Bola ňou dnes už nejestvujúca Československá socialistická republika (ČSSR) a kozmonautom-výskumníkom sa stal letec, kpt. Vladimír Remek. Vesmírne dobrodružstvo z neho urobilo ikonu vtedajšieho komunistického režimu, dostal metále, zožal slávu. Bol však i terčom posmeškov neprajníkov, ohovárali ho, robili si z neho žarty. Nikto mu však už nikdy nevezme, že bol 87. pozemšťanom v poradí, ktorý sa na Zem pozrel z vesmíru, ani to, že bol prvým a jediným československým kozmonautom. Minulý týždeň zavítal do Košíc.
Vladimír sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budejoviciach v Juhočeskom kraji. Matka bola Češka, otec, neskorší generál letectva, pochádzal z Mojšovej Lúčky pri Žiline. V roku 1966 po maturite v Čáslavi bol budúci kozmonaut prijatý do Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach, predchodcu Vysokej vojenskej leteckej školy SNP, neskôr Vojenskej leteckej akadémie a dnes už len torza tejto inštitúcie - Leteckej fakulty Technickej univerzity Košice. Po absolvovaní učilišťa nastúpil v roku 1970 k leteckému útvaru v Č. Budejoviciach, zo stíhacieho pilota to dotiahol až po zástupcu veliteľa divízie protivzdušnej obrany štátu. V rokoch 1972 až 1976 študoval vo Vojenskej leteckej akadémii Jurija A. Gagarina v Monine u Moskvy.
Keď V. Remka krátko po návrate domov s ďalšími 23 letcami-stíhačmi pozvali do pražského ústavu leteckého zdravotníctva, skutočný dôvod im však nepovedali. Pozvanie bolo oficiálne zdôvodnené tým, že sa chystá výber pilotov pre nové, špeciálne armádne lietadlá. Piloti však tušili, o čo ide, lebo krátko predtým bolo zverejnené, že vtedajší Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) ponúkol ČSSR možnosť zúčastniť sa letu do vesmíru.
"Už do košického učilišťa som nastupoval s tým, že možno poletím aj do kozmu," zaspomínal si V. Remek počas nedávnej návštevy Košíc, kam prišiel i s manželkou Jankou. "Dobrým predpokladom bolo práve to, že všetci prví kozmonauti či astronauti boli letci. Ale uvedomoval som si aj to, že zo žiadnej inej krajiny, okrem USA a ZSSR, nikto nikdy do kozmu neletel. Vtedy mi chýbal mesiac do osemnástich rokov, mal som teda nárok byť tak trochu naivný. Pred ukončením školy mi to celé pripadalo už ako fantázia, ale neodradilo ma to. Splnil sa mi chlapčenský sen stať sa letcom, pri lietaní sme si pripadali ako králi vzduchu a priľahlého okolia."
Keď prišla ponuka v podobe "preškolenia" na nové bojové lietadlá, nasledovalo ju tvrdé sito výberu kandidátov na kozmonauta. Traduje sa, že jedného napríklad vyradila sovietska vojenská kontrarozviedka po tom, ako sa počas oslavy úspešného ukončenia štúdií v Moskve neúctivo vyjadril o vtedajšom komunistickom zriadení. "Bolo to skutočne veľmi prísne, myslím si však, že prevažoval najmä vecný výber. Čiže, kto má aké predpoklady na let, zdravotné, psychické, fyzické vzdelanostné, výhodou bola znalosť ruštiny. V ZSSR mali odborníci k dispozícii všetky naše materiály, vedeli o každom úplne presne, aké školy absolvoval, ako si viedol, aké mal známky, priestupky, či 'naháňal' dievčatá."
Na jeseň roku 1976 už bolo jasné, že najlepšie zo všetkých obstáli a nakoniec aj boli vybratí štyria muži. V. Remek, Oldřich Pelčák, Ladislav Klíma a Michael Vondroušek. Odcestovali do Gagarinovho strediska pre výcvik kozmonautov vo Hviezdnom mestečku pri Moskve, kde sa podrobili ďalším lekárskym testom. Po návrate do Prahy prišla správa, že šancu letieť do kozmu dostali Remek a Pelčák. Obaja sa potom začali vo Hviezdnom mestečku pripravovať. Remekove šance mohli vtedy ohroziť dve veci. Mal 90 kg, pričom kozmonaut mohol mať maximálne 80 kg. Okrem toho, od detstva bol alergický na kvitnúce trávy.
"Darilo sa mi to celkom dobre maskovať. Keby o alergii vedeli skôr, určite by som neprešiel," skonštatoval V. Remek. "Nikdy som nemal rád ranné rozcvičky a musím priznať, že celý život sa mi ráno veľmi zle vstáva. Cez víkendy som si napríklad zobral lyže, vyšiel do prírody a strávil tam celý deň. Vďaka tomu a dobrej kondičke sa mi tých 10 kíl podarilo zhodiť asi do troch mesiacov. Od oznámenia, že do kozmu s Alexejom Gubarevom poletím ja, sme si museli dávať pozor aj na najmenšie nachladnutie alebo obyčajný herpes. Napríklad pri dverách boli z jednej i druhej strany v miskách tampóny s čistiacim prostriedkom na báze alkoholu. Odporúčali nám, aby sme si po každom siahnutí na kľučku utreli prsty. Samozrejme, boli aj iné opatrenia, vrátane vyváženej stravy či výdatného spánku. Z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi sme štartovali 2. marca 1978, bol to štvrtok. Predtým v nedeľu si nás zavolal generál Šatalov, šéf prípravy kozmonautov, a zatiaľ neoficiálne nám oznámil, že hlavná posádka bude Gubarev - Remek, záložná Rukavišnikov - Pelčák."
Plukovník Gubarev bol o 17 rokov starší ako vtedy 30-ročný V. Remek, absolvoval už predtým jeden let do kozmu, a preto sa na mladého Čechoslováka zo začiatku pozeral, takpovediac, pomedzi prsty. Zlom nastal pri prvej spoločnej ťažkej skúške, išlo o nácvik pristátia kozmického modulu v Čiernom mori. "Keď kabínu hodili do mora, mali sme ešte možnosť mať nejaký čas otvorené vetracie otvory. My sme si ich ale neotvorili a veľmi rýchlo vydýchavali kysličník uhličitý. Jeho koncentrácia neúmerne narastala, obom nám boloťažko. Gubarev sa ma niekoľkokrát pýtal, či to neprerušíme, no ja som povedal, že nie. Krízu sme napokon prekonali a zadanú úlohu splnili. Alexej si to odvtedy veľmi cenil a začal mi dôverovať. Je pravda, že sme tam vtedy kvôli malému priestoru, pohybu kabíny na vlnách a ďalším veciam spolu naplnili aj zopár vrecúšok zvratkami, ale obaja sme vydržali." Postupne sa zohrali až tak, že si obaja rozumeli a vedeli, čo chce ten druhý už len z obyčajného gesta. Všetko pred letom do vesmíru sa doslova bifľovali, aby sa im aj ten najmenší detail dostal, ľudovo povedané, do krvi. Nešlo však o nejaký dril, všetko museli robiť s rozmyslom.
O V. Remekovi sa po návrate z kozmu začali šíriť rôzne klebety. Hovorilo sa, že sa stal alkoholikom, údajne strieľal na chate a postrelil nejakého človeka, čo sa vraj ututlalo. Do kozmu vraj letel namiesto Pelčáka preto, lebo mal otca vysokú "šajbu". Stal sa vraj milionárom, kúpil si luxusnú vilu v Prahe - Tróji a podobne. On sám sa na to s odstupom času pozerá rovnako ako aj pred 32 rokmi, keď sa odpútal od Zeme.
"Nič z toho ma nehnevá, lebo sú to hlúposti. Skôr ma hnevajú ľudia, ktorí to rozširovali a stále rozširujú. Čo sa týka tých fám, ja mám svedomie čisté. Moja žena bola napríklad na prechádzke s dcérkou v pražskej Stromovke, bol som vtedy na lietaní v Košiciach a nejaký muž jej hovorí, že teraz je tam Remek preložený za trest. Manželka sa opýtala, odkiaľ to vie a on vraví, vraj býva oproti generálneho štábu, takže má info z prvej ruky. A moja žena mu na to vraví, že je Remková a že jej muž určite nikam nebol preložený za trest... Pravda je, že v 80. rokoch som žiadal niekoľkokrát o preloženie do Košíc do vysokej leteckej školy, lebo som si myslel, že práve tam by bolo možné najlepšie uplatniť moje skúsenosti a vedomosti pri príprave budúcich pilotov, technikov a iného leteckého personálu. Žiaľ, nebolo mi vyhovené."
O V. Remekovi je známe, že rád pozoroval z kabíny kozmickej lode povrch Zeme, dokonca aj na úkor povinného spánku. Nedávno Američania oznámili objav planéty podobnej našej. Československého kozmonauta sme sa preto opýtali, či verí v existenciu mimozemských civilizácií. "Dobre položená otázka a ja na ňu môžem odpovedať len to, že sa v kozme nachádza množstvo hviezd a planét. De facto teda nie je vylúčené, že naozaj jestvujú aj iné civilizácie. Nemusia byť bytostne podobné ľuďom, ale myslím si, že sú tam."
Málokto vie, že sa V. Remek stretol v roku 2001 s americkým astronautom Eugenom A. Cernanom. Aj on má takisto ako V. Remek slovensko-české korene a bol zatiaľ posledným človekom, ktorý sa prechádzal po Mesiaci. Pred deviatimi rokmi spolu leteli vo vrtuľníku do Bernatíc na Milevsku, minútu a pol pred pristátím ale stroj spadol. "Bol to taký náraz, až som si myslel že mi odtrhlo všetky vnútorné orgány," Spomína V. Remek. "Cernan sa vtedy iba chytil za hrudník a niekoľkokrát zopakoval: 'moje srdce, moje srdce'. Najhoršie vtedy dopadla letuška. Lekári ju museli liečiť veľmi dlho, niekoľkokrát ju operovali, neskôr ani nechceli veriť takmer malému zázraku. Po niekoľkých rokoch totiž porodila zdravé dieťatko."
Kozmonaut V. Remek je známy aj tým, že patrí k ľuďom, ktorí nemajú ďaleko k žartom. Jedným z nich bol aj ten, keď do kozmického modulu, v ktorom po 190 hodinách a 18 minútach letu v kozme pristál s Gubarevom pri kazažskosm meste Arkalyk, vpašovali fľašu od pálenky. Konkrétne, išlo o prázdnu fľašu od rumu a chceli ňou tak trochu "podráždiť" svojho náčelníka. Vtip spočíval v tom, aby si myslel, že kozmonauti vo vesmíre popíjali. Nápisy a dátum na etikete však jasne ukázali, že alkohol bol vyrobený niekoľko týždňov po Remkovom lete...
Po návrate z kozmu pôsobil V. Remek ako vedúci pracovník vo výskumnom vojenskom pracovisku Praha-Kbely. Absolvoval Vojenskú akadémiu generálneho štábu ZSSR v Moskve, do roku 1990 bol zamestnaný ako vojenský pilot. V rokoch 1990 až 1995 bol riaditeľom Vojenského múzea letectva a kozmonautiky Praha-Kbely, potom odišiel v hodnosti plukovníka z armády do zálohy. Pracoval ako obchodný zástupca ČZ Strakonice, bol generálnym riaditeľom spoločného podniku CZ Turbo-GAZ v Nižnom Novgorode a Moskve. V rokoch 2002 až 2004 bol obchodný radca a vedúci obchodno-ekonomického úseku veľvyslanectva Českej republiky v Moskve. Bol členom Komunistickej strany Československa, ako vojak z povolania však musel v roku 1990 podľa zákona odtiaľ odísť. V júni 2004 a opakovane v roku 2009 úspešne kandidoval za poslanca Európskeho parlamentu ako nezávislý kandidát za Komunistickú stranu Čiech a Moravy. Striedavo žije v Bruseli a Prahe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
