Korzár logo Korzár Košice

Na začiatku kariéry prirovnávali Štefana Jutku k chýrnemu stopérovi Popluhárovi

Keď si skalní strojárov opakovali mená štyroch obrancov ako OtčenášPriznávam, že moje fanúšikovské srdce tĺklo kedysi pre modro-bielu Lokomotívu,

Keď si skalní strojárov opakovali mená štyroch obrancov ako Otčenáš

Priznávam, že moje fanúšikovské srdce tĺklo kedysi pre modro-bielu Lokomotívu, ale rád som chodieval na ligové zápasy aj k žlto-modrým susedom, na Solovjevovu. Nielen preto, že ich štadión som mal cestou do Čermeľa. S rovnakou istotou som vedel odrapotať základnú zostavu jedného i druhého mužstva, od gólmana po krídlo, ba aj všetkých náhradníkov. Dodnes na tie mená rád spomínam, pretože vtedy sa hral v Košiciach fakt dobrý futbal...

SkryťVypnúť reklamu

Doteraz pri ich vymenúvaní zriedkakedy zaváham, lebo to boli časy, keď sa klubová vernosť ešte hrdo nosila. Boli tu hráči, ktorí, až na vojenčinu, prežili v Košiciach celú futbalovú kariéru, boli aj takí, čo sa tu neohriali ani polovicu sezóny. K tým "dlhovekým" patril i obranca VSS Štefan Jutka, ktorý si pôsobenie v drese strojárov vyrátal na úctyhodných 12 sezón.

Z tria Jutkovcov, ktorí kopali prvú ligu za VSS, je najmladší. Václav je ročník tridsaťdeväť, brankár Jaroslav štyridsaťjeden a on štyridsaťsedem. "Pochádzame z Bartošoviec, od Bardejova, a ako pre väčšinu dedinských chlapcov, aj pre nás bol futbal tou najväčšou zábavou. Inej, okrem premietania filmu v kultúrnom dome raz do týždňa, veru nebolo. V lete futbal, v zime hokej a lyžovanie. Loptu sme po miestnom ihrisku naháňali denne aj päť hodín. Nie ako dnešní futbalisti, ktorí si odkrútia povinne hodinu a pol na tréningu, a už ich na štadióne niet. Pravda, nebolo to vždy pod vedením trénera, ale aj sami sme sa dokázali cibriť v technike, narábaní s loptou, takže vtedy bývali hotoví hráči už v osemnástke. Ako obaja starší bratia, ktorí prišli do Košíc študovať medicínu a zároveň hrať za ligový mančaft."

SkryťVypnúť reklamu

Štefan prišiel vtedy, keď tu oni končili. "Škoda, ligu sme si tak spolu, v jednom tíme, nikdy nezahrali. Že niečo bude aj vo mne, objavil tréner dorastencov Bardejova Tarcala, na školských hrách mládeže, keď som ešte chodil na základnú školu v Raslaviciach. Deviatku som dokončil v Bardejove a už v sedemnástich som hrával za dospelých." Odtiaľ viedla cestička do prvého reprezentačného výberu. Najskôr krajského, potom i národného. "Voľakedy sa turnajovým spôsobom stretávali dorastenecké výbery zo všetkých krajov republiky. Vo výbere Východoslovenského som bol napríklad s Jánom Bodnárom či Pivarníkom."

Z týchto družstiev sa potom vyberali hráči do dorasteneckého tímu ČSSR na majstrovstvá Európy, vtedy ešte známe pod názvom "Turnaj UEFA". V roku 1966 ho privítala Juhoslávia. "Jeden z výberových zápasov sme hrali v Prahe proti Sparte, ako predzápas pred súbojom Dukly s Górnikom Zabrze v Pohári európskych majstrov, v ktorom Poliak Oslizlo zranil Kučeru... Zápas mi vyšiel a tréner Dittrich, inak aj tréner Sparty, nás s Pivarníkom i Bodnárom vybral do národného mužstva dorastencov, ktoré sa chystalo na kvalifikáciu proti Poliakom."

SkryťVypnúť reklamu

Cez nich sa chlapci s levíčaťom na prsiach prebili na európsky šampionát, a keby mali trošku šťastia a brankár Stárek v súboji s Talianmi lepší deň, mohli by sa z Juhoslávie vrátiť aj s medailami. "Skupinu sme hrali v Rijeke, pri mori, pod tou velikánskou skalou. Zdolali sme Anglicko 3:1 a Francúzsko 3:2, ale podľahli sme Talianom 2:3, a ďalej postupoval iba víťaz skupiny. Mohli sme ním byť my, keby brankár Stárek nedostal dva góly z polovice ihriska. Pamätám si meno toho Taliana, volal sa Petrini, jeho loptu pustil popod pazuchu. Boli to také góly, aké by za normálnych okolností nedostal. Asi nemal svoj deň. Potom sme sa boli na semifinále v Belehrade už iba pozrieť..."

Za prestup televízor pre mamu

No výkony mládenca z východu republiky na juniorskom turnaji nezostali bez povšimnutia. Dodnes má Štefan Jutka uschovaný výstrižok z Pravdy, kde sa píše, že "u nás vyrastá druhý Popluhár". A bola len otázka času, kedy po ňom chňapne niektorý z prvoligových tímov. Najbližšie bolo do košických VSS, a ich tajomník, Ladislav Kropáč, vždy našiel prostriedky, ako tu dostať hráča, aby boli všetci spokojní. Tí, ktorí ho chceli kúpiť, aj tí, čo ho predávali. "Pán Kropáč prišiel až k nám domov, za rodičmi, aby ich prehovoril. A s klubom sa dojednával prostredníctvom generálneho vikára Onderka, ktorý v Bardejove robil do všetkého, vlastne aj funkcionárčil vo futbalovom oddieli. Za prestup som dostal dvadsaťtisíc korún, čo bol vtedy slušný peniaz, lebo boli aj prestupy za päťtisíc korún. Ja som bol už druholigový hráč i člen dorasteneckého národného mužstva. Hneď som kúpil mame veľký televízor, za päťtisíc korún. Mal asi šesťdesiat kíl, ledva sme ho domov privliekli."

Na Interi neskôr možno ľutovali, že neprikývol im, lebo reprezentant Weiss sa pomaly zberal na futbalový dôchodok, a mladší centerhalf by sa im veru onedlho zišiel. "V Bratislave som s Interom týždeň aj trénoval, na ubytovni som býval s Ďurim Szikorom, ale zdalo sa mi to trochu odruky, a bol som napokon rád, že keď sa Inter ozval, tak Košičania rokovanie s Bardejovom urýchlili."

Na Solovjevovu prišiel v osemnástich, keď strojárov viedol tréner Jačiansky a nastal čas výmeny generácií. "Bolo to v polovici sezóny 1966/67, keď sa už žiadala náhrada za Felszeghyho, Kánássyho, Paliho Pintéra, Pavlíka. Do mužstva som prišiel s Hoholkom, Borošom, Pivarníkom, v lete tu došiel Daňko, i Štafura, všetko osemnásťroční chlapci. Mal som aj trochu šťastie, že som sa v podstate hneď dostal do základnej jedenástky, lebo Pišta Tóth si zranil koleno." A miesto v nej za ten tucet sezón len zriedkakedy niekomu prenechal. "Raz som mal natiahnuté vnútorné väzy v kolene, keď mi pri vkĺzačke v Hradci prepadol cez neho Schmidt."

Pivarník - Bomba - Jutka - Desiatnik, toto obranné kvarteto bolo pre skalných žlto-modrých niekoľko sezón ako Otčenáš. "S Jožkom Bombom som hrával najradšej. Aj keď bol medzi nami značný vekový rozdiel, ja som mal osemnásť, on dvadsaťosem. Bol to vynikajúci futbalista i človek, veľký hráč, reprezentant, člen výberu Európy, ale nikdy sa povýšenecky nesprávaval, pri ňom som sa z futbalu naučil najviac." Čosi pochytil aj od ďalších mazákov v tíme. "Do Košíc som prišiel, keď už neboli také maďarské, ale ešte aj vtedy sa v obchodoch v starom meste hovorilo najmä po maďarsky. Starší hráči ma naučili nadávať, ale okrem hrešenia sa na mňa z maďarčiny nenalepilo nič. Musím priznať, že som to mal v mančafte o čosi ľahšie ako iní mladí spoluhráči, lebo som tu ešte mal staršieho brata, a Jožko Bomba pochádzal tiež z rovnakého kraja. No nad povinnosťami mladých, nosiť lopty, alebo vaky s náhradným prádlom na sústredenia, či odniesť z ihriska brány, sa vôbec nediskutovalo."

Čo bolo za dobrou náladou?

Klubové mužstvá voľakedy často chodievali zimu si do sveta krátiť, manažéri sa s ponukou lukratívnych zájazdov len tak predháňali. Štefan Jutka sa na Solovjevovej ešte nestihol ani poriadne aklimatizovať a už si mužstvo balilo kufre. "Na zájazd do Ašchabádu, až ku iránskym hraniciam, kde sa začína púšť Karakum. Bol to zájazd SZM, leteli sme tri hodiny do Moskvy, a odtiaľ ešte sedem do Ašchabádu, aby sme v tej púšti strávili tri týždne. Samý piesok, aj ihriská trávu len zriedkakedy videli. Keď Jožo Bomba urobil nožnice, na chvíľu zmizol v oblaku prachu. Bolo nám tam už trochu dlho, ale trénerovi Jačianskemu sa videlo divné, že sme stále v dobrej nálade. Dôvod bol jednoduchý, pollitrová fľaša gruzínskeho koňaku tam stála rubeľ a pol, čo bolo na našich pätnásť korún. Ostatne, bez takej prevencie sa tá baranina nedala deň čo deň konzumovať. Tréner nám na to ľahko prišiel, lebo keď sme v tej horúčave prišli na tréning, výpary nás prezradili. No vŕtalo mu hlavou, kde si tie fľašky schovávame. Vraj nám nedá žiadnu pokutu, keď mu to prezradíme. Slovo dodržal. Skrýšou našej prevencie pred žalúdočnými problémami bol záchod a splachovacia nádržka..."

V časoch najväčšej slávy prešli strojári kusisko sveta, Štefan Jutka bol s nimi v Austrálii, Indii, Hondurase, Kostarike i Kolumbii. "Tam sme hrali aj v nadmorskej výške 2200 metrov, stačilo, aby som prebehol od vlastnej šestnástky k súperovej bráne a hneď som mal kruhy pred očami. Vzduch bol taký riedky, že keď sa Morjo Daňko zo štyridsiatich metrov oprel do lopty, brankár sa za ňou nestihol ani obzrieť. Tam vám mali taký zvyk, že hrať sa nezačalo dovtedy, kým nedošli všetci diváci. Darmo bol začiatok stanovený na desiatu, zápas sa začínal aj o hodinu neskôr. My sme sa začali rozcvičovať už o deviatej, a keď prišiel konečne čas výkopu, tak sme už nevládali ani chodiť. Hrali sme aj v Cali, v sídle drogových barónov. Ihrisko bolo perfektne pripravené, ale čosi na ňom nevoňalo Johanovi Strauszovi. Proti nemu, na poste centerhalfa hral akýsi černoch, a Johan po chvíli pribehol k našej striedačke a kričí na trénera, nech ho vystrieda, že to pri ňom nevydrží, tak ten černoch vraj smrdel."

Aj v "Pavlovcoch" pozerali televízor

Štefan Jutka bol aj pri premiére VSS v európskych pohároch. Hrať Pohár UEFA bola vtedy veru veľká vec, Košičania nastupovali v prvom kole proti moskovskému Spartaku iba so skúsenosťami z "oddychovky" zvanej Rappan Cup. "A to sa na nás aj prejavilo. V Moskve sme si pár minút pred koncom mohli pripraviť dobrú pozíciu pred domácou odvetou, kopali sme jedenástku, ale Kavazašvili ju Štafurovi chytil." O tej penalte spred vyše tridsiatich rokov už kolujú legendy. Čo hráč, to iná verzia, ale tá Jutkova vyzerá celkom dôveryhodne: "Chystal sa na ňu, ako už tradične, Tóno Švajlen, ale Oťo Štafura ho odstrčil od lopty, aby nechal kopať jeho, že vraj aj v Pavlovcoch pozerajú televízor. U nás sa zápas z Moskvy síce nevysielal, ale pri ukrajinských hraniciach sa ruský program dal chytiť..."

Nádej na postup v odvete zmyl nielen celodenný lejak, ale aj vlastný gól Štovčíka hneď v úvode zápasu. "Na mokrom teréne priklepol zo šestnástky takú malú domov, že Švajlen bol úplne bez šance. No myslím si, že sme mali veľkú šancu cez Spartak postúpiť. Predtým sme totiž trinásť ligových zápasov po sebe neprehrali. A len čo sme vypadli z pohára, hneď sme v Trnave chytili šestku. O rok, s Honvédom Budapešť, to už bolo iné, prechádzali sme hráčskou výmenou, ale stále nám chýbali medzinárodné skúsenosti. Boli sme také mužstvo, že keď sme dostali gól, bolo po nás, nemali sme sebadôveru."

Možno aj to bolo príčinou, prečo bola prvá priečka v lige pre strojárov večne zakliata. "Práve na jar, pred našou premiérou v Pohári UEFA, sme mohli byť majstri, keby sme v posledných ligových kolách uhrali doma viac bodov s Ostravou a Duklou. No my sme s nimi iba remizovali," čo Štefan Jutka ľutuje dodnes. Aj to, že mu nebol súdený dres národného A-mužstva. Že naň naozaj mal, svedčí aj ďalší výstrižok z novín, ktorý si aj po toľkých rokoch stále starostlivo uschováva. "Hrali sme ligový zápas v Ostrave, a hoci sme prehrali 0:2, zožal som od známeho trénera Pospíchala pochvalu. Povedal do novín, že naša reprezentácia musí byť na tom veľmi dobre, keď v nej nie je hráč takých kvalít ako Jutka..."

Zdalo sa, že po majstrovstvách Európy v Belehrade sa na rodáka z Bartošoviec predsa usmeje šťastie. "Bol som s národným mužstvom už na sústredení v Prahe. Mali sme ísť na zájazd do Indonézie, ale pre mňa ľudia z futbalového zväzu akosi záhadne nevybavili víza, takže namiesto mňa tam cestoval Samek z Dukly. Mal som pocit, že to bolo urobené úmyselne. V tých časoch však bola na poste centerhalfa, dnes sa tomu hovorí štítový obranca, nesmierna konkurencia. Franta Plass z Plzne, Jožo Čapkovič, Samek..." Tak mu zostalo na konte len pár štartov za dorastenecký výber ČSSR a dva zápisy v zostave reprezentácie do 23 rokov, tesne pred jej triumfom v majstrovstvách Európy. "Odohral som prípravné zápasy v Strasbourgu a Göteborgu, no z nominácie trénera Vengloša ma vyradilo natiahnuté trieslo. Bolo to mužstvo, z ktorého sa neskôr sformoval olympijský tím pre Moskvu. V živote treba mať aj trochu šťastia..."

On ho mal v tom, že strávil nádherné roky v drese VSS, keď sa veru súperi pred útulným štadiónikom na Solovjevovej triasli, aby odtiaľ neodišli s debaklom. No keď sa po dvanástich rokoch s ligovým futbalom a žlto-modrými farbami vo Všešportovom areáli lúčil, nenašiel sa človek, čo by mu aspoň rukou potriasol, za služby, čo v tom mužstve odviedol. "Po prechode do VŠA sa nám prestalo dariť, išlo to s nami dolu vodou. Jednak to bolo výmenou hráčskej generácie, jednak novým štadiónom, i slabšou návštevnosťou. Tých dvetisíc divákov sa na tribúnach úplne stratilo. Stále tam fúkalo, nebolo to príjemné prostrdeie, necítili sme sa ako doma. Na starom ihrisku som už vedel, keď som trebárs pri nejakej reklame na plote, že je to miesto odkiaľ môžem vystreliť, vo VŠA sme tú schopnosť orientácie stratili. Keď sme tam prešli, bol som už v piatom ročníku právnickej fakulty, pripravoval som sa na diplomovku a štátnice, cítil som, že to na ihrisku už nebolo ono."

A keď po Obertovi prišiel z Trnavy tréner Novák, ktorý tam robil asistenta, ale s povolaním trénera nemal veľa spoločného, Štefan Jutka sa rozhodol zavesiť ligové kopačky na klinec. Plne sa venoval civilnému zamestnaniu na právnom oddelení vo VSS, a keď mu čas dovolil, chodieval si zakopať aspoň za starých pánov. "Až kým mi v roku 1996 neoperovali bedrový kĺb."

Neskôr ešte pomáhal Rezešovi rozbiehať novovzniknutý 1. FC Košice, ale z funkcie generálneho sekretára po niekoľkých mesiacoch odstúpil. "Z právneho hľadiska tam bolo totiž pár vecí, ktorých som sa trošku bál." Dnes ho nájdete úradovať v kresle riaditeľa Detského domova a Domova sociálnych služieb na Červenom brehu. "A som tam spokojný, pretože robím takú manažérsku prácu, ktorá ma baví." Mňa zas bavilo trochu si s ním na krásne futbalové časy zaspomínať.

Bohuš MATIA

Autor: Modely spestria fotoobrazy

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 24 122
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 754
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 937
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 337
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 273
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 885
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 650
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 187
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 446
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 393
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 373
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 308
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 187
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 446
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 393
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 373
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 308
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu