Rómske sídlisko je podľa nej časovanou bombou. Lucia Nicholsonová (SaS).

Malé rómske deti v Košiciach bežne vyberajú smetné kontajnery. Deje sa tak mnohokrát počas vyučovania. Nie sú z vášho pohľadu internátne školy pre nich riešením?

- Myšlienka internátnych škôl je z môjho pohľadu absolútne zlá. Správna cesta to preto nie je. Mnohé západné krajiny majú s nimi neblahé skúsenosti. Deti len inštitucionalizujú a následne ich ´vypľúvajú´. Ide tak o stratenú generáciu, ktorá je celý svoj život odkázaná na dávky v hmotnej núdzi. Je preto dôležité podchytiť deti v rôznych predškolských zariadeniach. Nie som zástancom pozitívnej diskriminácie, preto ich pozitívne motivovať v chodení do školy nebudem.

Ako teda inak zabezpečiť ich školskú dochádzku?

- Školská dochádzka je predsa povinná. Postarajme sa preto o vymožiteľnosť práva v osadách a na Luniku IX. Do školy som musela chodiť, moji rodičia ma tam dávať museli, inak by ich potrestali. Zákony by tak mali platiť pre všetkých.

V praxi však vystupuje aj problém, že niektorí Rómovia po dokončení povinnej školskej dochádzky idú hneď na aktivačné práce. Mnohí z nich tak nemajú stredoškolské vzdelanie. Budete to nejako riešiť?

- Je fakt, že 16-ročná mládež nám vychádza z piatej triedy základnej školy. Nevedia tak ani písať, ani čítať. Ako my tak od nich my môžeme očakávať, že sa uplatnia na trhu práce? Samozrejme, hneď nám spadnú do sociálnej siete a sú na dávkach v hmotnej núdzi. Sociálny systém dnes nie je motivujúci a odmeňuje pasivitu. Poďme ho preto zmeniť. Vytvorme dve línie v rámci spomínanej dávky. Prvú, ktorá bude pre všetkých, a druhú, zásluhovú, naviazanú na rôzne aktivity.

Čo s tými, ktorí po základnej škole volia radšej aktivačné práce ako ďalšie štúdium?

- Záškoláctvo sa netýka 16-ročných detí, ale najmä mladších. Dávky na dieťa preto uvažujeme naviazať na školskú dochádzku. Znamená to, že keď tvoje dieťa do školy nechodí alebo nevieš svojmu dieťaťu školskú dochádzku zabezpečiť, tak buď nebudeš peniaze na dieťa dostávať, alebo budeš dávku dostávať v naturáliách. Dieťa tak dostane buď oblečenie, alebo iné základné potreby. Tie peniaze sú predsa určené pre nich.

Ako však zabezpečiť výchovu detí, keď väčšinou rodičia na nich ´kašlú´?

- Štát by takýchto rodičov mal prestať nahradzovať. Stáva sa často, že štát ich supluje cez terénnych sociálnych pracovníkov alebo dieťa vytrhne z rodičovského prostredia a umiestni ho do detského domova. Mohli by sme tak začať uvažovať o využívaní alternatívnych trestov ako napríklad domáce väzenie. Je tiež dôležité deťom vedieť vyplniť ich voľný čas. Mohli by to robiť napríklad komunitné centrá, ktoré by popoludní fungovali ako školské družiny. V nich by sa tak deti mohli do školy pripraviť.

Pred niekoľkými dňami ste rokovali aj s mestskými úradníkmi. Dohodli ste sa na niečom konkrétnom?

- Posledne sme sa rozprávali len o Lokálnej stratégii komplexného prístupu, keďže na zvyšné nám neostal čas. Otvorila sa však téma e-pay kariet. Mesto do spomínaného projektu ísť chce a víta to. Lunikom však zrejme začínať nebudeme. Zaradíme ho tam, až keď si projekt otestujeme v menších lokalitách a s menším počtom ľudí.

Sídlisko Lunik IX je v podstate rómske geto a časovanou bombou. Vnímate to tak aj vy?

- Určite áno. Sídlisko už hranice mesta prekročilo. Je to vec, na ktorej musíme začať robiť všetci. To znamená tretí sektor, mesto, ale aj štát.

V čom to časovaná bomba je?

- Na sídlisku to pomaly buble. Je tak len otázkou času, kedy sa Lunik IX po Košiciach rozleje. Narážam hlavne na deti, ktoré za to nemôžu. Ich voľný čas nie je vhodne vyplnený. Viem však, že sa medzi nimi vytvárajú rôzne gangy, pre ktoré je sídlisko už malé. Dotýka sa to tak bytostne už všetkých Košičanov.

Akú ambíciu máte s Lunikom IX?

- Lunik IX je obrovský a my máme obrovské ambície. Jedna vec sú však ambície a druhá, ako ich napĺňať. Samozrejme, je to otázka peňazí. Som preto veľmi rada, že v krátkom čase sa odštartujú projekty s komunitou. Sú však len na 18 mesiacov. Oni za ten čas niečo naštartujú a my to pojmeme ako pilotný projekt a na tom niečom by sme mali začať stavať. Bez kontinuity sa však ďalej nepohneme.

Čo ste schopní za 4 roky nielen na Luniku IX urobiť?

- Ide o balvan, ktorý pred sebou tlačíme už viac desaťročí. Nikto nemôže očakávať, že lusknem prstom a problém bude za 4 roky vyriešený.

To však zrejme ani nikto neočakáva.

- Za absolútny základ považujem to, aby sme si napríklad určili 4 priority. Patria tam napríklad komunitné centrá. Bez nich sa v práci s rómskym etnikom nikam nepohneme. Vzdelávanie, podchyťme nové generácie a začnime s nimi systematicky pracovať. Som presvedčená, že cesta z osady vedie práve cez neho. Medzi ďalšie priority patrí sociálne bývanie. Musíme doň vniesť princíp zásluhovosti.

Drvivá väčšina blokov na sídlisku má poškodenú statiku. Mesto má tak kvôli nej zbúrať ďalší panelák. Je riešením zbúrať celé sídlisko?

- Zbúrať to celé a naraz nie je možné, keďže sa vynára otázka, čo s tými ľuďmi. My si musíme uvedomiť, že ide o masu. V lete tam žije okolo 6-tisíc obyvateľov, v zime zhruba 8-tisíc. Ide o umelo vytvorenú komunitu, kde sa sústredili tí najhorší z rôznych miest. Bola to osudová chyba, za ktorú by mal niekto niesť osobnú zodpovednosť. Je preto fakt, že spomínanú komunitu musíme rozbiť. Nateraz si však neviem predstaviť, kde by sme ich rozptyľovali.

Predstavme si, že je rok 2014, končíte funkčné obdobie. Kde by ste chceli vidieť Lunik IX?

- Určite v lepšom stave, ako je to teraz. Netrúfam si však povedať, kam nás to až prinesie. Je množstvo projektov, ktoré už vyskúšané sú. Je však aj množstvo z nich, ktoré musíme začať realizovať. Ja by som chcela vidieť deti v škôlkach, deti, ktoré vzdelávame v štandardných školách, deti, ktoré po škole chodia do komunitných centier a chcú tam byť. Chcela by som tiež vidieť tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní,
zamestnaných.

Sídlisko je blízko veľkých košických mestských častí - KVP a Západ. Žije v nich zhruba 50-tisíc ľudí. Čo by ste im odkázali?

- Len nech nestavajú múry. Tie často riešia len parciálne dôsledky, nie však príčiny. Nie je to tak nástroj, ku ktorému by sme sa mali uchyľovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári