Tzv. neverbálnu komunikáciu intuitívne používame každý deň, špeciálne sa využíva v biznise a policajnom zbore. Jana Murínová sa neverbálnej komunikácii venuje už niekoľko rokov. O všeličom zaujímavom o očiach sme sa od nej dozvedeli počas nedávnej výstavy OKO v OC Galéria.

Pomocou zraku vníma človek až 87 % všetkých informácií zo svojho okolia. Oči mali dôležité postavenie od dávnej minulosti. Horšie to bolo s liečbou očných ochorení. Pred niekoľkými storočiami bolo bežné púšťanie žilou, leptanie spánkových ciev či masti s vlčími očami a detskou stolicou. Uplatňoval sa aj šamanizmus, zaklínadlá či krokodílí trus. Úspešnosť chirurgických zázrakov bola mizivá. Dnes patrí očné lekárstvo k najrýchlejšie sa vyvíjajúcim odborom medicíny.

Nielenže je už dnes odstraňovanie dioptrických chýb bezpečné a bezbolestné, ale existuje aj veda, ktorá sa venuje reči očí. „O tom, že neverbálna komunikácia je to seriózny odbor, v ktorom je niekoľko dlhoročných výskumov, som sa dozvedela na vysokej škole," vraví J. Murínová. "Študovala som v Bratislave žurnalistiku a o tomto odbore nám prednášala doktorka Oľga Škvareninová, ktorá sa považuje za najväčšiu odborníčku na neverbálnu komunikáciu na Slovensku. Prebudila vo mne obrovský záujem, takže som si nakúpila veľa literatúry a začala chodiť na všetky možné prednášky, aké sa naskytli."

Najviac ju zaujalo to, akú dôležitú informáciu zohrávajú oči v komunikácii. „Až 87 percent informácií, ktoré získavame, sú práve vďaka očiam. Už len to, ako zapôsobíme na toho druhého, aký prvý dojem vyvoláme, je mimoriadne dôležité. Bez zrakového kontaktu to jednoducho nejde. Prvý dojem sa tvorí veľmi náročne. Tu ma zaujalo porovnávanie jednotlivých kultúr: ázijskej, európskej, americkej, africkej, jednoducho aké zvyky majú jednotlivé štáty a národy. Keďže som aj nadšenec cestovania a precestovala som takmer všetky kontinenty, bolo zaujímavé pozorovať rozdiely v komunikácii aj z tej praktickej stránky."

Zásadným pre neverbálnu komunikáciu je tvar očí. Keď sa pozeráme na človeka, ktorý má malé oči, akoby sme intuitívne tušili, že ide o ľudí, ktorí k sebe ľahko nepripustia iných ľudí. „Keďže oči sú bránou do ľudskej duše, tak pri ľuďoch s malými očami je predpoklad, že nás k sebe nepripustia ľahko. Ale nebolo by správne, ak by sme im pripisovali nejaké negatívne vlastnosti. Podľa niekoľkotisícročnej čínskej filozofie čítania z tváre siang-mien ide o ľudí, ktorí sú puntičkári a veľkí detailisti. Bývajú veľmi morálni, či už vo vzťahu k partnerovi alebo zamestnávateľovi. Títo ľudia sú životnou výhrou," hovorí J. Murínová.

V prípade, že sú oči posadené ďaleko od seba, ide o ľudí, ktorí sú otvorení a mimoriadne podnikaví. Sú tiež majitelia veľkých nádejí, no zároveň im niekedy chýba dynamika, takýchto ľudí je správne motivovať a keďže bývajú veľmi vytrvalí, môžu dosiahnuť úspech. Veľké oči sú v našej európskej kultúre ideálom krásy, podobne, ženy s veľkými očami zošikmenými nahor pozažujú za sexi aj v ázijskej kultúre, hlavne v Číne. „Ženy, ktoré majú výrazné zošikmenie nahor, sú považované za mimoriadne príťažlivé. U nás sa majiteľkám tzv. mačacích očí hovorí, že sú mimoriadne emocionálne osobnosti. Sú to ženy, ktoré sa vyznačujú intelektuálnou bystrosťou a zároveň majú dar užívať si život." Naopak, majitelia očí zošikmených mierne nadol sú v našej kultúre považovaní za melancholických. Ale napríklad v Japonsku im je pripísaný osud veľkého šťastia a bohatstva.

Na Slovensku zatiaľ nie je samostatný študijný odbor, ktorý by sa špeciálne očiam venoval. Počas štúdia aj po škole pôsobila J. Murínová ako novinárka, neskôr ako PR manažérka a hovorkyňa v štátnej inštitúcii, potom v súkromných spoločnostiach. „V praxi som sa veľa naučila o biznis etikete a práve to, čo som sa predtým naučila na rôznych seminároch, som si mohla overiť v praxi. Napríklad, ako to funguje na rokovaní s Indom, moslimom či Číňanom, ako sa tvária, správajú, či aké majú odlišné zvyky pri stolovaní."

J.Murínová zdôrazňuje, že neverbálna komunikácia sa týka úplne všetkých. „Prakticky ju používame v každodennom živote. Napríklad, ako chceme urobiť čo najlepší prvý dojem. Zväčša sa snažíme najlepšie zapôsobiť práve na obchodných partnerov, to znamená, že je dôležitou súčasťou práve biznis etikety. Hovorí sa, že nemáme druhú šancu urobiť prvý dojem. Musíme sa preto snažiť, aby sme už na prvýkrát zapôsobili čo najlepšie. Pole najväčšieho využitia poznatkov z neverbálnej komunikácie vidím práve v biznise."

No zíde sa nám rovnako aj v partnerskej komunikácii, keď pomocou nej môžeme zistiť, či nám priateľ hovorí pravdu. „To, čo sa mi na neverbálnej komunikácii páči najviac, je, že ide o odborné popísanie skutočností, ktoré sami intuitívne cítime. Keď jednoducho niekomu povieme: 'Pozri sa mi do očí a povedz pravdu'. Vtedz sa intuitívne na človeka pozeráme a vieme rozlíšiť, či žmurká častejšie ako zvyčajne, či uhýba pohľadom, alebo naopak. Či sa príliš snaží nežmurkať a snaží sa hovoriť zrýchlene, lebo nás veľmi chce o niečom presvedčiť. Cítime, či mu veriť, alebo nie. A to, čo cítime, vieme cez neverbálnu komunikáciu presne popísať. Odhaliť klamára dokážu najlepšie oči. Očami, respektíve zreničkami, ktoré reagujú nezávisle od ľudskej vôle, totiž nedokážeme klamať," vysvetľuje odborníčka.

Túto netradičnú disciplínu využívajú aj silové zložky. „Čítala som príručky, ktoré hovoria o výcviku amerických policajtov a špeciálne sa spomínali agenti FBI. Sú školení na neverbálnu komunikáciu, aby presne vedeli, ako odhaliť, či im človek hovorí pravdu a zároveň, aké tipy a triky požívať na to, aby z človeka pravdu získali. Myslím si, že niečo podobné používajú aj slovenskí policajti." Podľa jednej štúdie bežný človek v miestnosti plnej ľudí ľahko spozná policajta, pretože sú školení na to, aby pozorovali ostatných ľudí, dokážu sa totiž neúnavne pozerať na druhých.

Svoje miesto v komunikácii má aj líčenie očí, ktoré niektoré ženy používajú aj každodenne. „Už len ten samotný fakt, že si ženy líčia oči a tým, že si ich zväčšujú, tak je to znak flirtovania. Aj keď muž túto snahu paradoxne nemusí vôbec registrovať. Ženy majú záujem skrášliť sa, pretože veľké oči sú považované prakticky vo všetkých kultúrach za sexuálne príťažlivejšie ako malé oči."

S tým úzko súvisia aj rozdielne spôsoby flirtovania. „Ženy majú niekoľko desiatok spôsobov, ako dať najavo, že sa im chlap páči. Muži používajú asi tri. No to neznamená, že ženy sú prefíkanejšie. Len veľmi rýchlo pochopia, či muž má, alebo nemá záujem. Chlapom to, žiaľ, niekedy treba dať najavo desiatkami spôsobov, aby to konečne pochopili. Napríklad len také premeranie si človeka od hlavy nadol. Muž napríklad taký pohľad niekedy nezachytí, no žena to zaregistruje ihneď. Buď ju to poteší, alebo urazí."

Podľa očí vedia niektorí majstri čínskeho umenia čítať z tváre, spoznať charakter a načrtnúť budúci osud človeka. Podľa J. Murínovej závisí od tvaru a výrazu očí. Na výraze sa najviac podpisuje zrenička. „Určite by som sa nepasovala do úlohy, že poznám tajomstvo alebo umenie čítať z tváre úplne dokonale. Ale sú majstri, ako napríklad Čchi an Kuej, ktorí to skutočne vedia. Vedia sa pozrieť na človeka a odhaliť jeho povahu i charakter. Jeho dobré a slabé stránky a možno do istej miery aj jeho osud. Títo majstri majú zakázané nejakým spôsobom to zneužívať vo svoj prospech a aj svojich žiakov, ktorých učia, zaväzujú k tomu, že to nezneužijú a budú sa snažiť pomáhať. Tu už možno hovoriť, že na základe pohľadu určia povahu človeka."

Oči sú dôležité aj v komunikácii. Partneri v komunikácii sa na seba pozerajú 30 až 60 percent času. Výskumníci prišli na to, že najviac sympatickí sú nám ľudia, ktorí sa na nás pozerajú čo najdlhšie. To znamená, že ak si chceme získať niekoho dôveru, tak by sme sa mali na neho pozerať čo najčastejšie, teda tých 60 až 70 percent času počas komunikácie.

Najviac sa na druhého pozeráme, keď sa nám páči. Vtedy pozorujeme, že sa nám zreničky 3 až 4-násobne rozšíria. Keď sa na nás ale niekto pozerá dve tretiny času počas rozhovoru a má zreničky zúžené, je to vyjadrenie skoro až agresivity. Ide o tzv. hadí pohľad, a vtedy môžeme vytušiť, že človek s nami minimálne nesúhlasí. Extroverti sa prirodzene pozerajú na partnera dlhšie ako introverti.

Vo všeobecnosti je dokázané, že dlhšie sa pozerá ten človek, ktorý počúva a kratšie ten, ktorý hovorí. Ten totiž potrebuje upriamiť pozornosť na svoje myšlienky a pohľad do očí partnera ho môže odpútať od sústredenia. Ak partner v komunikácii pozerá viac vľavo, môžeme vytušiť, že ide o kreatívneho človeka, asertívneho a obozretného, môže ísť aj o človeka mierne podozrivého. Ak človek počas komunikácie pozerá viac vpravo, je emotívny, analytický a zároveň mimoriadne citlivý.

Veľa napovie o človeku aj samotná zrenička. Zväčšuje sa, keď je človek vzrušený, keď ho niekto zaujme, alebo keď klame. „Nie nadarmo sa na detektore lži okrem toho, či sa človek nadmerne potí, zaznamenáva aj jeho zrenička, či sa náhodou príliš rýchlo nezväčšuje. Na druhej strane, zväčšená zrenička pôsobí na druhého príťažlivo. Preto vo väčšine reštaurácií a barov, kde si ľudia dávajú schôdzky a rande, býva stlmené svetlo. Práve pri takom svetle sa zreničky zväčšujú a ľudia sú tak príťažlivejší."

Zaujímavé postavenie v komunikácii má aj farba dúhovky. Tá dokáže stmavnúť aj rozjasniť sa. Ak máme pozitívne pocity, cítime nával lásky alebo veselosti, dúhovka sa rozjasní, naopak, keď cítime bolesť a strach, alebo iné negatívne pocity, dúhovka stmavne. Najľahšie je to možné rozpoznať pri modrých a najťažšie pri hnedých očiach. „Podľa mnohých výskumníkov práve ženy dokážu klamať ľahšie ako muži. A keď spojíme tieto dve informácie: najľahšie sa klame hnedookým ženám a najťažšie modrookým mužom," uzatvára J. Murínová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári