Pozorne si chystá výbavu na "výlet pod zem". Na čele mu vidieť vrásku sústredenia. Cestou k jaskyniam sa od nás odpojí, jeho starší brat podáva bleskovú prednášku priamo na Dreveníku, podľa čoho je možné na prvý pohľad rozoznať, že tam pod zemou je čosi neobjavené. Dvaja bratia z Hrišoviec z okresu Gelnica, ktorí od detstva namiesto nedeľného vylihovania v posteli vyrážajú na "svoj" Dreveník v blízkosti Spišského hradu do jaskýň a priepastí. Členovia košického klubu speleológov Cassovia.
V lokalite Dreveník je 28 oficiálnych jaskýň, títo bratia však spolu poznajú 40 speleologických útvarov. Z ich nadšenia sa tešia hlavne archeológovia. Kosti, vzácne črepy, naposledy zase šperky spred 3 500 rokov, to všetko ponachádzali bratia na svojich výpravách.
Peter rozpráva ich príbeh ako sa povie od piky. Pochádzajú z ôsmich detí, o vlastnej izbe mohol každý iba snívať. Vychovaní boli v kresťanskom duchu. Nečudo, že mali veľmi dobré vzťahy s miestnym farárom, ktorí šikovným chlapcom pomáhal s hľadaním brigád. Išlo o maľovanie striech kostolov či čistenie odkvapových rúr vo výškach. Zárobky vrazili bratia jaskyniari do výbavy, ktorá je poriadne drahá. Mladší Števo sa aj dnes živí práve výškovými prácami. Ženatý Peter zase zakotvil pri železnici. Dreveník je ich citovou záležitosťou.
"Najprv sme ako všetky deti liezli po skalách. Otec choval ovce, práve preto som od mala poznal Dreveník a okolie. Mal som deväť rokov a Števo iba rok a už som ho tade ťahal," s úsmevom spomína Peter. Dnes sú obaja skúsenými jaskyniarmi, Peter je rozumom tohto dvojčlenného tímu, štíhly, vysoký a mĺkvy. Števo je vraj riadny silák, on je preto práve tou časťou tandemu, ktorá má na starosti silové záležitosti.
Pokrivené medziľudské vzťahy aj v rodinách sú dnes na dennom poriadku. Medzi dvoma bratmi z Hrišoviec, aj keď na prvý pohľad veľmi odlišných, vidieť symbiózu a treba tak citovo nechlapsky priznať, že aj bratskú lásku. Števo iba kývne rukou, že súrodencov či manželov je medzi jaskyniarmi veľa. Peter naopak priznáva, že mať brata za jaskyniara je naozaj super. Súhra, dôvera, láska, sú slová, ktoré používa pri rozhovore s nami.
"Spomínam si, Števo mal 15 rokov a vtedy som ho zobral do 40 metrov dlhej plazivky. (úzky jaskynný útvar, po ktorom sa dá prejsť iba plazením - pozn. red.). Tam nám to ako-tak išlo, problém nastal, keď som povedal, Števo vraciame sa, treba cúvať. Alebo raz sme vypratávali 7 metrov dlhú plazivku. Preliezali sme jeden cez druhého," rozpráva Peter čo-to z ich zážitkov. Peter o svojom bratovi hovorí, že je veľký dobrák. Števovi zase prekáža, že brat fajčí, na to však ospravedlňujúco dodá, že 90 percent športovcov holduje cigaretám.
"Iba chorý človek nemá strach," tvrdia nám obaja na otázku, či sa neboja. Pri tomto koníčku je nutná obozretnosť, opatrnosť, zbytočne netreba riskovať. "V tme v podzemí nevidíme jeden na druhého, o to viac si musíme veriť. Máme dohodu, že do hodiny sa ten druhý musí vrátiť z priepasti," opisuje Peter.
Neznámo v podzemí, možný útok zvierat, kadejaký hmyz. S tým všetkým treba pri ich koníčku rátať. "Z rozprávania vieme, že niektorých našich kolegov napadol vystrašený jazvec. Nám sa to našťastie neprihodilo. Stáva sa, že nám po tvárach lezú pavúky, na to sme si už zvykli," smeje sa Peter.
Na otázku, ako dlho chcú takto zliezať podzemie, Peter hovorí, že aj do 70-ky, keď im kondícia bude slúžiť. Občas má však zajačie úmysly, a to vtedy, keď si dcéra sadne na jeho kolená a rozpráva mu, že sa oňho bojí, nech ostane radšej doma.
Autor: Kino Centrum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
