Ako živnostník sa musí snažiť zarobiť si na inkasá i nájomné

Operný spevák Martin Babjak si naposledy našiel cestu do Košíc len nedávno, keď so svojou sestrou Terkou Kružliakovou prišli zaspievať hosťom plesu spoločnosti Termostav Mráz. S úsmevom, ktorý k nemu neodmysliteľne patrí, nám prezradil, kedy to začal vážne myslieť s vážnou hudbou, ako sa mu darí na voľnej nohe a prečo začal pred trinástimi rokmi otužovať.

Plesajúcim na košickom bále zaspieval so sestrou Terkou. Majú však i brata Jána, ktorý je tiež operným spevákom, tenorom. "Aj v súkromí sme celkom spevavá rodina. Keď sa zídeme, radi si spolu zaspievame. Isteže to nie je tak, že keď som v spoločnosti, kde sa to žiada, tak vyspevujem árie. To nie - spustím ľudovky alebo trampské piesne, ktoré poznám..."

M. Babjak si rád odskočí od opery k iným žánrom aj pri pracovných príležitostiach. V rôznych galapredstaveniach ste ho neraz mali možnosť vidieť spievať aj s interprétmi populárnej hudby. "Myslím, že žánrový rozptyl je dobrý. Slovensko je malá krajina a nedá sa tu veľmi špecializovať len na jeden žáner. Človek však musí vedieť odkiaľ pokiaľ. Ja som barytón, čo je stredný mužský hlas, veľmi teda vyskakovať nemôžem. Nemôžem si spievať hocičo, čo si zmyslím. Pre tenorov sú napísané krásne pesničky, ale púšťať sa do nich nebudem..."

Konkurencia je veľká

Na Slovensku sú len tri operné súbory - v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. "Všetky tri sú skvelé a je v nich dostatok dobrých spevákov, takže konkurencia je veľká. Človek si veľmi nemôže vyberať, ak sa chce uživiť a preto rád prijmem ponuku aj na prácu inú ako v opere. Na plesoch často spievame nielen operné árie, ale i skladby z operiet, muzikálov..."

Košičanom na spomínanom plese zaspieval okrem iného i náročnú áriu Figara z Rossiniho opery Barbier zo Sevilly. "Niekto si môže povedať - čo to je spievať na plese, veď to nemôže byť ťažké. My však musíme podať výkon i na plese, navyše ja sa snažím vyberať si náročné piesne. Pri nich totiž poslucháč cíti isté napätie. Ja hovorím, že najdôležitejšie je, aby sme divákom pri podobných príležitostiach ponúkli skladby, ktoré ´majú gule´. A práve takou je táto ária." Ak by ste si náhodou nevedeli vybaviť, o ktorej árii je reč, možno si spomeniete na účinkovanie M. Babjaka v zábavnej show Petra Marcina a Andyho Krausa. Kým túto áriu spieval, P. Marcinovi oholili fúzy... "Sám som niekoľkokrát videl reprízu tejto relácie. Bolo tam veľa dobrých fórov a to oholenie Petra nám skutočne vyšlo. Často som sa stretal s reakciami ľudí, ktorým sa to páčilo. To som rád. Mne osobne je takýto humor veľmi blízky."

Spomínaný Figaro v opere Barbier zo Sevilly patrí u M. Babjaka medzi obľúbené postavy. "Je to aj preto, že keďže je to postava holiča v mestečku, môže ju spievať barytón aj v staršom veku. Ak mi to teda zdravie dovolí, tak ju budem môcť spievať ešte pekných pár rokov a budem sa v tejto úlohe môcť realizovať. Aj preto mám Figara veľmi rád."

Nie je preto vylúčené, že sa ako Figaro mihne aj na košickom divadelnom javisku. "Táto opera je v tunajšom divadle v reperotári, len sa nehráva. So šéfom opery Petrom Dvorským sme však o tom už hovorili... Škoda len, že sú tie Košice tak ďaleko od Bratislavy. To nie je len tak, že by som si mohol odskočiť do Košíc zaspievať - potrebujem na to deň na cestovanie, deň na predstavenie a zase deň na cestu autom... Rád však do Košíc prídem, veď som tu už spieval v Nabuccovi alebo v Štátnej filharmónii..."

Možností hosťovať nie len v Košiciach ale i na iných miestach bude mať zrejme v najbližšej dobe stále viac a viac. Po sedemnástich rokoch sa totiž rozhodol odísť z opery Slovenského národného divadla a byť na voľnej nohe. "Urobil som tak preto, že som už chcel zmeniť formu spolupráce s divadlami. Byť na voľnej nohe pre mňa znamená hlavne možnosť lepšie si plánovať čas na oddych. Úlohy, ktoré v operách mám a aj mnohé koncertné projekty, ma svoja veľa fyzických síl. Preto potrebujem byť pánom svojho času, aby som si - rovnako ako svoju prácu - dokázal naplánovať aj relax."

Veď podať poriadny spevácky výkon, to nejde len tak - ´ľavou zadnou´... "Kvôli tomu som šiel na voľnú nohu, aby som všetko to, čo sa spája s operným spevom, lepšie zvládal. Teraz som teda živnostník a je len na mne, aby som sa posnažil si zarobiť na inkasá, nájomné a iné ´milé´ veci... Isteže, v istom zmysle je to riziko, no ja som spokojný. Mám našťastie veľa ponúk a naozaj dostatok práce. Lenže čo ja viem, čo všetko ešte príde? Môže sa stať, že budem v situácii, kedy nebudem mať do čoho ´pichnúť´. Potom pôjde bokom hrdosť a pekne krásne pôjdem na konkurz do opery a budem dúfať, že budem dosť dobrý na to, aby ma znovu prijali..."

S dcérami sa občas háda

M. Babjak sa teší najmä z toho, že sa mu v poslednej dobe viac darí tráviť voľný čas s rodinou - manželkou a dvoma dcérami, 19-ročnou Simonou a 15-ročnou Andrejkou. "Obe sú v takom veku, kedy je rodič nanič, ak si s nimi iba sadne pre telku. Treba sa s nimi rozprávať, aby si konfrontovali svoje názory s našimi. Občas sa samozrejme aj pohádame... Netvrdím, že som ideálny otec, ale našťastie sa dcéry veľmi nesťažujú," prezradil s úsmevom.

Staršia má pubertu úspešne za sebou, tá mladšia je práve vo veku, kedy si s ňou puberta robí čo chce... "Zvládame to však výborne. U dievčat je to totiž iné ako pri chalanoch. Ja si pamätám, že spolu s bratmi sme mali doslova divokú pubertu. Okrem Terky mám ešte ďalšiu sestru. Volá sa Anka, žije pri Prahe a je odo mňa mladšia o rok. My dvaja sme teda boli v puberte v rovnaký čas. Ona bola však pokojná, zatiaľ čo ja som vyvádzal kadečo... Poriadne to so mnou šilo a otec mal čo robiť, aby ma ´ukočíroval´."

Jedným z riešení, ako zvládať hyperaktívne dieťa, je vyplniť mu voľný čas športom či hudbou... "Isteže som k hudbe inklinoval, veď vďaka rodičom, ktorí sa jej profesionálne venovali, som ju vnímal od útleho detstva. Ešte kým som bol dieťa, mi to však bolo úplne jedno. Nevynikal som v hre na nejaký nástroj a aj keď bol otec operný spevák, mne samému ani len nenapadlo, že by som ním mohol byť i ja. V ľudovej škole umenia som hral na kontrabas. Vnímal som to pozitívne ale hlavne preto, že sme spolu s ostatnými z ľudovej kapely chodieval na sústredenia a na vystúpenia. V puberte som potom začal skladať vlastné pesničky a uvažoval som, že by som chcel upútať práve nimi. Ešte stále som však nad vážnou hudbou vážne neuvažoval a keď som mal 17 či 18 rokov, netúžil som byť operným spevákom."

Zlom nastal v roku, kedy maturoval na dopravnej priemyslovke a rozhodol sa ísť ďalej na konzervatórium. "Vtedy som si vybral operný spev. Bolo to však veľmi spontánne, nedá sa povedať, že by som nad tým bol dlho uvažoval. Zrejme vo mne chuť spievať operu celý ten čas driemala. Rodičia ma do ničoho netlačili, bolo im jasné, že ak by sa snažili ma mňa vyvíjať nátlak, boli by to len zhoršili."

Dnes je M. Babjak rád, že si zvolil práve túto cestu. "Snažím sa svoju prácu robiť čo najlepšie a dúfam, že sa mi podarí zaujať aj v zahraničí. Chcel by som sa dostať na nejaké predspievanie a obstáť v konkurencii. Spolieham sa však v tomto na náhodu. Nie som totiž ten typ, ktorý by chodil po konkurzoch a kamkoľvek sa tlačil - to by ma ani nebavilo. V našom povolaní veľa závisí od šťastia. Agenti, ktorí v zahraničí sprostredkovávajú príležitosti vo vážnej hudbe, majú isté predstavy o tom, kto by sa im hodil. Ide o to, aby som im do tej predstavy zapadol..."

Aj keď sa spevu venuje už pekných pár rokov, verí, že je ešte len na začiatku svojej kariéry. "Dúfam, že je to tak. Ak budem dodržiavať zdravú životosprávu, starať sa o hlas a slušne sa správať, tak by som pokojne mohol spievať ešte ďalších dvadsať rokov. U tenoristov je to iné - oni musia preraziť v mladom veku. Tenorový hlas sa totiž skôr zničí a stráca na lesku. U barytónov a basistov je to naopak - tam hlas časom a vekom dozrieva. Isteže nestačí začať spievať v 50-tke... Človek musí od mladosti na sebe pracovať a možno sa mu pošťastí dostať sa do takej formy, kedy ho hlas stopercentne poslúcha. Potom stačí poriadne sa vyspať a ide to samé..."

Hlas má plne pod kontrolou

M. Babjak cíti, že už je v tom veku, kedy má svoj hlas plne pod kontrolou. "Nesmiem hrdlom prelievať kadejaké bublinky a musím sa oň poriadne starať. Za tie roky viem, čo mi pomáha a čo naopak škodí." Práve preto pred rokmi začal otužovať. Bol často chorý a prišiel na to, že studená voda mu neškodí ale naopak pomáha. Dnes je na Slovensku vari najznámejším ´ľadovým medveďom´ a kúpanie sa v zime v ľadovej vode nepovažuje ze nič výnimočné. "Mal som alergiu na zmeny počasia. Otravovalo ma to, že som mal často nádchu a chodil som s červeným nosom. Navyše - ako na potvoru som prechladol práve vtedy, kedy som to najmenej potreboval, keď som mal veľa spievania..."

Keď mu lekári odporúčili otužovanie, mali na mysli sprchovanie studenou vodou, nie rovno skákanie medzi ľadové kryhy... "Ako spevák som si chránil zdravie a hlas a sprvoti som považoval za barbarstvo liezť do studenej vody. Začal som sa však otužovať a dozvedel som sa, že existuje skupinka ľudí, ktorí plávajú v ľadovej vode a nemusí sa pritom hneď umrieť," spomína so smiechom na prvé stretnutia s bratislavskými Ľadovými medveďmi. „Prišiel som na to, že to nie je žiadny zázrak a že to zaberá. Sú ľudia, ktorí musia svojmu zdraviu trochu pomôcť. To, že sa dnes už kúpem v ľadovej vode, je extrém. Lenže pomáha to. Nie je to síce také účinné, že by som bol celý rok absolútne fit a obchádzali ma angíny a chrípky, ale rozhodne som oddolnejší."

Musí si však dávať pozor, aby to neprehnal. Veď všetkého veľa škodí. "Je síce pravda, že táto zima bola veľmi mierna a mohlo by sa zdať, že zimné kúpanie bolo tentoraz prechádzka ružovou záhradou. Voda sa však rýchlo ochladí a aj ked nie je úplne zmrznutá, aj tak je riadne studená. Veď si skúste vôjsť do dvojstupňovej vody," dodal s úsmevom.

Dátum narodenia: 15. september 1960

Znamenie: Panna

Miesto narodenia: Banská Bystrica

Rodinný stav: ženatý, dve dcéry

Relax: rodina

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári