Sme.sk | Košický Korzár | Spravodajstvo | PRANOSTIKA - Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora

PRANOSTIKA - Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora

Vydané 11. 3. 2006 o 0:00 Autor: (eb)

S pravdepodobnosťou až 70 percent sa vyskytuje v strednej Európe okolo 12. marca mimoriadne studené predjarné obdobie, ktoré naši predkovia nazývali v súvislosti s oslávencom z tohto dňa gregorskou zimou. Staré kroniky zaznamenali, že v tomto čase neraz ľudí sužovali veľmi silné mrazy a záľahy snehu, ktoré roľníkom bránili naplniť pradávny pranostikový povel k štartu do polí: O Gregore mrcha gazda, čo neorie. A preto, hoci sa nikto z nás neteší, že zima ešte vládne, má aj to okolo Gregora oprávnenie. Môžeme sa vytešovať, že zimisko nás vo finiši snehom nezasypalo ešte väčšmi, ako napríklad v roku 1477, kedy bolo vraj, podľa dávnej českej kroniky, bielej periny koňom až po nozdry.

Pranostiky o studenej verzii gregorského dňa vravia aj toto: Na svätého Gregora mrazy nás umoria. A tiež: Svätý Gregor mrazy vodí, keď nevodí, snehom škodí. Upozornenie nepodceňovať ľadovú moc tohto marcového svätca obsahuje aj tvrdenie: Ak Gregor nám hlavou kýva, zima ešte veľká býva. Ibaže, naši starkí, hoci pranostika vraví: Na Gregora hory hučia a sedliaci doma čušia, voči studenej verzii tohto dňa neveľmi protestovali. I dnes veria v platnosť nádejnej skúsenosti predchádzajúcich generácií: I keď je na Gregora na poliach ešte veľa snehu, jar už rýchlo príde a sneh i ľad sa rýchlo stratia. Napokon, musia sa poponáhľať, pretože: Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora. Okrem toho vraj aj žaba už "hubu" otvorí a treba načúvať, či sa s predlžovaním svetla nezintenzívňujú veselé jarné vtáčie árie.

Tie jediné sú v pôste prípustné, pretože v tomto roku pripadajú Gregorove meniny na v poradí druhú pôstnu nedeľu. Kresťania ju poznajú i pod názvom Reminiscere, čo osvetľuje obsah 6. verša 25. žalmu: "Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť: lebo tie sú od vekov." Žalm budú veriaci počúvať počas nedeľných bohoslužieb aj v našich kostoloch.

Podľa ľudových tradícií, táto pôstna nedeľa má i názov pražná. Naši predkovia múdro, na základe skúseností mnohých generácií, doplňovali predjarný jedálny lístok špecialitou, ktorú pripravovali z nedozretého zrna. To pražili, osladili medom, posypali makom a konzumovali ako chutnú pôstnu špecialitu. Niekde z obilných zŕn alebo z celých kláskov hotovili aj špeciálnu polievku praženku. O tom, že praženie zrna bolo u starých Slovanov značne rozšírené, svedčia na archeologických lokalitách i nálezy veľkých panvíc.

Hlavné správy

Z DOMOVA

Spoplatnený obsahMiesto pre migrantov štát má. Ožiť môžu staré tábory

Azylové tábory pre dlhodobý pokles počtu migrantov štát zatváral. Ich kapacity môžu po prijatí kvót opäť chýbať.

TECH.SME.SK

Spoplatnený obsahObjavili nového pračloveka, môže byť predchodcom súčasných ľudí

Nájdená čelusť patrí príbuznému fosílie zvanej Lucy.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Spoplatnený obsahStredomorská vlna môže spláchnuť Európu

Nič povznášajúce uprostred rébusov ako Ukrajina, Grécko a Británia.

LEVICE.SME.SK

V Mochovciach došlo k tragédii, zamestnanci sa otrávili argónom

Na stavenisku tretieho a štvrtého bloku zomrel jeden pracovník.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA