Sme.sk | Košický Korzár | Spravodajstvo | Peter Himič sa vyhýba leteckým zájazdom

Ako si žijú známi ľudia
Peter Himič sa vyhýba leteckým zájazdom

Peter Himič, rodák z Prešova, nasával umenie doslova s materským mliekom. Jeho otec bol aj primášom, priviedol ho k hudbe a odtiaľ bol už len krôčik k divadlu. Hoci koketoval s herectvom, napokon sa ocitol na druhej strane barikády - už viac ako 10 rokov šéfuje Štátnemu divadlu Košice. Za umením rád cestuje po Európe, opäť sa začal venovať futbalu a je otcom 11-ročného Vratka.

"Náš otec bol hudobník - primáš vo Vojenskom umeleckom súbore. Výborne hral na husliach, gombičkovej harmonike a cimbale, takže mojich súrodencov i mňa viedol k muzike. Všetci traja sme chodili na akordeón, a keďže som bol najmladší, kým sa mi dostal do rúk, bol už značne rozheganý. Mali sme však malý byt, takže môj sen hrať na klavír mi rodičia splniť nemohli. No neľutujem, akordeón som mal veľmi rád," spomína P. Himič.

Napriek tomu, že mal dobrý sluch, veľmi skoro začal inklinovať viac k hovorenému slovu a prednesu. "Od 15 rokov som sa venoval divadlu, chvíľu som dokonca uvažoval, že by som šiel študovať herectvo a aj som sa o to pokúsil, no napokon som na to rezignoval. Dostal som sa totiž do vynikajúceho študentského divadla, kde sa robilo tak profesionálne, že mi to stačilo."

Peter vyrastal ako typické sídliskové dieťa 80. rokov - množstvo času trávil na bicykli a pri futbale s kamarátmi. "Okrem toho som bol veľký obdivovateľ hádzanej. Sestra sa jej venovala profesionálne, v slávnych časoch prešovskej hádzanej bola trojnásobnou majsterkou Československa, takže celá naša rodina bola veľkým fanúšikom tohto športu."

Dnes už riaditeľ divadla veľa času na šport nemá, po rokoch sa však opäť vrátil k futbalu. "Ak sa mi podarí nájsť si pár voľných chvíľ, rád sa tiež lyžujem. Nie som však pravidelný športovec. Akosi na to nezostáva čas," vraví P. Himič, ktorý sa okrem vedenia divadla venuje aj pedagogickej činnosti. Na univerzite v Prešove vyučuje predmet dejiny slovenského divadla. Venuje sa aj dabingu a jeho hlas poznajú aj poslucháči Slovenského rozlasu.

Za umením cestuje po Európe

"V istom slova zmysle sa považujem za rozhlasáka. Túto tvorbu mám veľmi rád, istý čas som v košickom štúdiu robil programového námestníka." Práve v tom čase ho oslovili, či by nemal chuť prihlásiť sa na konkurz na pozíciu riaditeľa ŠD. "Bolo to náročné obdobie, v ktorom malo divadlo najprv iba zastupujúce vedenie, potom bolo úplne bez riaditeľa. Ponúkol som teda svoj projekt a konkurz vyhral," vraví Himič.

Je veľkým milovníkom umenia a rád za ním aj vycestuje. "So synom Vratkom, ktorý žije pri Londýne (s mamou - pozn. red.), som bol v Covent Garden na detskej opere Janíčko a Marienka. Bol to nesmierny zážitok. Chodievam aj na predstavenia v Nemecku, schodené mám Poľsko. Mám však na to, žiaľ, pomerne málo času."

Nedostatok času má vraj aj na hobby. "Viem, že je to obrovská chyba, že by bolo potrebné viac relaxovať... Ale občas si zájdem na prechádzku a uvažujem, či si nekúpiť psa, s ktorým by som chodil von pravidelne."

Z literatúry má rád Válkovu či Ferlinghettiho poéziu a historické knihy. "Najmä z obdobia antického Ríma. Teraz opäť čítam Marxov životopis. Prevažne som však zavŕtaný v odbornej literatúre, ktorú študujem aj kvôli svojmu pôsobeniu na vysokej škole."

Očaril ho Petrohrad

Hoci možností cestovať by mal aj ako riaditeľ mnoho, tvrdí, že nie je vášnivý cestovateľ. Nelákajú ho najmä letecké zájazdy. "Sadnúť si do lietadla, nechať sa niekde vyložiť a nemať nič z cesty, to nie je pre mňa. Ak už niekam idem, je doprava súčasťou cesty. Mám rád, keď môžem hocikde zastať, prejsť sa. Raz som do Chorvátska cestoval cez Nemecko, Švajčiarko a Taliansko. To bolo úžasné - každý deň sme boli v inej krajine, videli sme od Álp až po more, od Benátok po Stuttgart, Bodensee..."

Veľký zážitok mal z pobytu v Moskve a Petrohrade. "Tam človek vidí, čo to je, keď vedia dať mecenáši na kultúru milióny." Viac než zámorské krajiny ho lákajú historické poklady, ktoré máme doslova "pod nosom".

"Je to pre mňa zvláštne cestovať tisíce kilometrov a nepoznať, čo máme neďaleko - napríklad nemecké zámky pri Rýne, alebo pri francúzskej Loire. Nie som typ, čo sa pôjde lyžovať do Álp, na kávu do Viedne... Ja chcem spoznávať. Aj počas letných dovoleniek spustíme niekde 'hlavný stan', ale potom aspoň každý druhý deň niekam vycestujeme. Miestom, kde viem byť viac dní bez nutnosti cestovať, je akurát chorvátska Opatija. Je to nádherné kúpeľné monarchistické mesto, kde si dokážem úplne zresetovať hlavu," prezrádza.

P. Himič je otcom takmer 12-ročného syna Vratka. Drieme aj v ňom vášeň k umeniu? "Vratko sa venuje hudbe - hrá na klavír a spieva v cirkevnom zbore, hral dokonca v muzikáli Jozef a jeho zázračný plášť. No veľmi rád má aj šport. V miestnom futbalovom družstve je kapitánom, hrá rugby, od mala sa venuje golfu. Takže som sám zvedavý, aký smer si napokon vyberie," dodáva Himič.

štvrtok 10. 3. 2011 | Andrea Tomáschová
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zákulisie divadla je pre Petra Himiča (v strede) už od detstva druhým domovom.

Zákulisie divadla je pre Petra Himiča (v strede) už od detstva druhým domovom.

Foto: Veronika Janušková

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
Villa Regia

Dominikánske námestie 3, Košice

ďalšie info
ANKETA