Korzár logo Korzár Košice

Košická Petržalka je zelenšia

Pred päťdesiatimi rokmi sa začala výstavba najstaršieho, najväčšieho a najkomplexnejšieho košického sídliska Terasa.

Pohľad na košické sídlisko Terasa.Pohľad na košické sídlisko Terasa. (Zdroj: Alexander Jiroušek)

KOŠICE. Na Slovensku niet mesta, ktoré by od druhej svetovej vojny prešlo takým búrlivým rozvojom.

Z ospalého mestečka, na ktoré slávny košický rodák, svetovo uznávaný spisovateľ, humanista a filozof Sándor Márai vo svojich dielach s takou láskou spomínal, v priebehu niekoľkých desaťročí vyrástlo veľkomesto so všetkými kladmi aj zápormi.

Košice sa zmenili na železné centrum s dymiacimi komínmi, historické jadro obklopil veniec sídlisk s desaťtisícmi bytov, počet obyvateľov vzrástol štvornásobne.

Napriek tomu nestratili svoj charakter. Pretože aj panelové sídlisko môže mať dušu.

Mesto na cvičisku

Terasa nad košickým Starým mestom bola po vojne zjazvená zákopmi a krátermi po delostreleckých granátoch. Kopec slúžil armáde ako vojenské cvičisko.

„Nebolo tam nič. Akurát krásny výhľad na mesto. A ľudia z Myslavy pásli na cvičisku kone a kravy,“ nostalgicky spomína dôchodca Tibor Mrofka.

Chlapci sa v lete hrali v zákopoch na vojakov, v zime sa korčuľovali na zamrznutých jazierkach, ktoré vznikli po ťažbe ťažkej, ílovitej hliny pre košickú tehelňu. „Ešte aj najslávnejší košický hokejista Laco Troják sa tam naučil korčuľovať,“ vracia sa do detských čias starý pán.

Práve tam, na bývalom cvičisku alebo „gyakorló tér“, ako ho Košičania nazývali, 26. februára 1962 položili základný kameň v tom čase najväčšieho panelového sídliska na Slovensku. Nad starými Košicami malo vzniknúť v priebehu desiatich rokov Nové mesto počtom obyvateľov asi také veľké ako dnešné Michalovce.

Na ploche 300 hektárov plánovali postaviť viac ako trinásťtisíc bytov pre približne 40-tisíc obyvateľov.

Prvé paneláky vyrástli na Sokolovskej ulici. FOTO - RÓBERT BERENHAUT

info
Fakty z histórie
Terasa

Terasa (Nové mesto) tvorila v bývalom režime druhý košický obvod.

Novým územno-právnym členením mesta na 22 mestských častí a prijatím Zákona o meste Košice v roku 1990 z nej vznikla mestská časť Západ.

Rozprestiera sa na ploche 5,32 km² a počtom obyvateľov 39 825 (stav k 1. 1. 2012) je najpočetnejšia v Košiciach.

Medzníky

  • 1959 - 1. apríl - podpísanie zakladacej listiny Východoslovenských železiarní
  • 1960 - 4. január - začiatok výstavby Východoslovenských železiarní
  • 1961 - začiatok výstavy rýchlodráhy od Ulice Československej armády po vstupný areál VSŽ (ukončená v roku 1964)
  • 1962 - 26. február - začiatok výstavby sídliska Nové mesto (Terasa)
  • 1964 - ukončenie bytovej výstavby Lunika II a III s celkovým počtom 3700 bytov
  • 1965 - 2. jún vo Východoslovenských železiarňach uviedli do prevádzky prvú vysokú pec
  • 1965 - ukončenie výstavby 2 100 bytov na Luniku I
  • 1968 - ukončenie výstavby 2200 bytov na Luniku IV
  • 1970 - ukončenie výstavby 4300 bytov na Luniku V, VI a VII
  • 1972 - ukončenie výstavby 900 bytov na Luniku VIII
  • 1979 - október - počet obyvateľov Košíc dosiahol 200 000
  • 1973 - na Terase dali do užívania panoramatické kino Družba
  • 1981 - 26. január - otvorená lôžková časť novej Fakultnej nemocnice UPJŠ s poliklinikou v Košiciach s 1 071 lôžkami

Detské choroby

Za dva roky stihli stavbári postaviť na Luniku II a III 3 700 bytov. Prví obyvatelia sa sťahovali do panelákov v roku 1964.

Dnes už nestor novinárskej fotografie, 82-ročný Róbert Berenhaut s manželkou Gabrielou, dvaapolročnou dcérkou a svojou mamou dostali výmer 24. mája.

O dva dni sa sťahovali do štvorizbového bytu na štvrtom poschodí. A od začiatku výstavby zaznamenával históriu na prvý pohľad neistého experimentu.

„Do bloku neviedli žiadne schody, chodili sme len po doskách, výťah nefungoval. Provizórne obchody s potravinami, mäsiareň a bufet boli v spoločných priestoroch bytoviek o ulicu ďalej, takže väčšinu nákupov sme museli vláčiť v preplnených autobusoch z mesta. Ale napriek tomu sme boli nesmierne šťastní.“

Berenhautovci bývali pred sťahovaním na Hlavnej ulici. Toalety mali mimo bytu, vodovod na chodbe, v zime museli vláčiť uhlie z pivnice na poschodie.

„A tu sme prišli do čistého svetlého bytíka s teplou vodou a kúrením, s telefonickou prípojkou. Životný štandard a úroveň bývania väčšiny ľudí, ktorí sa na Terasu presťahovali, sa neporovnateľne zlepšil. Máme všetko po ruke. Takže o králikárni, ako nazval panelové byty náš bývalý pán prezident Havel, nemohlo byť ani reči.“

Postupne sa dobudúvala aj občianska vybavenosť. V košických Pozemných stavbách v tom čase pracovalo päťtisíc ľudí. Škôlka bola už hotová, ale stavbári nestíhali po sebe upratať.

Pani Berenhautová spolu so susedkami chodili čistiť okná, umývať dlážky. „Deti, ktorých rodičia chodili brigádovať, boli uprednostnené. Takže so škôlkou sme nemali problém.“

Berenhautovci si na detské choroby sídliska spomínajú s úsmevom. A nič neľutujú: „Terasa je oproti iným sídliskám nielen v Košiciach najkrajšia a najzelenšia. Nemenili by sme.“

Kľúčom je doprava

Myšlienka založiť Nové mesto nevznikla náhodou. Vyžiadala si to výstavba Východoslovenských železiarní.

Najsledovanejšiu stavbu tretieho päťročného plánu začali slávnostne budovať 4. apríla 1960. Fabrika s 25-tisíc zamestnancami mala ambíciu stať sa jednou z desiatich najväčších hutníckych firiem na svete. A pracovníci, ktorí na východ mierili z celého Československa, museli predsa kdesi žiť.

„Návrh takzvaného Nového mesta bol pozoruhodný excelentným urbanistickým riešením, ktoré o niekoľko desaťročí predbehlo dobu,“ vysvetľuje Radoslav Mokriš z Pamiatkového úradu SR.

„Už pôvodný názov, hoci sa nikdy neujal, vypovedá, že autori nemali v úmysle skončiť svoju tvorbu postavením obyčajného, aj keď v tom čase najväčšieho sídliska, ale rozmýšľali v parametroch celého nového sídla so všetkým, čo k nemu patrí.“

Autori Terasy neuvažovali iba nad počtom bytov na sídlisku, ale počítali aj s rozvojom mestského centra, bez ktorého by moderné sídlo nemohlo optimálne fungovať. Je iba na škodu veci, že v nasledujúcich desaťročiach pribudlo niekoľko účelových rozhodnutí, ktoré pôvodný plán nerešpektovali.

Predovšetkým bolo treba presvedčiť vedenie mesta o potrebe nového územného plánu. Autorský tím z košického Stavoprojektu na čele s vedúcim urbanistického ateliéru Jánom Kurčom si prizval k spolupráci aj architektov z Prahy a zo zahraničia.

Najdôležitejším výstupom bolo rozhodnutie orientovať výstavbu západným smerom, čím sa zachová charakter historického jadra, a skvelé riešenie dopravy, ktoré prepojilo Staré mesto s Novým.

„Potvrdením správnosti nadčasového a veľkorysého riešenia dopravy je fakt, že Košice, na rozdiel od väčšiny slovenských miest, v nasledujúcich desaťročiach nemali s ňou problémy.“

Trieda SNP: Hlavná dopravná tepna, ktorú naprojektovali pred viac ako polstoročím, vyhovuje motoristom aj dnes.

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

Viac ako nocľaháreň

Najdôležitejším odkazom projektantov bolo podľa Mokriša vytvorenie kvalitného obytného prostredia, v ktorom obyvatelia trávia väčšinu svojho života.

Nové mesto rozdelili autori projektu na osem okrskov s priemerným počtom dvetisíc bytov. Keďže v tom čase sovietska kozmonautika slávila úspechy so svojimi Lunikmi, o názve okrskov bolo rozhodnuté.

„Naším vzorom nebol len sovietsky slon,“ usmieva sa dnes už dôchodca, architekt Alexander Bél.

„Napriek diktátu stavebnej výroby, finančným a často aj politickým limitom sa autori snažili v rámci možností maximálne humanizovať životné prostredie. Ako príklad slúžili anglické záhradné mestá s veľkým vnútorným zeleným priestorom a slepými ulicami. Principiálne sa dodržiavala aj malá výška budov a nakoniec všetky Luniky okolo hlavnej triedy SNP boli prepojené pešími chodníkmi v zeleni do centra Terasy.“

Každý Lunik má svoje centrum s pešou zónou, obchodmi, námestíčkami, fontánami, v každom vybudovali jasle, materskú a základnú školu s ihriskom a niektoré aj s bazénom, nechýbali detské ihriská, knižnice, kultúrne zariadenia, hodnotné výtvarné diela renomovaných sochárov ako Ján Máthé, Juraj Bartusz, František Patočka zasadené do relatívne neošúchanej architektúry, monumentálky z keramiky či skla na priečeliach budov a v interiéroch, ktoré dávajú každému Luniku osobitý charakter.

V roku 1973 otvorili na Luniku II v tom čase najmodernejšie panoramatické kino v Československu s päťsto miestami. Autormi projektu sú vynikajúci architekti Eugen Kramár a Ján Šprlák-Uličný.

Aby sa sídlisko čím skôr zazelenalo, prvýkrát vysádzali už odrastené stromy s koreňovým systémom v baloch.

„Faktom je, že Terasa v porovnaní s inými sídliskami, napríklad s Petržalkou, má úplne inú mierku, a neporovnateľne nižšiu hustotu obyvateľov. Na Terase je 260 obyvateľov na hektár, na sídlisku Ťahanovce a KVP je okolo 400 a v Petržalke ešte viac. Preto sa na Terase dá normálne dýchať,“ hovorí architekt Pavol Merjavý.

Pri enormnom množstve výstavby bytov do úvahy pripadala jedine panelová výstavba.

„Úloha bola jednoznačná – byty, byty, byty, čo najviac, čo najjednoduchšie, čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Hoci sme chceli vytvoriť viac ako nocľahárne, museli sme vychádzať z technických možností a z dostupnosti materiálov. Keď som sa napríklad pýtal na farebnosť budov, povedali mi: Môžete si vybrať medzi žltou a hnedou,“ hovorí Merjavý.

Napriek rôznym limitom košická Terasa získala viacero celoštátnych a zahraničných ocenení, konštatuje pamiatkar Radoslav Mokriš: „Nie náhodou v predchádzajúcich desaťročiach bola cieľom jednej z dvoch voliteľných exkurzií študentov bratislavskej fakulty architektúry. Ale podstatné je, že si získala najmä priazeň vlastných obyvateľov. Generácia, ktorá tam vyrástla, sa s Terasou identifikuje.“

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

Po členky v blate

Na Slovensku bolo v čase výstavby Východoslovenských železiarní necelých dvesto vysokoškolsky vzdelaných hutníkov. Na pomoc prichádzali stovky odborníkov z Čiech.

Cesta absolventa Hutníckej fakulty Vysokej školy banskej v Ostrave Borisa Šterbáka do Košíc však bola kľukatá.

Metalurgického inžiniera s čerstvým diplomom štát najskôr poslal budovať hlinikáreň v Žiari nad Hronom, potom zase niklovú hutu v Seredi.

„Vtedy sa s nikým nebavili. Dostal som pridelenku, musel som sa zbaliť a ísť,“ spomína rodený Hodonínčan.

Po dvoch nedobrovoľných zastávkach sa nakoniec rozhodol pre Košice. „Prečo? Ponúkli mi byt a to bolo pre mňa podstatné. Čakal som naň síce šesť rokov, ale v januári 1969 som mal kľúče vo vrecku.“

V tom čase už boli vybudované hlavné komunikácie, k blokom však neviedli žiadne cesty či chodníky. Keď napršalo, ľudia sa brodili po členky v blate.

„Hovorilo sa: Podľa peria poznáš vtáka, podľa blata Terasáka,“ smeje sa 82-ročný pán.

V roku 1969 ešte neboli vybudované cesty a chodníky, ľudia sa brodili v blate.

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

Zvykol si aj na súčasné choroby sídliska – akútny nedostatok parkovacích miest. Vnútroblokové komunikácie totiž neboli projektované na taký počet automobilov. „Ani sa nečudujem. Kto s tým mohol rátať, keď sovietsky vodca Nikita Sergejevič Chruščov vyhlásil, že ľudia aj tak budú jazdiť lacnými taxíkmi?“

Ani minirozmery kuchynky, v ktorej okolo seba ťažko prejdú dvaja ľudia, mu neprekážajú. „Nikita povedal, že ženy budú variť výlučne z polotovarov, takže veľké kuchyne sú zbytočné.“

Zrazu otvára dvere na balkón. Tam dole sú veci, s ktorými sa ťažko zmieruje. Kde bolo volejbalové ihrisko, stoja garáže, parkovisko odkrojilo z ešte stále relatívne bohatej zelene. „Ale keď si v lete dáme s manželkou na balkóne kávičku a raňajky, užívame si to. Spokojne si tu žijeme.“

Rodený Moravan si vie predstaviť aj iné bývanie, Terasu a Košice by však nevymenil za nič: „Je to príjemné, kultúrne mesto, máme tu okruh priateľov, čo nám teda chýba? Aj keď sa ma niekto opýta, odkiaľ som, odpovedám: Já jsu z Košic.“

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

ico

Stalinove plány a smrť „sabotážnikom“

Umiestnenie železiarní na východnom Slovensku nebolo náhodné. Vtedajší generáli priemyslu len oprášili starý projekt hutníckeho kombinátu HUKO.

„O výstavbe kombinátu na východnom Slovensku sa uvažovalo už v roku 1947, nakoniec však rozhodli až na zasadaní ÚV KSČ vo februári 1951, potom v marci aj o umiestnení podniku do priestoru Veľkej Idy neďaleko Košíc,“ hovorí Miroslav Londák z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dôvodom bola lepšia dostupnosť surovinových zdrojov zo Sovietskeho zväzu.

Rozhodnutiu predchádzala tajná porada sovietskeho vodcu J. V. Stalina s čelnými predstaviteľmi satelitných štátov v roku 1950 v Moskve. Stalin bol presvedčený, že svet čaká tretia svetová vojna, na ktorú sa východný blok musí pripraviť. Vymyslel pre spojencov plán prestavby priemyslu. Na príkaz Moskvy sa Československo malo orientovať na ťažký priemysel. „Oceľovú koncepciu a militarizáciu československého hospodárstva potvrdzoval aj prvý päťročný plán,“ zdôrazňuje historik.

Kapacita HUKO mala dosiahnuť vyše milióna ton surového železa, neskôr až dvojnásobok. Pritom v roku 1950 v celom Československu vyrobili necelé dva milióny ton. V máji 1951 na porade o výstavbe HUKO sa predstavitelia KSČ predháňali v rečiach grandióznosti tohto zámeru, o budovaní závodu najvyššej európskej úrovne a v rekordnom čase.

Výstavba však od začiatku viazla. I keď mali v roku 1951 na stavbe preinvestovať 810 miliónov korún, šéf výstavby Bohumil Kočí nemal projekt k dispozícii ani na jar 1952.

„Keď riaditeľ Kočí presviedčal predsedu vlády Antonína Zápotockého, že nie je možné stavať hutnícky kombinát bez projektovej pripravenosti, ten odpovedal v tom zmysle, že možné to je, lebo technik si môže robiť plány a výkresy na kolene. V roku 1953 bola nakoniec výstavba zastavená,“ vysvetľuje Londák.

Krach výstavby dôležitého podniku v plánovanom hospodárstve bol v tom čase ideologicky neprípustný. Bolo treba nájsť obetných baránkov, ktorí by niesli zodpovednosť za finančné i duchovné škody.

Našli ich. Zodpovednosť pripísali v politickom procese s takzvaným protištátnym sprisahaneckým centrom obžalovaným Rudolfovi Slánskemu, Ludvíkovi Frejkovi a Josefovi Frankovi. „Podľa obžaloby títo zradcovia a agenti západného imperializmu uvedomelo sabotovali výstavbu a nedostatočne aplikovali sovietske skúsenosti, vzhľadom na čo nebolo možné pripraviť projektovú dokumentáciu. Všetci boli odsúdení na smrť,“ hovorí historik.

Mikuláš Jesenský

Na Luniku II postavili ubytovňu pre zamestnancov VSŽ s kapacitou tisíc lôžok.

FOTO - RÓBERT BERENHAUT

ico

Terasania budú oslavovať

Okrúhle výročie začiatku budovania Terasy bude mať niekoľkomesačný program.

„Azda najviditeľnejšou akciou bude vo februári moderná výstava starých fotografií z čias budovania sídliska. Úlohy sa zhostil mladý architekt-fotograf, ktorý by mal fotografie Róberta Berenhauta vystaviť na viacerých miestach a v netradičných podobách,“ hovorí starosta Rudolf Bauer (KDS).

Okrem majálesu v Spoločenskom pavilóne pripravuje úrad športové podujatia a akcie pre deti.

Program sa bude odohrávať na viacerých miestach. Centrom diania však bude priestor pred úradom mestskej časti.

Témou osláv bude aj architektúra a urbanistický vývoj. Odborníci budú hodnotiť súčasný stav obytných blokov, kvalitu bývania, stav priestorov medzi bytovkami, kvalitu parkov a zelených plôch či možnosti na parkovanie.

Samospráva tiež pripravuje urbanisticko-architektonickú súťaž s témou Pešia zóna Terasa, ktorá by mala vzniknúť v lokalite park za Sladovňou cez obchodné centrum Galéria až po miestny úrad. Druhá súťaž má urbanisticky riešiť nárožie Bardejovská - Trieda SNP a treťou je ideová architektonická súťaž na využitie bývalého kina Družba.

V júni a v auguste organizujú Dni Terasy a Kultúrne leto.

Samosprávu vynaloží na oslavy približne 10-tisíc eur.

Bývalé kino Družba - dnes sa preň hľadá využitie. FOTO - RÓBERT BERENHAUT

sen

Letecký pohľad na dnešnú Terasu. FOTO - ALEXANDER JIROUŠEK

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 25 441
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 632
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 930
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 321
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 230
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 878
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 674
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 162
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 651
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 444
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 486
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 461
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 301
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 162
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 651
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 444
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 486
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 461
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 301
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu