vyštudovala v Košiciach, ale osud chcel, aby Slovensko nebolo jej konečnou stanicou. V 83. roku, keď vysokú školu ukončila, dala sa na potulky svetom, aby sme na ňu napokon narazili my pri našej ceste krajinou faraónov. Privítala nás žena v najlepších rokoch, sršiaca energiou a optimistickým duchom. Bodaj by aj nie, veď život jej vyšiel v ústrety a dnes je riaditeľkou prestížnej kliniky vo vyhľadávanom turistickom letovisku, egyptskej Hurghade. Venuje sa nezvyčajnej terapii, ktorou prominentom predlžuje život. Pri kávičke, v jednom z tamojších hotelov, sa s nami večne usmiata Eva Augustínová podelila o svoj príbeh.

Ako sa to teda začalo?

"Mojim snom byť lekárkou. Na štúdium medicíny som si ale musela počkať celé štyri roky. Absolvovala som trinásť prijímačiek, kým ma konečne vzali. Bola som však presvedčená, že raz ma vziať musia, a tak som si povedala, že počkám, ako dlho bude treba. Neprestajne som sa drvila na prijímačky a popri tom som učila na základnej škole."

Prečo ste sa po štúdiu rozhodli zbaliť si kufre?

"Keď som skončila medicínu, rozmýšľala som, čo ďalej. Nevedela som, čo bude, ale v jednom som mala jasno. Odjakživa ma to ťahalo niekam von, lákala ma exotika a už počas štúdia som sa rozhodla, že doma nezostanem. A tak som hneď po štátniciach odišla za hlasom svojho srdca - do Nigérie."

Prečo práve Afrika?

"Milujem Afriku. Afrika je ako droga, keď ju raz ochutnáte, už vás nepustí. Pracovala som tam ako interná lekárka. Keďže v Nigérii je strašne veľa detí, spravila som si postgraduál z detského lekárstva. Niekoľkoročnú prax v Afrike by som odporúčala každému začínajúcemu lekárovi, pretože vykonávate skoro všetku lekársku činnosť a stanete sa univerzálnym."

Čo nasledovalo?

"V Nigérii som sa zoznámila so svojim budúcim manželom. Bol to totiž môj pacient. Je Egypťan, pôsobí v medzinárodnom obchode a ja som sa kvôli nemu presťahovala do jeho rodiska. A tak žijem v Egypte už trinásť rokov."

Podarilo sa vám tam uplatniť hneď od začiatku?

"So šťastím. Desať rokov som pracovala na klinike v Káhire, kde som vykonávala súkromnú prax. Potom som si založila vlastnú kliniku v Hurghade."

Ako sa žena, navyše cudzinka, dokázala presadiť v moslimskej krajine, kde je pozícia žien vnímaná inak?

"Toto je krajina plná kontrastov. Či už sociálnych, kultúrnych alebo vzdelanostných. Preto tu pozícia ženy závisí od toho, s kým žije. Či je jej muž vzdelaný človek alebo prostý robotník. Na Slovensku máme tiež mužov, ktorí nepúšťajú ženu do práce a medzi jej jediné povinnnosti patrí starostlivosť o deti. Podobne je to tu pri nižších vrstvách. Vzdelanejšie vrstvy majú taký istý prístup k životu, ako u nás. Napríklad v Káhire môžete vidieť ženy kompletne zahalené v čiernom džihábe, s mriežkou na očiach, ktorým fundamentálni manželia po svadbe nedovolia ani len urobiť nákupy. Niektoré z nich preto v živote nevyjdú von. A naopak, sú tu ženy slobobodné, ambiciózne a vysoko postavené. Trúfajú si aj na politiku. Máme napríklad ministerku životného prostredia."

Na akej úrovni je egyptské zdravotníctvo?

"V Egypte sú súkromné nemocnice, ktoré sú perfektne vybavené i štátne kliniky vo veľmi zlom stave. Pre väčšinu 'domorodcov' však kvalita prístupná nie je. A tak zomiera veľa novorodencov a dojčiat, prežijú len najsilnejší jedinci. A práve tí sa potom dožívajú vysokého veku, pričom mnohí sú aktívni a vo veľmi dobrej forme ešte v stovke. Takýto vekový priemer v niektorých afrických kmeňoch nie je ničím zvláštnym."

Čím sa zaoberáte na vašej klinike?

"Teraz sa zaoberám tzv. assánovou liečbou. Je to zvláštny druh terapie, ktorou doslova predlžujeme život."

V čom terapia spočíva?

"V génoch máme zakódovanú dĺžku života približne na 120 rokov. Nezdravým spôsobom života a skazeným životným prostredím sa však dožívame minimálneho veku, ľudia zomierajú v štyridsiatke, päťdesiatke. Dochádza u nich k degenerácii organizmu. No a práve táto liečba degenerácii zabraňuje, bunky naopak regeneruje. Naši pacienti, ktorí liečbu užívajú aspoň raz do roka, vyzerajú v osemdesiatke o dvadsať rokov mladšie, vracia sa im pôvodná farba vlasov, stalo sa nám, že starí ľudia, ktorí prišli na vozíčku, odchádzali po vlastných."

Takže liečba pre prominentov...

"Áno, žiaľ, je to výsada bohatých. Takýchto centier je len sedem na svete, jedno i v Hollyvoode. Assánovej terapii sa podrobilo i veľa osobností. Prezidenti Chruščov, Kennedy ale i maliar Piccaso či Charlie Chaplin. Podstatou liečby je injekčne aplikovaný koktejl antioxidantov a výťažkov určitých rastlín. Hoci ide o alternatívu, je to vlastne základ medicíny. O tom, že má svoje opodstatnenie a nie je to len rozmar, svedčia naše výsledky. Podarilo sa nám vynikajúco potláčať Parkinsonovu chorobu, výborne na ňu reagujú aj deti po mozgovej obrne."

Hrozia turistom v Egypte nejaké zdravotné komplikácie?

"Ak sa našinec chystá do rozvojovej krajiny, nezaškodí očkovanie najmä proti hepatitíde, časté sú infekcie, v povodí Nílu, sem tam sa objaví i malária."

A čo zdravotné neduhy Egypťanov?

"Strašne veľa fajčia a začínajú už v detskom veku. Nerobí im problém vyfajčiť tri, štyri krabičky denne, aj keď nemajú z čoho žiť. A to sa potom odráža na častých tuberkulózach či kardiovaskulárnych chorobách. Navyše upustili od svojho pôvodného stravovania a prechádzajú na nezdravú európsku stravu, jedia veľa mastného, vyprážaného a už v tridsiatke mi chodia s cukrovkou či hypertenziou. Navyše, Egypťania milujú lieky a lekár, ktorý im ich nepredpíše aspoň dvadsať, nie je podľa nich dobrý lekár (smiech)."

A ich ďalšie neresti?

"Vadí mi ich nedochvíľnosť. To je tu typické. Keď sa u vás objednajú na jednu, tak prídu v mene Alaha o štvrtej zajtra. A ešte u žien, najmä na vidieku, je veľmi nízka vzdelanostná úroveň. Dievčatá sa vydávajú už v dvanástich, lebo rodičia sa ich potrebujú rýchlo zbaviť."

Ako vnímajú Egypťania nás, Európanov?

"Názor na život v Európe im veľmi skreslili hollyvoodske filmy pritiahnuté za vlasy. Zafixovali v nich predstavu, že žijeme v skazenom svete. Vidia nás v čiernych farbách a trvá veľmi dlho, kým im vysvetlíte, že to, čo videli v americkom filme, neodráža reálny život u nás v Európe."

Ako sa kultúrna rozdielnosť oboch krajín podpísala pod vašu rodinu?

"Sme klasickí miešanci. V zmiešanom manželstve hrá veľmi dôležitú úlohu tolerancia. Každý sa určitým spôsobom musí priblížiť tomu druhému, no treba byť pripravený na kultúrne špecifiká, ktoré si do manželstva ten druhý donesie. Ale človek si postupne zvykne. Cez kopu vecí sa musíte napriek tomu preniesť a veľa zavisí aj od vašej prispôsobivosti."

Bolo ťažké zvyknúť si?

"Ja osobne som nemala problémy. Mám veľmi prispôsobivú náturu. Veľa závisí od vášho partnera. Ak je primerane vzdelaný, rozdiely medzi arabským a európskym mužom nie sú také citeľné."

Arabština nie je práve najľahší jazyk...

"Hodili ma do vody a musela som začať plávať. Išlo to pomaly, každodenným stykom s týmito ľuďmi, je to ozaj ťažká reč. Jedna z najťažších. Najmä v gramatike, tá je iná pre muža a iná pre ženu."

A čo manžel, rozpráva po slovensky?

"No, on skor spieva 'mila moja pusc me dnuka bo ci nešem jabluka', najčastejšie pri slivovici u nás doma na východe (smiech). Slovensko si obľúbil najmä kvôli úžasnej prírode."

Ako často chodíte domov?

"Domov, do Humenného, sa snažím dochádzať aspoň raz do roka. Udržiavam kontakty s rodinou i slovenskými priateľmi. Pamätám sa, ako mi kamarátky radili, nevydávaj sa za Araba, predá ťa za ťavu, ale ja sa dodnes nemôžem sťažovať."

Čo vám na Egypte vyhovuje a čo chýba?

"Mám rada egyptské podnebie. Celý rok je tu slnečno, nikdy neprší a obrovskou výhodou je more. Ale je pravda, že mi chýba príroda, naše kopce, lesy."

Nemali ste niekedy pocit, že toho tu už máte dosť, balíte kufre a idete domov?

"Najmä v prvých rokoch. Človeku občas rupnú nervy, ale to sa vám môže stať i doma."

Ako je to so sviatkami?

"Som kresťanka, dodržiavam ako veľkonočné, tak vianočné tradície."

Je Egypt bezpečnou krajinou, najmä po nedávnej vojne v blízkom Iraku?

"Egypťania sú veľmi mierumilovný národ, tým sú známi. Z ich strany vám žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Odkedy som tu, až na pár incidentov som sa so žiadnym výrazným problémom nestretla. Odvažujem sa tvrdiť, že možno na Slovensku dochádza k oveľa väčšej kriminalite, ako tu v Egypte. Navyše objasnenosť kriminality je tu 99,9-percentná, vďaka výraznej spolupráci miestnych ľudí s políciou. Egypťania sú úžasne všímaví a majú vynikajúci pozorovací talent. Tu sa stane vražda a už zajtra majú vraha."

Ako trávite voľný čas?

"Je ho veľmi málo, ale ak nejaký je, veľmi rada čítam, nechávam si posielať slovenské knihy a časopisy. Okrem toho sa občas stretnem so svojimi moslimskými kamarátkami. O iných Slovákoch tu žijúcich neviem, ale v Hurghade sú tuším nejaké Češky, ktoré sa sem vydali. No a občas ma prepadnú ľudia ako vy (smiech). Tak na mňa naďabil napríklad i Boris Filan pri svojich potulkách, dokonca Karel Gott či herci z českého divadla Ypsilon. Je to zakaždým veľmi príjemné pocítiť, ako si rodáci vedia nájsť k sebe cestu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári