"Otehotnela som až po zmierení s tým, že nikdy nebudem matkou"

Speváčka, moderátorka a muzikálová herečka Marcella Molnárová rozhodne nemôže tvrdiť, že by jej doterajší život bol monotónny. Vyrastala s adoptívnymi rodičmi, veľmi skoro sa vydala a pomerne skoro i ovdovela. Aj v kariére si užila dni úspešné i neúspešné... Dnes je nanajvýš spokojná, darí sa jej v práci a vychováva vytúženú dcérku Sophiu Lauru.

Keďže sme sa pred nedávnom stretli na módnej prehliadke, ktorú moderovala, ale na ktorej i spievala a tancovala, nemohli sme obísť tému módy. "S módou som veľmi silne spätá. Keď som začala robiť v ´popbranži´, nemali sme veľa peňazí a v socializme ani veľa možností na to, aby sme mohli byť vyobliekané. Tak som musela vymýšľať vždy čosi, čím by som zaujala. Nech som sa však snažila ako som chcela, vždy som mala pocit, že výsledok bol mierne trápny," prezradila M. Molnárová so smiechom. "Našťastie sa zrazu z ničoho nič objavil na našom trhu jeden taliansky módny časopis, vďaka ktorému som sa mohla v módnych trendoch ako tak orientovať."

Začala teda pilne študovať časopisy, ktoré sa jej podarilo zohnať a snažila sa k móde pristupovať profesionálne. "Dokonca bolo obdobie, kedy mi mnohí známi hovorili, že práve ja určujem trendy a prinášam na Slovensko nové štýly... Spočiatku som však bola samozrejme kritizovaná a zosmiešňovaná. Na dlho mi prischla prezývka ´ružová bábika´. V čase, keď všetci nosili čiernu, som sa ja na jednom vystúpení objavila v ružovom kostýme. Dnes priznávam, ten bol príšerný, ale aspoň nebol rovnaký, ako mali všetci. Potom som začala naberať skúsenosti najmä vďaka cestám do zahraničia. Keď som v Nemecku videla všetky úžasné značky a módne domy, bola som vo svojom živle. Lenže pravda je, že človek musí mať aj svojský šmrnc. Lebo aj kostým od Coco Chanel môže na niekom vyzerať príšerne..."

Aj keď sa vždy snažila vyzerať trendovo, dnes keď sa pozerá na staré fotky, neraz sa neubráni smiechu. "Občas si poviem, pane bože, čo som to mala na sebe? Tie vlasy a ten make-up... Som k sebe kritická a priznám si, keď som niekedy urobila chybu. Často si hneď po vystúpení sama poviem - toto som mohla spraviť lepšie, tamto som si mohla odpustiť."

Raz sa M. Molnárovej stalo, že ju snaha o čo najmódnejšiu vizáž doslova zradila... "V Olomouci sme na diskotéke mali nakrúcať videoklip. V tom čase som už poznala mnoho dobrých slovenských návrhárok a jedna z nich mi povedala, že mi na nakrúcanie požičia veľmi moderný a krásny kostým. Na sebe som mala polotričko-polosako, ktoré bolo pletené a malo obrovský výstrih. Nakrúcanie vyzeralo fajn, akurát že režisér povedal komparzistom, aby sa roztancovali a že pokojne môžu tancovať aj blízko okolo mňa. Oni sa však tak rozbláznili, že zrazu jeden z nich do mňa trochu štuchol, vrch kostýmu sa zo mňa zošmykol a ja som sa v zábere na chvíľu objavila s nahým poprsím," smeje sa M. Molnárová. "Klip sa však nakoniec vôbec nevysielal. Ešte že tak..."

Nevedela nájsť odvahu

M. Molnárová má dnes jasno v tom, čo by zo svojej kariéry najradšej vymazala a na čo je naopak hrdá. "Viem, že niektoré pesničky boli otrasné a radšej som ich nemala nahrať. Bola však doba, kedy som veľmi nemohla vymýšľať. Pamätám si na skladbu, kde som dostala text, ktorému som absolútne nerozumela. Musela som to však zaspievať... Lenže za to mohla moja dobrácka povaha a to, že som si spočiatku nevedela v muzike nájsť svoj štýl. Nevedela som nájsť odvahu, poriadne sa rozhýbať. Našťastie sa mi to potom podarilo. Lepšie neskoro ako nikdy..."

Už na začiatku kariéry sa zoznámila s oveľa starším úspešným skladateľom Alim Beladičom. Mohlo by sa zdať, že manželstvo s ním by jej malo byť v rozbehnutí kariéry nápomocné. Naopak. "Ja verím, že on to myslel dobre, no chcel, aby som bola milá a ústupčivá. Lenže to sa v hudobnej branži nenosí. Človek musí byť dravý, aby čosi dokázal. V detstve som taká bola. Veď ja som chodila do zboru, kde bolo 52 detí, no a hneď som bola sólistka. Bola som nebojácne dieťa. Keď som sa však vydala, zatriasol sa so mnou svet a stratila som všetku svoju dravosť. Potom som ju musela hľadať. Podarilo sa mi to až po rokoch." Po manželovej smrti sa musela sama o seba postarať. "Dá sa povedať, že som sa vrátila do veku, kedy som mala 18 rokov. Začala som od znovu."

Dnes je z nej nielen speváčka ale i moderátorka, a muzikálová herečka. Pred dva a pol rokom sa jej narodila dcéra Sophia Laura. Jej otcom je rakúsky podnikateľ Thomas Herko, vzťah rodičov však už nepokračuje. "Ona je to najsprávnejšie, čo som za celý svoj život spravila... Jej dokážem dať všetko na svete. Pekne hrá na klavíri, maľuje. Neviem, či má tieto vlohy podedené, alebo je to preto, že umenie vníma všade okolo seba. Lebo jej otecko je talentovaný, vie spievať, ovláda šesť rečí. Dedko je architekt, babička kedysi vydávala krásne knihy. Asi sa to všetko v Sofinke stretlo."

Celkom iste je malá Sophia po mamičke... "Predstavte si, že hoc má len dva a pol roka, už mi lezie do šminiek. Je však prirodzene krásna, výrazná. Možno to bude tým, že po dedkovi z otcovej strany má talianske korene. Ak zúročí všetky gény, ktoré sa v nej stretli, verím, že bude úspešná. Ja ju však do ničoho nútiť nebudem. Chcem, aby sa sama rozhodla, čomu sa bude venovať. Tak ako som túto možnosť mala ja. Ale ak sa rozhodne pre hudbu, budem ju všemožne podporovať."

Sophia ju dokáže vyčerpať

M. Molnárová je síce bezpochyby svojou dcérkou nadšená, no priznáva, že vychovávať ju nie je vôbec jednoduché. "Dokáže ma úplne vyčerpať. Ak si niečo zaumieni, tak to musí dosiahnuť. Už to nerobí takým detským spôsobom, že by spustila krik a hádzala sa o zem. Dobiedza a stále mi pripomína, že som jej čosi sľúbila. Minule som to už nevydržala a zahriakla ju, že mám veľa práce. Vzápätí mi to prišlo ľúto, no ona prišla ku mne a povedala - nič sa neboj, to prejde..."

Aj keď M. Molnárová vždy túžila po dieťatku, sen sa jej splnil až v pomerne vysokom veku. "Nevadí, že k tomu prišlo až tak neskoro, lebo Sophinka splnila na tisíc percent všetky moje očakávania. Dokonca je presne taká, ako sa mi snívalo. A teraz nemám na mysli to, keď snívate o čomsi v bdelom stave a rozmýšľate, čo aké bude. Mne sa dcérka snívala v noci a je presne taká, aká bola v mojich snoch." Sophia bola o to vytúženejšie dieťa, že M. Molnárová si brala Aliho Beladiča vedomá si toho, že toto manželstvo bude bezdetné... "Dá sa s tým zmieriť. Lenže v momente, keď som sa zmierila s tým, že už nikdy nebudem matkou, som otehotnela. Nie doslova, ale stalo sa to až po tom, čo som si osvojila myšlienku, že som tu na niečo iné. Ukázalo sa však, že to nie je pravda. Teraz vychovávam maličkého chrústika, ktorý bude ďalej nosiť môj gén."

V eufórii z prvej dcérky sa neraz M. Molnárová vyjadrila, že by si s radosťou dopriala i ďalších päť deťúreniec. "Pravda je taká, že som si v podstate - čo sa môjho veku týka - porodila vnúčatko... Poviem to bez okolkov, moja telesná schránka dostala poriadne zabrať a vychovávať dcérku nie je jednoduché. Musela by som sa dostať do skvelej formy, aby ďalšie prípadné tehotenstvo nebolo rizikom. Nechám to však na osud. Ak sa ten rozhodne, že ešte jedno bábätko príde, tak to prijmem. Veď čo ja zmôžem proti osudu?"

Napriek tomu, že verí v osud, nie je úplnou fatalistkou. "Verím, že hrozno je sladké, až keď ho ochutnám a nebudem kričať, že je kyslé, lebo na neho nedosiahnem. Mala som obdobie, kedy som o sebe vyhlasovala, že som fatalista, no dnes mám viac pragmatické názory na svet. Verím napríklad v astrológiu. Práve dva týždne pred tým, než sa mi narodila dcérka, mi kamarátka astrologička volala, že ma čaká ťažká finančná situácia. A mala pravdu. Teraz začiatkom roka ma zase upozornila, že si mám na seba dávať pozor, vraj ma čaká náročný rok. Naozaj ma práce čaká pomerne dosť, v lete by som sa spolu s Henrym Tóthom chcela zavrieť do štúdia a nahrať nejaké skladby. Možno z toho bude nový album."

Amerika jej otvorila oči

Ak má popri práci a vychovávaní dcérky čo i len trochu voľného času, rada cestuje. "Bezpochyby môžem povedať, že každá moja cesta do zahraničia je pre mňa skúsenosťou na nezaplatenie. Veď si len skúste zájsť v USA na obrovské medzinárodné letisko, kde nevieme ´kudy kam´. Spočiatku som sa vždy bála vôbec ozvať po anglicky, no našťastie som to prekonala. Amerika mi otvorila oči. Veľmi silné zážitky som si priniesla i z Ázie a blízkeho východu. Bola som i v Mongolsku, táto krajina ma doslova očarila. Predstavte si krásu Tatier stokrát znásobenú..

Záľuba v cestovaní sa u M. Molnárovej spája so záľubou vo fotografovaní. "Obaja rodičia boli profesionálnymi fotografmi, dúfam, že sa na mňa čosi nalepilo. Vyrastala som v tmavej komore, celé detstvo som sa pohybovala v takomto prostredí. Preto rada fotím na film nie do digitálneho fotoaparátu a nemám rada tie, ktoré si samé všetko automaticky nastavia, ale používam také, kde si musím fotoaparát pred záberom pripraviť. Vtedy mám pocit, že záber vychádza naozaj zo mňa." Pred pár rokmi mala v Bratislave dokonca výstavu svojich fotografií z ciest.

Občas je kvôli dobrému záberu ochotná i riskovať. "Človek vtedy prestane rozmýšľať, vníma svet už iba cez objektív a stráca pud sebazáchovy. Objektív vás odosobní, nechcete len zdokumentovať to, čo vidíte, ale chcete sa stať súčasťou záberu. Škaredé veci sa zrazu začnú javiť ako zaujímavé. Vždy je to o pohľade fotografa na to, čo chce zachytiť. Západ slnka môže byť na fotografií nádherný ale i trápny. To závisí od fotografa..."

M. Molnárová fotografuje najmä krajinu, jej snímky boli označené za umelecký dokument. "Pre mňa je podstatné najmä to, či konkrétny snímok niekoho osloví. Raz som v jordánskej púšti fotila ker. Dlho som čakala na vhodné svetlo. Bolo to presne na ceste, kadiaľ Mojžiš viedol svoj ľud z Egypta... Každý sa občas kladie otázky o bytí a tam v tej chvíli som si ich prestala klásť. Dostala som totiž odpoveď. Mala som úžasný pocit, ktorý mi povedal, že niekedy nie je dobré sa pýtať a nie vždy je treba vedieť odpoveď... V tom momente som na púšti na dospela..."

Vždy mala záľubu v štúdiu rôznych filozofií, čítala Nietscheho i Heideggera. Lenže človek začne hĺbať a môže ho to úplne domotať. "Základná pravda si podľa mňa človeka nájde a prichádza ľahulinko vtedy, keď to vôbec nečaká. To, čo som chcela vedieť, dnes už viem. Stačí si vážiť samú seba a vedieť, že život stojí za to, aj keď je niekedy ťažký," dodala.

Dátum narodenia: 20. august 1965

Znamenie: Lev

Rodinný stav: slobodná

Relax: dcérka

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári