Stropkova za rozvoj a propagáciu športu v meste a zviditeľňovanie Stropkova doma i v zahraničí.

"Je to pre mňa milé prekvapenie, pretože v Stropkove som nepôsobil dlho ako futbalista. Viac som hrával volejbal a basketbal. Do brány ma dotiahol môj švagor. Ja som nikdy nechcel hrať futbal," prezradil nám A. Flešár.

Nahradil v bráne brata, ktorý si v jednom zápase zlomil ruku. "Nechcel som však chytať, radšej už hrať v poli. Ale najlepšie predpoklady som mal ako brankár. Postavili ma do brány a za pol roka som išiel do Bardejova do druhej ligy."

Mal 18 rokov a Stropkovu zaňho dali útočníka, lopty a dresy. V druhej lige tam strávil dva roky 1962-1964. Z Bardejova odišiel na vojenčinu do pražskej Dukly. "Z malého mestečka som prišiel do najväčšieho mesta v republike. Na uliciach som vrážal do ľudí. Bol to pre mňa šok. Nechcel som chodiť ani von."

Bol náhradníkom Iva Viktora, ktorý hrával za národné mužstvo. Dukla sa stala majstrom 1. Československej ligy a Flešár dostal titul majster športu, ktorý udeľovali za prvenstvo. "Málokto to vie, ani som sa s tým veľmi nechválil, pretože som k nemu prišiel veľmi ľahko. Do brány som sa dostal iba zriedka."

Zo začiatku mu to neprekážalo, no neskôr ho začalo mrzieť, že musí iba zohrievať lavičku. Po vojne podpísal Dukle, že v nej zostane. No nakoniec odišiel do Košíc. "Nepáčilo sa im to a robili mi problémy. No vtedy bol taký zákon, že keď ste nasledovali manželku a rodinu, museli vás pustiť zo zamestnania, zovšadiaľ."

Keď zakotvil v Lokomotíve (hral tam trinásť rokov), do brány sa dostal v piatom kole, keď odišiel Vildo Schrojf. O chvíľu na to sa dostal do národného aj olympijského výberu. Olympiáda v roku 1968 v Mexiku ho ako 23-ročného minula. "Z Prešova prišiel Július Holeš. Boli sme asi na rovnakej úrovni. Prednosť dostal on s tým, že ja som ešte mladý a na olympiádu sa dostanem neskôr."

O tri mesiace sa objavil na turnaji v New Yorku. "Bola to závratná kariéra. Človek musí mať aj šťastie."

V 70-om roku cestoval na majstrovstvá sveta do Mexika ako tretí brankár s Viktorom a Vencelom. "Mal som šťastie, pretože obidvaja tréneri boli zo Slovenska. V tomto období boli v lige veľmi kvalitní brankári." V Guadalajare boli teploty na slnku okolo päťdesiat stupňov. "Prvý tréning trval iba päť minút. Napriek silnému mužstvu sme kvôli teplu zle dopadli. Takisto sme mali veľmi silnú skupinu." Boli v nej Brazília (majster sveta), Rumunsko a Anglicko. Naši vždy vyhrávali, ale sily im stačili iba do polčasu. Tóno Flešár však príležitosť chytať nedostal.

Na reprezentačné zápasy do zahraničia s nimi vždy chodilo "očko", ktoré ich sledovalo, aby sa s nikým nestýkali, nekontaktovali. "Nikto sa nemohol pohybovať samostatne. Vždy nám organizovali spoločný program. Všade sliedil, často sme si z neho robili srandu."

A. Flešár zásoboval oblečením zo zahraničných výpredajov celú rodinu. "Vždy som sa asi dva týždne spamätával po návrate. Tam bolo všetko, a u nás bolo treba podplácať, aby človek dostal pekné mäso."

Zaujímalo nás, či nemal niekedy zajačie úmysly.

"V 79. roku sme hrali so slovenským výberom s Ajaxom Amsterdam prípravný zápas, chodil za mnou jeden pán a nahováral ma, aby som zostal. Ja som sa však bál o svoju rodinu."

Flešár odohral za reprezentáciu dvanásť zápasov. Prezradil, že má flegmatickú povahu a zápasov sa nebál. "Bol to zvláštny pocit, keď sme stáli na trávniku. Znela hymna a ja chlapec zo Stropkova som si myslel, že tu teraz urobím hanbu. Vtedy som pociťoval zodpovednosť, ale počas zápasu to opadlo."

Za Lokomotívu si v pohárových zápasoch zahral aj v útoku. "Dával som veľa gólov. Medzi prvou ligou a nižšími bola veľká výkonnostná priepasť. Preto som si dovolil hrávať aj vonku. Súperom sme bežne nadelili aj sedem gólov."

V najvyššej súťaži iba chytal. Penaltu si nikdy nekopol. "Nechcel so zosmiešniť kamaráta v bráne. Kolegov som si vážil." V lige dal dokonca jeden gól ako brankár. "Bolo to v derby so železiarňami. Vykopol som loptu, ktorá dopadla pred šestnástku, zafúkal silný vietor, lopta sa odrazila a skončila v bráne."

Svoj najhorší zápas si dodnes pamätá. Bol so Žilinou v roku 1974. Po prehre vypadli z I. ligy. V lige odchytal vyše 260 zápasov. Ako tretí v Európe mal 121 ligových štartov v rade za sebou. Aktívnu futbalovú kariéru ukončil v štyridsiatke v druhej lige za VSŽ Košice.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári