Herečka a komička Magda Paveleková si počas Veľkej noci vypne telefón a pokazí zvonček pri bráničke

Na sviatočné jedlá sa veľmi teší, najmä na šľachtický zemiakový šalátNenájde sa zrejme veľa Slovákov, ktorí by nemali radi herečku a komičku Magdu

Na sviatočné jedlá sa veľmi teší, najmä na šľachtický zemiakový šalát

Nenájde sa zrejme veľa Slovákov, ktorí by nemali radi herečku a komičku Magdu Pavelekovú. Veselá, vtipná a stále dobre naladená - tak ju poznáme najmä z televíznej relácie Inkognito, no takou je, aj keď si s ňou sadnete na kus reči. Presvedčili sme sa o tom, keď do Košíc zavítala s predstavením Mníšky uplynulý štvrtok, aby nielen zabavila divákov, ale aj pomohla dobrej veci. Šlo o benefičné predstavenie, ktorého výťažok bol venovaný kontu Ligy proti rakovine. Už odetá v dosť nepohodlnom mníškom habite si ešte pred predstavením našla čas na krátky rozhovor.

Aj keď sa môže zdať, že pani Majdu nič nepripraví o dobrú náladu, priznala sa, že tohto roku už mala zimy plné zuby. "Celý život som bola prekvapená, keď niekto tvrdil, že je kvôli zlému počasiu na konci so silami. Na mňa počasie nikdy takto nevplývalo. Ale tento rok je to prvý krát, čo som zistila, že tí ľudia sa sťažujú oprávnene. Nedávno sa mi stalo, že som otvorila dvere do záhrady a začala vykrikovať - už nechcem zimu!!! Normálne som dostala ´hysák´," prezradila s úsmevom.

To, že počasie nedovolilo zatiaľ nikomu vybrať sa na prechádzku, či začať robiť v záhradke, pani Majde až tak neprekáža. Potrebuje totiž čas na písanie pokračovania knihy Spomienky starej herečky. "Tentoraz by mala mať podtitul Na čo som zabudla. Takže si na všeličo snažím spomenúť... Všade mám papieriky, kde si zapisujem, čo by som ešte chcela v knihe spomenúť... Pôvodne vydavateľstvo chcelo, aby som vydala knihu k mojim júnovým narodeninám, ale v týchto dňoch mám veľa roboty a nestihla by som to. Rukopis mám teda odovzdať do konca októbra, kniha by mala vyjsť na vianočný trh. Nechcem to odfláknuť - prvú knihu som písala päť rokov a druhú píšem iba druhý rok..."

Pani Majda má na čo spomínať. Aj keď sa pred niekoľkými rokmi rozhodla odísť do dôchodku, stále má veľa práce - nejak sa jej nedarí iba odychovať a nič nerobiť. Aj keď sa zastrája, že žiadne predstavenie už nenaštuduje, stále účinkuje v Mníškach, s ktorými prišla aj do Košíc. Do mníšskeho habitu sa navliekla už takmer sedemstokrát... "Táto matka predstavená je moja obľúbená rola. Keď prídem na javisko, ľudia ma pekne privítajú a ja sa z toho úprimne teším. Raz - keď som zbadala plné hľadisko - tak mi to nedalo a spýtala som sa: Vy nemáte doma čo robiť? Malo to veľký úspech..."

Úspech malo i košické predstavenie, ktorého výťažok poputuje na konto Ligy proti rakovine. K tejto chorobe má M. Paveleková blízko - jej jediná dcéra Nina zomrela pred 15 rokmi práve na túto chorobu. "Je mi ľuto, že vtedy, keď zomierala moja dcéra, ľudia sa o rakovine báli hovoriť. Ja som strašne trpela a predstavte si - nikto mi nezavolal. Každý sa bál so mnou hovoriť a ja som to pritom tak potrebovala..."

Môže cestovať, no nechce sa jej

Do dôchodku sa pani Majde zrejme nechce aj preto, že vďaka práci má kontakt s mladými kolegami a kolegyňami, z ktorých doslova nasáva energiu. "Keď však vidím, aké majú problémy, tak som rada, že nie som v dnešnej dobe mladá... My sme mali istoty - vedela som, že plat mi pôjde, či budem hrať, či nie... Bolo o nás postarané. Akurát sme nemohli slobodne cestovať. Dnes cestovať síce môžem, ale už sa mi nechce..."

Okrem toho, že sa nemohla vybrať, kam sa jej zachcelo, musela M. Paveleková tajiť aristokratický pôvod. "Od malička som vedela, že sa tým nemôžem pýšiť a tak som to aj brala. Vôbec som nerátala s tým, že by to niekedy mohlo byť inak. Bolo to v našej rodine odložené ´ad acta´, len stará mama na to občas spomínala. Nebola som z toho však zničená a ani teraz nie som uveličená, že sa už k tomu môžem hrdo hlásiť. Je mi len ľúto, že moja mamička sa toho nedožila."

Po roku 1989 nastala u nás iná situácia a šľachtický pôvod prestal byť na prekážku. Dnes je M. Paveleková členkou Združenia slovenských aristokratov. "Knieža Juraj Radziwill-Anoškin oslovoval ľudí, o ktorých vedel, že majú dokázateľne šľachtický pôvod. Ja pochádzam z jedného z najstarších rodov - Koháryovcov. Boli to veľkí bitkári. Stará mama mi často vravela - len sa ty moja nevyber do Turecka, lebo keby tam prišli na to, že si ty Koháryová, tak by ti to spočítali. Moji predkovia boli totiž veľkí turkobijci. Na prvom erbe mali ruku, ktorá drží Turkovu hlavu a ešte z nej kvapká krv..."

Inak je však pani Majda pokojná povaha. Určite o tom svedčí i fakt, že už je to 54 rokov, odkedy žije so svojim manželom... "Podarilo sa nám to iste aj preto, že svokra svojho syna dobre vychovala. Lebo inak sú muži podľa mňa nevychovateľní. Ak si nejaká žena myslí, že sa je podarí chlapa prerobiť - jej škoda... Nedá sa to. Ak má dobré základy, tak sa dá ho ešte čomusi priučiť, ale nečakajte veľké zlepšenie."

Po smrti dcéry Niny vychovávala M. Paveleková i jej dvoch synov - Tomáša a Andreja. Verí tomu, že si ich budúce manželky raz povedia - ale ich tá svokra dobre vychovala... "Som o tom presvedčená a myslím, že som ich vychovala dobre. Už od svojej mamičky, pokiaľ žila, dostali veľmi dobrú školu. Bola to veľmi dobrá matka, no chlapci mali len štyri a päť rokov, keď ostali sami. Ja som našťastie mala povolenie postarať sa o ich výchovu. Snažila som sa im vštepiť to, čo bolo v našom rode vždy najdôležitejšie - čestnosť, hrdosť na svôj pôvod a na národ. Podľa toho žijú." Ani jeden z nich sa však neuberá umeleckou dráhou. "Našťastie! Je tu teda možnosť, že budú mať dobré povolania..."

Bagar vraj nevidel väčšiu škratu

Napriek tomu, že si pani Majda uvedomuje, že herectvo nie je ani zdaľeka prechádzkou ružovou záhradou, ak by sa mala vrátiť do svojho 17. roku života, kedy sa ako študentka gymnázia vybrala na konkurz do nitrianskeho divadla, znovu by tak urobila. "Keď ma pán Bagar - vtedajší riaditeľ divadla - uvidel, skríkol - takú škratu sme tu ešte nemali. A hneď ma prijali." M. Paveleková potom 16 rokov úspešne účinkovala na doskách divadla v Nitre. Keď jej manžela - armádneho dôstojníka - prevelili do Bratislavy, začínala v Tatrakabarete a neskôr bola až do odchodu do dôchodku herečkou Novej scény. Poznáme ju aj z mnohých filmov či televíznych inscenácií, stále je veľmi populárna a medzi divákmi obľúbená. "Neviem, čím to je, no za svoju najväčšiu hereckú devízu považujem to, že si dokážem uťahovať sama zo seba..."

Od začiatku však bola pani Majda veľkou trémistkou a v tomto sa dodnes nič nezmenilo. "Stále je to rovnaké, nepodarilo sa mi s tým nič urobiť... Ostáva mi vždy iba prečkať ten čas pred tým, než vyjdem na javisko. Keď už vidím ľudí v hľadisku a cítim ich lásku, tak je to v poriadku. Nebolo však doteraz premiéry, pred ktorou som si nepovedala - prečo som ja radšej nešla pracovať do zelovocu..."

Ešte šťastie, že tak pani Majda neurobila - bola by to škoda. O tom, že ju ako herečku ľudia majú stále radi, sa presviedča v poslednej dobe najmä vďaka zábavnej relácii televízie JOJ Inkognito. "Som veľmi vďačná za túto reláciu. Dnes mladí herci majú tú smolu, že ich ľudia z televízie nepoznajú. My sme svojho času boli v divadle, v televízii, v novinách - vedelo sa o nás. Dnes sa pozrite na to, kto je na titulkách časopisov - samé americké hviezdy, alebo naše pseudohviezdičky. Naozaj dobrí mladí slovenskí herci ostávajú bez povšimnutia a pomaly starnú. Keďže ja som už staršia a nie tak atraktívna, aby ma dali na titulku, tak so mnou vo vnútri časopisu uverejnia štvorstranový rozhovor. No na obálku dajú Paris Hilton, ktorá tam ukazuje kadečo..."

Na Veľkú noc navarí manžel

Pri každej príležitosti nezabudne pani Majda vynachváliť kuchárske schopnosti svojho mažela. "Na varenie nebol čas, keďže hneď od začiatku som hrala významné role. Úlohu som dostala v každej hre, ktorú sme skúšali, takže som bola takmer každý večer na javisku. Manžel zistil, že keď sa chce najesť - pomôž si ako vieš - musí sa naučiť variť. Veľa sa pýtal najmä mojej starej mamy a tá ho naučila robiť mnohé skvelé jedlá. Dnes hocikedy zoberie kuchársku knihu a navarí. Pridržuje sa však presne receptu. Ak je tam napísané, že treba osem deka, nepoužije ani o gram viac či menej..."

Varenia sa manžel zhostí aj počas blížiacich sa veľkonočných sviatkov. "Veľkonočné jedlá mám veľmi rada. Pavelek pripraví skvelý zemiakový šalát, ktorý máme vždy aj na Vianoce. Robí ho podľa receptu mojej starej mamy a dá sa teda povedať, že je to šľachtický šalát rodu Koháryovcov... Moja stará mama bola veľmi veľkorysá. Pri varení sa riadila heslom - vraz do toho 10 vajec, to nemôže nič pokaziť. Druhá stará mama bola iná - tá by povedala - môžeš tam vraziť najviac tri vajcia, ale nemusíš, bude stačiť aj trocha mlieka..."

U Pavelekovcov sa však na Veľkú noc bude do jedál "vrážať 10 vajec"... "Teším sa, že si naozaj zgustnem. Prídu vnuci a to sú poriadni jedáci. Budem musieť kus torty odložiť, aby niečo ostalo aj na druhý deň... Okrem toho celkom iste nakúpim kraslice a vyzdobím si pekne jarne celý dom. Predtým som však Veľkú noc veľmi neobľubovala. Ale od kedy ma nikto neotravuje olievaním, tak sa na ňu teším. Nemusím sa báť ani toho, že by ma manžel chcel oblievať. On už vie, že mi má kúpiť nejaký výborný parfém, z neho dostanem tri kvapky, aby som nezvädla. Vie veľmi dobre, ktoré značky mám rada, pozrie na môj toaletný stolík a vidí, ktorý parfém mi dochádza. Na Veľkú noc ho dostanem a tvárim sa veľmi prekvapene..."

Inak sa však pani Majda teší aj z toho, že Veľká noc so sebou prináša aj štyri voľné dni. "Keď mám voľno, tak prosím, nech ma nikto neobťažuje. Vypnem telefón, pokazím zvonček pri bráničke a užijem si voľno. Ostáva mi iba poprosiť Pánbožka, aby nepršalo," dodala M. Paveleková na záver.

Dátum narodenia: 7. jún 1931

Znamenie: Blíženec

Miesto narodenia: Levice

Rodinný stav: vydatá, dvaja vnuci

Relax: oddych na záhrade

Filmografia:

1995 Iba taká hra (TV)

1995 .... kone na betóne

1994 Maťo Palica

1994 Zlatohláska

1991 Variácie slávy

1990 Keď báčik z Chochoľova umrie