Sme.sk | Košický Korzár | Spravodajstvo | Pacienti v bdejúcej kóme môžu žiť mesiace aj roky, tvrdí prednosta KAaIM FN LP a LF UPJŠ MUDr. Jozef Firment

Pacienti v bdejúcej kóme môžu žiť mesiace aj roky, tvrdí prednosta KAaIM FN LP a LF UPJŠ MUDr. Jozef Firment

Kto upadne do klinickej smrti, žiadne svetlo v tuneli nevidí

Aj keď je kóma sprofanované synonymum beznádejného stavu človeka, nie vždy končí smrťou. Kómou sa totiž v lekárskej terminológii označuje akékoľvek bezvedomie. O tom, čo všetko ju môže spôsobiť, aká je šanca človeka na prežitie i o niektorých prípadoch sme sa porozprávali s prednostom Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny FN L. Pasteura a LF UPJŠ v Košiciach MUDr. Jozefom Firmentom PhD.

Nie bezdôvodne sa kóma stala výborným thrillerovým námetom pre knižné i filmové spracovanie. Oddelenie kriticky chorých pacientov, pôsobí totiž ako skľučujúce prostredie, v ktorom na návštevníka okamžite dýchne "zubatá". Cítiť ju vo vzduchu. Nehybné telá hadičkami pospájané k prístrojom sa občas zašklbú, stiahnú kŕčom. Miestnosťou sa vznáša pravidelný, z filmov známy, dúchadlový zvuk prístrojov. Ticho sem-tam pretne chrapľavé dýchanie.

Na nemocničnom lôžku nehybne ležia ľudia. Nie sú to ľudia v pravom zmysle slova. Sú to žijúce ľudské telesné schránky. Darmo sa im prihovárajú zúfalí príbuzní. Nereagujú na žiadne známe hlasy, ani vetné spojenia. Nezaberajú dotyky, hladkanie ani bolestivé podnety. Jediným pohybom pacientov je chrapčanie, žuvanie, slinenie a škrípanie zubov. Oči majú niekedy zavreté, inokedy otvorené. Stále však majú ten istý ľahostajný výraz. Smutne plávajú v očných jamkách bez iskierky života. Ich kožu kvária preležaniny na chrbte a bokoch. Ruky a nohy už dávno stratili svalovú hmotu, každým dňom sú vyziabnutejšie. Do žalúdka im cez kožu vedie hadička s potravou a moč mu z tela odvádza katéter. Neustále ich ohrozuje infekcia pľúc a močových ciest.

Takto vyzerajú ľudia v bdejúcej kóme. V stave veľmi hlbokého bezvedomia, z ktorého už niet cesty späť. Kómou sa však nazýva aj ľahšie bezvedomie. Zďaleka nie každé však končí tragicky. "Ak človek nereaguje na oslovenie, je v ľahkom bezvedomí. Ak nereaguje na bolestivý podnet, je v hlbšom bezvedomí. Bezvedomie, teda kóma, je príznakom zlyhávania centrálneho nervového systému, predovšetkým mozgu. Čím je bezvedomie kratšie, tým je mozog poškodený menej," vysvetľuje prednosta.

Snáď najlepším a najrýchlejším ukazovateľom stavu mozgu je oko. Nie nadarmo sa o ňom hovorí, že je oknom do duše. Okrídlená veta má z medicínskeho hľadiska stopercentné uplatnenie. "Oko je pre nás oknom do mozgu. Odzrkadľuje mnoho jeho poškodení. Z pohľadu vývoja organizmu je oko takou vychlípeninou mozgových štruktúr. Podľa toho, ako pacient mrká očami, ako ich zatvára i otvára, či je ich pohyb symetrický, aké veľké sú jeho zreničky, či sú rovnaké, vieme určiť v akom stave sú reflexy mozgu. Keď je jedno oko namierené správne a druhé otočené, vieme, ktorá strana mozgu je paralytická."

Bdejúce bezvedomie je najťažšou formou straty vedomia. "V bdejúcej kóme môžu skončiť ľudia s úrazmi hlavy, s otravami, po dusení, s nádorom mozgu a z rôznych ďalších príčin, ktoré spôsobia dlhodobé zastavenie krvného obehu v mozgu. Resustitáciou sa takémuto človeku podarilo obnoviť krvný obeh, dýchanie, ale nie vedomie. Pacienti v bdejúcej kóme môžu žiť mesiace, ale aj roky. Boli prípady, keď pacient prežíval päť rokov." Takýto dlhý "život" v hlbokej kóme je však skôr výnimkou ako pravidlom. Priemerná dĺžka prežívania je zvyčajne len niekoľko mesiacov. Obranyschopnosť komatóznych pacientov je zvyčajne znížená a preto veľmi ľahko podľahnú zápalom pľúc, či infekciám obličiek.

Smrť človeka nastáva po smrti mozgu. Lekári môžu vyhlásiť za mŕtveho aj človeka, ktorému funguje krvný obeh v tele, ale v mozgu sa zastaví. "Vtedy dochádza k mozgovej smrti. Tento verdikt sa veľmi prísne stanovuje komisiou zloženou najmenej zo štyroch odborníkov, medzi ktorými nesmie chýbať anestéziológ, neurológ, lekári, ktorí sa nejako podieľajú na liečení pacienta a röntgenológ, ktorý má v rukách laboratórny dôkaz zastavania krvného obehu v mozgu." Takémuto pacientovi sa môžu odobrať orgány na transplantačné účely, alebo ho lekári odpoja od prístrojov a krvný obeh sa tým zastaví. "Vnútorné orgány dokážeme udržiavať len štyri až päť dní. Potom sa vnútorné prostredie narúša, orgány zlyhávajú a krvný obeh sa zastaví spontánne."

Anestéziológovia už zažili na oddelení situácie, kedy sa beznádejne vyzerajúci pacient prebral k životu. Jedným z nich bol pacient, ktorý sa na lôžko dostal vďaka srdcovému infarktu. Po niekoľkých týždňov v kóme mu už lekári veľkú šancu nedávali. Všetky vyšetrenia a aj jeho absolútne nereagovanie svedčilo o tom, že majú pravdu. Keď už boli presvedčení, že je v poslednom štádiu života, začal zo dňa na deň lepšie reagovať a napokon sa prebral. "A nie jednu takú situáciu sme zažili. Dokáže nás to veľmi potešiť a naplniť optimizmom pri ďalších podobných prípadoch. Takýto ľudia sú však aj po nadobudnutí vedomia obvykle ťažko neurologicky postihnutí. Bývajú ochrnutí, nedokážu rozprávať, alebo majú iné poškodenia."

Bezvedomie zapríčiňujú úrazy, otravy, nádory, mozgové a srdcové infarkty a rôzne iné choroby. "Typické bezvedomie, s ktorým sa bežný občan môže stretnúť, je ťažká otrava alkoholom. Pri troch až štyroch promile alkoholu dochádza k útlmu dýchania, duseniu a keď im nemá kto rýchlo pomôcť, aj k smrti. Bezvedomie môže spôsobiť zlyhanie obličiek, pečene, ale aj cukrovka. Ak má pacient veľa inzulínu, upadne do hypoglykemickej kómy, ak málo tak do hyperglykemickej kómy. Tá sa občas stáva ľuďom, ktorí ešte nevedia, že majú cukrovku."

Veľmi časté a bežné bezvedomie s následným poškodením mozgu vyvoláva otras mozgu. Človek si udrie hlavu, asi minútu je v bezvedomí a potom sa cíti dobre. Ľahne si spať a ráno sa už nezobudí. Upadol totiž do bezvedomia znovu, na následok vnútorného krvácania mozgu. "Pri úraze môže dôjsť k poraneniu mozgu, ktoré však bolo malé, preto bol pacient pri vedomí. Keď sa krvácanie zväčší, dôjde k opätovnému bezvedomiu. Ak bol pacient v bezvedomí dlhšie, môže sa mu poškodiť mozog a následkom toho ochrnie, alebo si poškodí zmyslové orgány. Preto otras mozgu nie je banalita. Pacient by mal byť zakaždým v nemocnici vyšetrený, a obyčajne 24 hodín sledovaný."

S kómou úzko súvisí klinická smrť. Ak sa pacientovi z rôznych príčin, napríklad z dôvodu srdcového infarktu zastaví krvný obeh v mozgu, upadne do bezvedomia a následne aj do klinickej smrti. A ak sa ho v tom čase, priemerne do piatich minút od straty vedomia, nepodarí oživiť umelým dýchaním a masážou srdca, prechádza do smrti biologickej. Prednosta počas svojej 27-ročnej praxe videl veľa klinických smrtí. Niektorí ľudia sa už prebrať nechceli. Je klinická smrť naozaj vnímaná ako tunel so svetlom na konci? "Pýtal som sa ich na to, ale ani jeden z týchto pacientov sa s tunelom nestretol. Väčšinou opisujú stav, keď upadali do bezvedomia ako príjemný, slastný. Môže to byť preto, že vtedy pociťujú úľavu od nepohodlia alebo bolesti. Naopak preberanie z bezvedomia niekedy vnímajú pacienti ako bolestivé, traumatizujúce."

Lekári sa však už stretli s prípadmi, kedy sa funkcie mozgu podarilo obnoviť aj po 45 minútovej klinickej smrti. Konkrétne trojročnému dievčatku, ktoré sa topilo. Dnes je dieťa napriek rekordne dlhému zastaveniu obehu krvi v mozgu úplne v poriadku. "Stáva sa to pri deťoch, lebo majú vyššiu životaschopnosť mozgových buniek a u podchladených pacientov. Pri utopencoch je možné začať s oživovaním aj po dlhšej dobe a je reálna šanca na ich záchranu. Podchladený mozog má väčšie šance na prežívanie. Existujú operácie, napr. srdca, kde sa zastavuje krvný obeh. Aby organizmus dlhšie vydržal, pacient sa uvádza do podchladenia, kedy jeho telesnú teplotu udržiavame na 32 až 34 stupňov Celzia."

Aby sa mozog pacienta mohol účinne regenerovať, musia byť pre neho vytvorené vhodné podmienky. Prístroje za pacienta dýchajú, iné nahrádzajú obličky. Ďalšie dávkujú výživu, lieky. Zvyšné ho permanentne monitorujú - kontrolujú EKG, krvný tlak, frekvenciu dýchania, koncentráciu kyslíka a oxidu uhličitého a teplotu. "Jediné čo u pacienta nahradiť nevieme, je vedomie," konštatuje prednosta. Súčasťou rehabilitácie komatóznych pacientov je prihováranie, púšťanie obľúbenej hudby. "Rôzne podnety môžu vyvolať zlepšenie pacientovho stavu. Bol prípad, keď sa človeku vrátilo vedomie tým, že mu príbuzní dali lízatko do úst."

Ošetrujúci personál musí nahradiť všetky činnosti, ktoré si zdravý človek vykonáva sám. Preto pacienta na posteli obracajú, odsávajú hlieny, ak mu chýbajú tekutiny, podávajú výživu s vyšším obsahom vody. Naozajstným kumštom tejto práce je zistiť, čo organizmus človeka, ktorý o sebe nevie, potrebuje. Lekár i sestrička sú komatóznym pacientom k dispozícii nonstop. Na každú zmenu v ich životných funkciách upozorňujú zdravotníkov prístroje napojené na monitory pri centrálnom pulte. Podľa závažnosti je signál poplachu odgradovaný, keď sa pacientovi ťažko naruší nejaká životná funkcia prístroj spustí alarm.

90-ročná sa prebrala

Klinika má 12 lôžok a počas našej návštevy bola obsadená z polovice. V kóme ležali štyria pacienti, dvaja boli pri vedomí, jeden ťažkosťami dýchania a druhý s ťažkou alergickou reakciou, ktorému hrozilo, že upadne do bezvedomia. "V najvážnejšom stave sú dvaja pacienti, ktorí sa na oddelenie dostali kvôli krvácaniu do mozgu po mozgovej porážke. V kóme ležia už niekoľko dní," hovorí prednosta. Tretieho pacienta doviezla sanitka RZP v bezvedomí. Spôsobilo ho krvácanie mozgu po úraze hlavy. Najčerstvejšou pacientkou bola staršia žena po operácii nádoru v mozgu. V bezvedomí ležala len prvý deň.

Najstarší pacienti na oddelení mali 90 rokov. "Nedávno sme prepustili 90-ročnú starenku, ktorá tu ležala v bezvedomí tri dni. Spôsobil ho obojstranný zápal pľúc s vodou na oboch stranách hrudníka. Vodu sme odsali, zápal preliečili a starenka sa napriek svojmu úctihodnému veku bez problémov zotavila," vraví prednosta. Priemerná dĺžka hospitalizácie pacientov, trvá štyri dni, najdlhšia niekoľko týždňov. Akonáhle sa stav pacienta zlepší, presúva sa na jednotku intenzívnej starostlivosti, alebo na iné štandartné oddelenia. V priemere 20 percent pacientov na klinike zomiera.

Oddelenie komatóznych pacientov je smutným oddelením, ktorému vládne ticho, prístroje a veľakrát aj vôľa "zhora". Slúži pacientom preklenúť kritické zdravotné obdobie. Každé "zázračné" uzdravenie je pre lekársky tím veľkým povzbudením. Prednosta MUDr. Firment videl mnoho ľudí v ťažkej, beznádejne vyzerajúcej kóme, ktorí dnes vedú plnohodnotný život. Súčasná medicína dokáže zázraky. A keď nie ona, tak niekto iný. Možno príroda, možno Boh, možno vesmírna energia... "Medicínska veda dokáže dosahovať úžasné výsledky, ale niekedy sú lekári bezmocní. Pri takých prekvapeniach, o ktoré sa nám niektorí naši pacienti postarali, si myslím, že existuje čosi, čo im pomáhalo," dodáva na záver prednosta.

Andrea BOŽINOVSKÁ

piatok 6. 10. 2006
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA