Korzár logo Korzár Košice

Majster čínskych bojových umení Róbert Mikula si 7 rokov v II. NVS odpykáva v Ústave na výkon trestu v Košiciach Šaci

Keby povedal, ako to v skutočnosti bolo, behom jedného dňa by bol zlikvidovaný...Vlani v marci šokovala Slovensko správa o zadržaní majstra

eby povedal, ako to v skutočnosti bolo, behom jedného dňa by bol zlikvidovaný...

Vlani v marci šokovala Slovensko správa o zadržaní majstra čínskych bojových umení Róberta Mikulu pri pokuse vydierať Pavla Ruska. Podľa znenia obvinenia žiadal 32-ročný Košičan od exministra hospodárstva 10 miliónov korún. V médiách sa okamžite začali šíriť rôzne verzie prípadu. Od riadenia R. Mikulu neznámymi ľuďmi v pozadí až po jeho "podnikanie" na vlastnú päsť. Ani jednu verziu sa však nepodarilo spoľahlivo potvrdiť či vyvrátiť. Hlavný hrdina totiž skončil vo väzbe a na ďalšie informácie bolo vyhlásené embargo. Po druhý raz sa R. Mikula dostal do hlavných správ vlani začiatkom októbra. Využijúc novinku v Trestnom zákone uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorá mu vyniesla 7 rokov v II. NVS. Prvé mesiace má už R. Mikula za sebou. Strávil ich v Ústave na výkon trestu v Košiciach - Šaci, kde sme ho tento týždeň navštívili.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto si pamätá R. Mikulu z mája 2002, kedy tlačil na Hlavnej ulici električku kopijou, zabodnutou v krčnej jamke, dnes by ho nespoznal. Už krátky šot z lanského októbra, v ktorom ho kamery zachytili pri prevoze zo Špeciálneho súdu v Banskej Bystrici, naznačil, že sa veľmi zmenil. Postaral sa o to najmä 8-mesačný pobyt vo väzbe, počas ktorého sa na vytrénovanú a svalnatú postavu nabalilo 17 kíl tuku. Už z nich čosi ubudlo, no pred majstrom bojových umení je ešte dlhá cesta ku bývalej forme.

Väzba bola šokom

"Tých osem mesiacov vo väzbe v Bratislave bolo najhoršie obdobie v mojom živote," zalovil R. Mikula v spomienkach, potvrdiac starú známu pravdu. A to, že väzba je horšia ako samotný výkon trestu. "Bol som asi v najhoršej base na Slovensku, v starej budove s hrubými múrmi a v cele pre doživotné tresty. Po celý čas som nevidel iného väzňa, iba som ich niekoľko počul, keď kričali, že chcú von."

SkryťVypnúť reklamu

Pre človeka, zvyknutého v bývaní minimálne na akýsi štandard, musela byť cela skutočne šokom. Za hrubými masívnymi dverami bola mreža, tzv. gáter, ktorý rozdeľoval miestnosť na dve časti. Vstupnú, odkiaľ dozorcovia dávali väzňovi cez mrežu jedlo a za ňou obytnú. "Išlo o priestor asi 4 krát 2 metre. Bolo tam úzke tvrdé lehátko, medzi väzňami nazývané truhla. Ležať som na ňom mohol iba na boku, lebo na bruchu či chrbte som sa nezmestil. K ďalšiemu vybaveniu patril stôl, teda skôr sklápacia doska, primontovaná k stene a stolička, pevne prichytená k dlážke. Potom umývadlo so studenou vodou a tzv. toaleta." Išlo o záchod, akému sa zvykne hovoriť turecký. Teda diera v zemi, do ktorej sa treba trafiť. "Človek si musel kľaknúť ako pes a pritom sa držať mreže, aby nespadol. Bolo to veľmi ponižujúce."

SkryťVypnúť reklamu

Počas pobytu vo väzbe bol R. Mikula odrezaný od sveta. Nesledoval televíziu, nečítal noviny. Mohol jedine počúvať rádio, ktorého čas vysielania ani intenzitu nemohol ovplyvniť. Jednoducho hralo, či skôr revalo. "Bolo pustené nahlas a keďže cela bola v podstate prázdna, všetko sa v nej ozývalo. Hudba, reklamy, stále dookola. Prvé dni som mal s tým problémy, neskôr som si na to zvykol. Myslel som iba na to, kedy sa dostanem vonku, tiež na svoju rodinu, manželku, deti. Na firmy, ktoré som horko-ťažko vybudoval a postavil na nohy..."

Celých osem mesiacov bol R. Mikula v cele sám. Pokúšal sa zistiť, či nemôže mať spoluväzňa, no ako tvrdí, príkaz "zhora" bol jasný: Mikula musí byť sám! Jediného, koho vídaval, boli dozorcovia. Buď keď mu cez mrežu dávali jesť, alebo keď ho viedli z cely von. Napríklad na vychádzku, na ktorú mal nárok každý deň a trvala hodinu. "Vtedy mi cez gáter podali opasok s putami, tzv. medveďa. Ja som si ho musel zapnúť a potom ma odviedli. Samozrejme, stále ma strážili štyria, piati či šiesti ozbrojení dozorcovia. Aj keď som sa šiel sprchovať. Kým som bol v sprche, vonku stáli policajti s brokovnicami."

Túto spoločnosť mal aj pri prevoze na psychiatriu do Trenčína, kde strávil päť týždňov. "Jedného dňa za mnou do cely prišli traja kukláči, dvakrát takí veľkí, ako ja. Jeden na mňa mieril samopalom a druhý povedal, že idem do Trenčína a mám sa správať disciplínovane." Aj keď nasadal do auta, plno kukláčov sledovalo každý jeho pohyb. Stačilo vraj urobiť jeden "zbytočný" a možno by ho rozstrieľali. Ale chápal to, šlo o bezpečnostné opatrenia. "Na psychiatrii mi dávali každý deň osem liekov. Nebral som ich, iba som sa tváril, že ich prehĺtam. V skutočnosti som ich potom všetky vypľúval do záchoda. Doteraz neviem, o aké lieky šlo a aký bol ich skutočný cieľ. Myslím, že mi istí ľudia chceli takto vygumovať mozog. Aby som jednoducho na niektoré veci, udalosti i tváre zabudol... Ja tuším, odkiaľ i od koho ten príkaz prišiel, no nemôžem ho menovať."

Po návrate do Bratislavy sa podmienky jeho väzby nezmenili. Opäť samotka a streotypný denný režim, ktorý nahlodával jeho psychiku. R. Mikula však nebol sám, kto mal psychické problémy. Pamätá si napríklad väzňov, ktorí búchali na gáter a kričali, aby ich pustili von, že to nevydržia a chcú zomrieť. Nepríjemný pocit umocňovala ozvena, ktorá sa šírila po celej budove. "Takých väzňov občas vzali na ošetrovňu a keď sa vracali, opäť kričali: Nedávajte ma tam! Nie! Nechcem!," spomína Košičan. "Niektorí pustili vodu a upchali odtok. Asi sa chceli utopiť, alebo čo. Skutočne im šibalo..."

Všetku vinu vzal na seba

Kým R. Mikula trávil prvé dni vo väzbe, médiá sa predháňali v špekuláciách, ako to s tým vydieraním P. Ruska skutočne bolo. "Ak si niekto myslí, že ja, s mojou povahou a filozofiou by som také niečo vymyslel, veľmi sa mýli. Ísť za bývalým ministrom hospodárstva, zaklopať mu na dvere a povedať: Ja som Robo Mikula, dajte mi 10 miliónov... Nie. To, čo sa stalo a za čo som bol odsúdený, nebolo z mojej hlavy. Urobil som to na niečí rozkaz. Bola to moja povinnosť k určitému sektoru, v ktorom som pôsobil. Mal som na starosti isté veci a musel som počúvať. Bohužiaľ a zhodou okolností, ja som bol ten, kto šiel za pánom Ruskom a bol prichytený pri čine. Keď som bol v cele predbežného zadržania, čakal som, že ma tí ľudia v pozadí dostanú von. No prišiel iba jeden a povedal, že ak mám rád svoju rodinu, chcem ju ešte niekedy vidieť a pokračovať v normálnom živote, tak to mám celé vziať na seba."

Samozrejme, R. Mikula nechcel prezradiť, kto za ním bol a o akú organizáciu šlo. Teda či to bola SIS-ka, ako špekulovali niektoré médiá. "Neexistuje postaviť sa voči tomu systému. Teraz ani potom, keď už budem vonku, lebo je najsilnejší. Sú to najväčšie mozgy na Slovensku. Chlapi, ktorí si o sebe myslia, že sú gangstri alebo mafiáni, tak sa veľmi mýlia. Oproti týmto ľuďom a systému sú len hlupáčikovi a obyčajní pešiaci."

Uvedomiac si, proti komu by bojoval, nepripustil ani alterntívu, aby sa na súde pokúsil zbaviť obvinenia. "Keby som bol povedal jedno jediné slovo, ako to v skutočnosti bolo, tak už ležím na cintoríne s otravou žalúdka alebo infarktom. Behom jedného dňa by som bol zlikvidovaný hociakým spôsobom. Vedel som, že musím drať ´hubu´..." Svoj trest chce prežiť v pokoji a potom sa zaradiť do normálneho života. "Uvedomujem si, že stále sa mi môže stať nejaká nehoda. Že až vyjdem von, dostanem guľku do čela alebo podobne. Je to možné. Ale verím v Boha a dúfam, že ma ochráni a s jeho pomocou budem môcť naplno žiť svoj život so svojou rodinou. Venovať sa manželke, deťom, tréningu, škole...

Čo sa týka trestu, R. Mikula tvrdí, že nemal na výber. Verdikt, ktorý súd vyriekol, bolo to najlepšie, ako sa z prípadu dalo "vykorčuľovať". Keď ho totiž po zadržaní a štyroch dňoch v cele predbežného zadržania predviedli k sudcovi Špeciálneho súdu v Banskej Bystrici, dozvedel sa, že mu hrozí až 15 rokov v III. NVS. A že celý trest by si odsedel v Ilave. "Potom ma odviezli do väzby v Bratislave a tam som mal ešte dva súdy - okresné. Môj právnik sa pokúšal uzavrieť dohodu s prokurátorom. Jeho prvý návrh znel na 8 rokov v III. NVS, no môj právnik namietal, že som nikdy nebol trestaný a III. NVS by bola veľmi prísna. Druhý návrh bol 7 rokov v II.NVS. S tým sme už súhlasili a ja som rád, že to napokon takto dopadlo. Na začiatku som totiž počítal s 12 až 13 rokmi v Ilave."

Namiesto nich má pred sebou sedem a v Košiciach - Šaci. Keďže po dvoch tretinách má právo požiadať o podmienečné prepustenie, "vonku" môže byť už po odsedení štyroch rokov a 8 mesiacov. Po započítaní väzby to vychádza niekedy na koniec roka 2010.

Zvolili ho za veliteľa

Už z opisu podmienok vo väzbe je zrejmé, že zmenou prechodného bydliska na ústav v Košiciach - Šaci sa R. Mikula ocitol v celkom inom svete. Síce ho aj teraz obkolesujú hrubé múry s kilometrami ostatého drôtu a strážia kamery, no má v ňom neporovnateľne viac priestoru na pohyb. A je medzi ľuďmi.

"Po prevoze do Šace som bol štyri týždne na tzv. nástupnom oddelení. Sem dajú každého, kým sa urobia vstupné vyšetrenia, všetky formality a kým sa rozhodne, kam bude zaradený," spomína R. Mikula na lanský október a sťahovanie, ktoré bolo pre neho doslova vykúpením. Po ôsmich mesiacoch sa poriadne vyspal a sadol si na skutočný záchod. Konečne videl okolo seba ľudí a nie iba štyri holé steny. Vedel sa tešiť aj z takej maličkosti, ako je káva. "V Bratislave chodili s vodou po chodbe a kričali ´Vodá! Vodá!´. Rýchlo si bolo treba pripraviť hrnček s kávou, aby ju zaliali vodou, ktorá mala ďaleko ku vriacej..." V Šaci si mohol zapnúť varnú konvicu a doslova sa vyžívať z vône, ktoré sa šírila z čerstvo zaliatej kávy...

"Keď ma potom z nástupného preradili na terajšie oddelenie, na izbe bolo sedem ľudí. Teraz nás je deväť a celom oddieli okolo 50. So všetkými vychádzam dobre, no najviac som sa skamarátil s Ukrajincom Koľom. Za vraždu dostal 14 rokov, z ktorých má odsedených 10. Čochvíľa bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie a ja mu držím palce, aby mu to vyšlo. Nie je to žiaden typický vrah. Stalo sa to v rýchlom afekte a dodnes to ľutuje. Lepšieho chlapa som v živote nestretol..."

Ešte bol iba na nástupnom oddelení a už o prítomnosti R. Mikulu v Šaci vedelo všetkých vyše 600 väzňov. "Preslávil" ho nielen jeho skutok z marca 2006, ale hlavne tri rekordy, ktoré pred tým dosiahol. "Zhodou okolností som bol nedávno zvolený do samosprávy oddielu. Väzenským žargónom povedané, som tzv. ´barákový´. V tejto funkcii som vystriedal práve Koľu, ktorý to robil dva roky a už sa cítil unavený. Je to zodpovedná robota. Robím nástupy, vybavujem väzňom rôzne veci a starám sa, aby všetko klapalo. Svoju autoritu som získal prirodzene. Žiadnym nátlakom, krikom alebo fyzickými prednosťami."

Denný režim sa od pondelka do piatku podobá ako vajce vajcu. O 6.hodine budíček, o pol sidmej raňajky a od 7. hodiny už R. Mikula zarezáva v zamestnaní. Zatiaľ iba ako brigádnik. "Šijem montérky na šijacom stroji a hoci som to nikdy nerobil, už mi to celkom ide. Najprv som ťahal iba rovné čiary, teraz šijem všetko zaradom. Vrecká, záhyby, goliere... Okrem montérok aj prešiváky, roláky a podobne. Zo začiatku to bolo ťažké, no človek sa naučí všetko. Hlavne, ak je k tomu nejakým zdravým spôsobom donútený."

Po obede sa R. Mikula venuje sám sebe. Píše listy, číta, hrá karty alebo šach. Samozrejme, jednou z jeho hlavných aktivít je posilovanie. Ak má chuť, cvičí aj dvakrát denne. Druhú fázu si občas naordinuje po večeri. Vybavenie posilňovne je však na hony vzdialené od tých, aké spoznal na slobode. Žiadne moderné stroje a značkové závažia, ale podomácky, doslova na kolene vyrobené činky. "Máme tu bandasky, naplnené vodou alebo pieskom. Zavesíme ich na tyče a tlačíme. Na biceps máme jednoručky a na triceps kladku. Tiež sú tu akési bradlá a ako hrazdu používame tyč v šatni, kde vešiame prešiváky. Cvičíme, ako sa dá."

Cez víkendy majú väzni voľno. Čas trávia na izbách, navštevujú sa, diskutujú, spomínajú na minulosť a plánujú budúcnosť. "Sú tu rôzni chlapi, odsúdení za rôzne delikty. Vraždy, lúpeže, znásilnenia," vraví R. Mikula. "Ale každý jeden z nich má v sebe aj niečo dobré. Kým som bol na slobode, stále som si myslel, že väzni sú absolútni vyvrheli spoločnosti. Pritom sú to ľudia, ktorí sa dostali do nejakého ´kolesa´, ktoré ich stiahlo do špiny a bahna a ktoré z nich urobilo trestancov. Ale keby ľudia vonku videli, ako tu väzni žijú, ako majú na stolíkoch rozložené fotky manželiek, detí a ostatných blízkych, uvedomili by si, že aj väzni majú srdce. Ako ktokoľvek iný. Nie sú to žiadni grázli, ktorí opovrhujú každým a všetkým. Sú to ľudia, ktorí si vedia vážiť jeden druhého a tešia sa na deň, kedy sa dostanú na slobodu."

Cvičí a chudne

Režim ústavu si R. Mikula pochvaľoval. Dozorcov i pedagógov označil za korektných a absolútnych profesionálov, ktorí rozumejú svojej práci i potrebám väzňov. Samozrejme, ak treba, dokážu si zjednať disciplínu, lebo bez nej to v zariadení tohto typu nejde. "Platí tu pravidlo, že ako sa správajú väzni, tak sa k nim správa aj personál ústavu," tvrdí jeden z jeho "prominentných" podnájomníkov. "

Odlúčenie od reálneho sveta sa R. Mikulovi snaží zmierniť manželka, ktorá ho aj s deťmi každý mesiac navštevuje. Momentálne žijú v Bratislave, kde obaja synovia, postihnutí najľahšou formou autizmu, chodia do špeciálnej školy. V Košiacich však majú starú mamu a spolu s jej návštevami sa snažia zladiť aj stretnutia s otcom. "Väzni tu neraz vyronia nejakú tú slzu. Ja nie som výnimka. Hoci som niekedy rozbíjal tehly a tlačil električkou kopiou v krku, som tiež iba človek. Ani ja sa pri pomyslení na rodinu, ktorá je to najdrahšie, čo v živote mám, neubránim slzám. Stále myslím na ten deň, kedy za mnou príde dozorca a povie: Mikula, zbaľte si veci, idete domov..."

Ako sme už v úvode spomenuli, R. Mikula pribral vo väzbe 17 kíl. Vďačí za to absencii pohybu i sladkostiam, ktorých pojedaním sa snažil upokojiť narušenú psychiku. Postava stratila svoje niekdajšie krivky, svaly ochabli a obalil ich tuk. "Hrudník mi visel ako starej žene a narástlo mi brucho," spomína na svoju podobu po opustení cely vyšetrovacej väzby. "Tu v Šaci som začal znovu cvičiť a dal som už ´dole´ 10 kíl. Cítim sa lepšie a vidím, že svaly sa spamätávajú. Mojim cieľom je dať sa úplne dokopy po fyzickej i psychickej stránke. A keď budem vonku, chcem pokračovať v práci, ktorú som prerušil." Okrem fyzického cvičenia si R. Mikula posilňuje aj ducha. Pomáha mu pastor apoštolskej cirkvi, ktorý za ním chodí vždy, keď má čas. "Spolu sa modlíme a prosíme Boha, aby mi dal silu zvládnuť tento trest. Táto basa je dobrá, žiadne týranie. Ale človek je stále v tom istom prostredí, deň za dňom mu ubieha takmer rovnako, môže to narušiť psychiku. Teraz som tu iba niekoľko mesiacov, no predo mnou sú celé roky..."

Prvou zaťažkávacou skúškou boli Vianoce a Silvester. "Na tých ľuďoch bolo vidieť, ako radi by strávili Štedrý deň doma, so svojimi blízkymi. Je tu napríklad chalan, ktorého policajti donútili priznať sa ku krádeži, ktorú nespáchal. Na Štedrý deň mu padali do šalátu slzy ako hrachy... Aj mne bolo ťažko. Ale povedal som si, že raz príde deň, kedy zas budem s deťmi zdobiť stromček a rozbaľovať darčeky..." Silvester sa obišiel bez veľký osláv. Väzni počkali do polnoci, pripili si čajom alebo kávou a zaželali všetko najlepšie. Ráno vstali a šli na raňajky...

Číta Bibliu

Mimochodom, strava. Tá je v Šaci typická väzenská, žiadne špeciality, na ktoré sú mnohí podnájomníci zvyknutí z bežného života. Komu sa máli, raz týždenne si môže nakúpiť v ústavnom bufete, ktorý je svojim sortimentom čosi ako supermarket v malom. Možnosť nakúpiť si využíva aj R. Mikula. Raz sú to konzervy a vrecúškové polievky, inokedy salámy, džúsy či keksy. V kuchynke, ktorá je na každom oddelení vybavená varičom, si môžu väzni pripraviť čaj, kávu, polievku, uvariť ryžu či cestoviny.

K vybaveniu každého oddielu s približne 50 väzňami patrí aj kultúrna miestnosť s televízorom. Naladiť sa dá Jednotka, Dvojka, Markíza, JOJ-ka i hudobná VIVA. Popoludní stále niekto televízor sleduje, večer sa miestnosť zvykne celkom slušne zaplniť. Program sa dá sledovať do 22. hodiny, no ak film trvá trochu dlhšie, s dozorcami sa dá dohodnúť.

Izby sú zariadené stroho. Iba poschodové postele, skrinky, nejaké stoly a stoličky. V rozumnej miere sú povolené aj plagáty, samozrejme, žiadna erotika. R. Mikula má napríklad nad posteľou obrázok Ježiša Krista. On spolu s Bibliou mu pomáha ukrajovať z trestu ďalšie dni. "Najmä v Bratislave, keď mi bolo najhoršie, vzal som do rúk Bibliu a čítal Nový zákon. Bol to Ježiš Kristus, kto mi pomohol prežiť..."

Fajčiť na izbe sa môže, ale iba do 22. hodiny. "Ja síce nefajčím, ale nikomu to nezakazujem," vraví R. Mikula. "Nemôžem predsa ľudí obmedzovať. Ale mnohí sú korektní. Keď vidia, že na izbe napríklad jeme, vyjdu von a zapália si tam. S každým sa snažím vychádzať dobre. Nie som človek, ktorý by do druhých zbytočne zadrapoval. Ku každému sa správam ako k rovnocennému. Nevyvyšujem sa a nikoho neponižujem."

Samozrejme, viacerí spoluväzni ho požiadali, aby ich trénoval. Rád im poradí, no jeho skutočným sparingpartnerom je spomínaný Ukrajinec Koľa. Tým, že ho všeličo z bojových umení učí, oživuje i svoje niekdajšie schopnosti. "Ak si niekto myslí, že som odpísaný, veľmi sa mýli. Chcem odkázať všetkým svojim fanúšikom a ľuďom, ktorí ma poznajú, že sa nevzdám. Môžem im sľúbiť, že až vyjdem von, uvidia ma dosiahnúť ďalší rekord. Dostanem sa do plnej kondície a opäť dokážem, že som hodný titulu profesionálny majster čínskych bojových umení shaolin kung fu." Tým rekordom možno bude kedysi plánované potiahnutie 60-tonovej lode, ktoré stroskotalo na organizačných problémoch a možno niečo úplne iné.

"Udalosti, ktoré som prežil a prežívam, ma posilňujú a zoceľujú. Fyzicky ešte nie som stopercente fit, no nezlomil som sa a som silnejší duchom. Samozrejme, na človeka v tomto prostredí prídu aj ťažšie chvíle. Deň čo deň, večer čo večer, stále to isté. Dookola ten istý kolotoč. Budíček, sčítania, nástupy... Nevidieť svoju rodinu, najbližších, nevedieť presne, kedy pôjdem von... Sú to tlaky, ktorých sa treba nejako zbaviť. No to najhoršie už mám za sebou. A ak mi je ťažko, idem si zacvičiť a hneď mi je lepšie..."

Stanovisko

Informácie uvedené v tomto článku, týkajúce sa používania strelných zbraní v ubytovni obvinených pri postupoch činnostiach príslušníkov Zboru, používania ochrannej kukly príslušníkmi pri odvádzaní obvineného na eskortu a porušovania ľudských práv, spočívajúce v zabránení získavania informácií prostredníctvom tlače a sledovania televízie, sú zavádzajúce, nepravdivé, skresľujú skutočnosť, poškodzujú vážnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho príslušníkov a ohrozujú dôveru v tento zbor. Nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonával a aj v súčasnosti vykonáva dozor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý pri periodických previerkach nezistil žiadne porušenie zákonnosti väzby.

Gen. JUDr. Oto LOBODÁŠ, generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava

Róbert BEJDA

Autor: Premiéra Luskáčika

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 024
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 457
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 983
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 540
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 467
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 972
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 436
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 600
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 507
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 451
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 361
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 442
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 600
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 662
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 465
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 507
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 451
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 361
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 442
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu