Sme.sk | Košický Korzár | Spravodajstvo | PRANOSTIKA - Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora

PRANOSTIKA - Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora

S pravdepodobnosťou až 70 percent sa vyskytuje v strednej Európe okolo 12. marca mimoriadne studené predjarné obdobie, ktoré naši predkovia nazývali v súvislosti s oslávencom z tohto dňa gregorskou zimou. Staré kroniky zaznamenali, že v tomto čase neraz ľudí sužovali veľmi silné mrazy a záľahy snehu, ktoré roľníkom bránili naplniť pradávny pranostikový povel k štartu do polí: O Gregore mrcha gazda, čo neorie. A preto, hoci sa nikto z nás neteší, že zima ešte vládne, má aj to okolo Gregora oprávnenie. Môžeme sa vytešovať, že zimisko nás vo finiši snehom nezasypalo ešte väčšmi, ako napríklad v roku 1477, kedy bolo vraj, podľa dávnej českej kroniky, bielej periny koňom až po nozdry.

Pranostiky o studenej verzii gregorského dňa vravia aj toto: Na svätého Gregora mrazy nás umoria. A tiež: Svätý Gregor mrazy vodí, keď nevodí, snehom škodí. Upozornenie nepodceňovať ľadovú moc tohto marcového svätca obsahuje aj tvrdenie: Ak Gregor nám hlavou kýva, zima ešte veľká býva. Ibaže, naši starkí, hoci pranostika vraví: Na Gregora hory hučia a sedliaci doma čušia, voči studenej verzii tohto dňa neveľmi protestovali. I dnes veria v platnosť nádejnej skúsenosti predchádzajúcich generácií: I keď je na Gregora na poliach ešte veľa snehu, jar už rýchlo príde a sneh i ľad sa rýchlo stratia. Napokon, musia sa poponáhľať, pretože: Na Gregora idú ľady do mora a bociany od mora. Okrem toho vraj aj žaba už "hubu" otvorí a treba načúvať, či sa s predlžovaním svetla nezintenzívňujú veselé jarné vtáčie árie.

Tie jediné sú v pôste prípustné, pretože v tomto roku pripadajú Gregorove meniny na v poradí druhú pôstnu nedeľu. Kresťania ju poznajú i pod názvom Reminiscere, čo osvetľuje obsah 6. verša 25. žalmu: "Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť: lebo tie sú od vekov." Žalm budú veriaci počúvať počas nedeľných bohoslužieb aj v našich kostoloch.

Podľa ľudových tradícií, táto pôstna nedeľa má i názov pražná. Naši predkovia múdro, na základe skúseností mnohých generácií, doplňovali predjarný jedálny lístok špecialitou, ktorú pripravovali z nedozretého zrna. To pražili, osladili medom, posypali makom a konzumovali ako chutnú pôstnu špecialitu. Niekde z obilných zŕn alebo z celých kláskov hotovili aj špeciálnu polievku praženku. O tom, že praženie zrna bolo u starých Slovanov značne rozšírené, svedčia na archeologických lokalitách i nálezy veľkých panvíc.

sobota 11. 3. 2006 | (eb)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA