliare, v ktorých som vystupovala a spievala, mám odložené. Zásadne totiž nevyhadzujem nič ani oblečenie, ani topánky. Škoda len, že do mnohých sukní sa už nevmestím... Som totiž veľmi nostalgická a je mi ľúto čokoľvek vyhodiť. Hovorím si totiž, že nič v živote sa už nebude opakovať. Každý kus oblečenia mi pripomína pekné veci, ktoré som zažila, keď som ho mala oblečený... Jediné, čo mi je ľúto, že som si neodložila žiadne nahrávky z čias, keď som v Prahe vystupovala so skupinou Plameny."

Celá rodina bola nadaná

H. Vrtichová pochádza z rodiny, v ktorej bolo hudobného talentu každému členovi nadeleného vrchovato. "Môj otec bol nevidomý a bol ladičom klavírov, mama veľmi dobre spievala. Sestra je violončelistka, hrávala v košickej i bratislavskej filharmónii a brat sa ako samouk naučil hrať na klavíri i na gitare."

Jej prvé kroky k muzike však boli tajné! "Študovala som v Modre na pedagogickej škole a tajne som sa prihlásila do súťaže Zlatá ruža. Vyhrala som ju, potom ma pozvali do Čiech na súťaž Zlatá reťaz, neskôr Intertalent. Podpísala som vtedy zmluvu na nahrávanie piesní v Prahe a už to bolo... Otec však od počiatku bol proti tomu, aby som spievala. Tvrdil, že neviem spievať a že mečím ako koza... Na začiatku 70-tych rokov sa totiž niesli pevné kantilénové hlasy ako má napríklad Marcelka Laiferová. Lenže ja som mala ostrejšiu farbu hlasu, ja tomu vravím, že ako keby niekto niečo pílil... Otec však po čase uznal, že sa mýlil..."

Dnes je H. Vrtichovej ľúto, že žiadna zo slovenských televízií neponúka divákom reláciu typu Repete či Kaviareň Slávia. "Podľa mňa si ľudia stále tieto skladby žiadajú a to nie len starší. Bolo by dobré, keby sa takáto relácia vrátila, no s tým ja nič nenarobím... Mali by sme si brať príklad z Čiech, kde vedľa seba fungujú mladí muzikanti a aj tí starší, ktorí majú na poli českej hudby vždy svoje miesto... Ja sama som sa preto teraz trochu aj vrátila k husliam. Ešte ako mladá som bola celkom dobrá huslistka, teraz som tento nástroj oprášila a prišla som opäť na chuť klasike. Chodievam v Novom Meste nad Váhom do takého orchestra, kde sú členovia v mojom veku, ale aj maličké deti, takže si v tom orchestri fidlikáme Beethovena, Vivaldiho, či Bacha a je to paráda..."

Nebráni sa skutočne žiadnym speváckym žánrom a navyše je za každú srandu, nezriedka ju môžete vidieť vystupovať spolu so spevákmi z travesty show. "Ja som totiž pre takéto slečny aj keď viem, že sú to muži, oni chcú, aby som im hovorila v ženskej osobe, tak to robím veľmi vhodným objektom. Stačí si dať kučeravú parochňu, veľké okuliare, širokú sukňu s bodkami a každému je hneď jasné, že sa bude spievať Diridonda. Poznám jednu takú slečnu volá sa Klaudia. Keď som jej vystúpenie videla prvý krát, veľmi dobre som sa na tom pobavila. Ona si potom za mnou prišla po rady a konzultácie, lebo chce, aby jej show bola čo najvernejšia a by čo najviac pripomínala mňa samú."

Dokonca H. Vrtichová zvykne pri rôznych príležitostiach vystupovať spolu s touto slečnou Klaudiou. "Potom sa stáva, že sa ma vypytuje, akú sukňu si vezmem, aby mala takú istú, takže potom vyzeráme ako dvojčatá," vysvetlila so smiechom. "Nikdy mi ani len nenapadlo, že by som sa preto, že som objektom travesty show, mala hnevať. Veď je to pre mňa pocta, ak si niekto dá námahu, aby vyzeral, tancoval, pohyboval sa a tváril ako ja! Navyše tieto slečny imitujú aj Tinu Turner či Helenu Vondráčkovú a ja môžem byť iba rada, že som v takejto hviezdnej spoločnosti."

Do koníčkov je vždy hŕ

Keď si popri poštárčine a spievaní nájde čas na koníčky, vždy niektorej svojej záľube doslova prepadne. "Ja som do toho vždy hŕ. Takže to vyzerá tak, že keď sa rozhodnem venovať čítaniu, tak pol roka čítam ako zmyslov zbavená a nezriedka mám rozčítaných aj päť či šesť kníh. Môjmu priateľovi to nejde do hlavy... Potom ma to však prejde a zase som pol roka šialená do lúštenia krížoviek a nič iné ma nezaujíma. A potom pol roka háčkujem či štrikujem. Vždy, keď ma niečo pochytí, tak tomu venujem všetok voľný čas, až kým ma to neprestane baviť..."

Ďalšou z veľkých vášní H. Vrtichovej sú vedomostné súťaže. Je schopná presedieť celé popoludnie pri televízore a prepínať z programu na program, aby jej neušlo ani jedno vydanie niektorej z týchto relácií. "Nejde mi ani tak o peniaze, ako o to, skúsiť, či je to iné, ako keď pozerám tie súťaže doma pri telke. Často sa mi totiž stáva, že to doma pozerám a rozčuľujem sa, ako to tí súťažiaci môžu nevedieť. Kamier, ktoré ich určite znervózňujú, sa nebojím, tak som sa prihlásila. Ide o to, že na to, aby ste povedali správnu odpoveď, máte len niekoľko sekúnd a bojím sa, že nastane situácia, keď budem mať odpoveď ako sa hovorí na jazyku, no nebudem ju vedieť dostať zo seba... Veľa si pamätám zo školy, veľa čítam a lúštim krížovky, kde sa tiež dá veľa naučiť. Navyše mám fotogenickú pamäť, len neviem, či sa mi podarí ju pri týchto súťažiach využiť..."

Popri mnohých iných koníčkoch nezabúda H. Vrtichová ani na šport. "Je to dôležité preto, aby sa človek cítil zdravo. Ja si každé ráno vravím chvalabohu, že som v poriadku a netrápi ma žiadna choroba. Potom mám hneď lepšiu náladu. Ako športovcovi sa mi však v poslednej dobe akosi nedarí. Hrala som s kamarátmi nohejbal, no vážne som si zranila meniskus. Tak som si povedala, že keď sa to zahojí, vymením nohejbal za korčuľovanie a budem poštu roznášať na kolieskových korčuliach, nie na bicykli. Lenže v tom čase som si polámala prsty na nohe..."

Pri tejto zaujímavej dáme neostáva konštatovať iné, než to, že sa snaží užiť si všetko, čo jej život ponúka... "Náš pobyt na tomto svete je krátky a ja sa snažím uchmatnúť si čo najviac času na všeličo, čo ma zaujíma a baví," dodala na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: sel

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári