Sme.sk | Košický Korzár | Spravodajstvo | Košický hrad chcú zmeniť na pevnosť kultúry

Košický hrad, ktorý stál na vrchu Hradová, je dodnes opradený tajomstvami, ktoré sa pokúša odhaliť archeologický výskum. Aký vlastne bol, čo sa z neho zachovalo, čo z jeho zrúcanín vidíme dnes a ako bude vyzerať areál hradiska po jeho revitalizácii, na to sú isto zvedaví Košičania, ktorí do tejto lokality radi chodia už aj teraz, po revitalizácii možno budú radšej.



KOŠICE. O tom, že tu niekedy stál, svedčia zvyšky stredovekých základov a obvodového muriva.

Z konfigurácie terénu a architektonických artefaktov možno usudzovať, že vysoký úzky chrbát skalného masívu bol vkomponovaný do areálu.

Opevnenie tvorí okrúhla veža a trojuholníková bašta, na ktorú nadväzuje múr. Po sto metroch sa končí. Nič nenasvedčuje pokačovaniu hradieb. Z toho historici usudzujú, že nebol dostavaný a bola to skôr pevnosť, ktorá bola dostatočným ochranným múrom pred útokmi nepriateľov.

Na strategickom mieste bolo možné strážiť a ovládať dôležité cesty z Košíc na Spiš a hradné múry zároveň poskytovali bezpečie ľuďom. Záhadou zostáva, kedy hrad vlastne vznikol.

Z obdobia pred 13. storočím je písomných zmienok veľmi málo. V žiadnych zachovaných sa neuvádzal hrad ako kráľovský a nikdy žiadnemu feudálovi nepatril.

Nevie sa ani to, kto ho vybudoval. Najstaršie vyobrazenie je v kronike z čias bitky pri Rozhanovciach. Bol to štvorhranný mohutný objekt s vyčnievajúcimi vežami.

Košický hrad môže byť veľmi zaujímavý, pretože ide o románsku stavbu z obdobia pred tatárskymi vpádmi, keďže väčšina slovenských hradov bola postavená až po nich.

Z historického hľadiska to posúva históriu Košíc o dvesto rokov. Systematický archeologický prieskum môže priniesť ešte veľa prekvapení.

Zámerom je časť hradného areálu zakonzervovať tak, aby to bola dominanta a miesto kultúrnych aktivít pre Košice.

Nachádza sa severozápadne od Košíc, v tesnej blízkosti mesta. V neskorej dobe bronzovej tam stálo opevnenie, v roku 1100 sa začala výstavba refugiálneho hradiska, vďaka čomu hrad získal dnešnú podobu.

V jeho okolí sú osadené lavičky, nachádza sa tam ohnisko, informačné tabule, náučný chodník zameraný na faunu, flóru a s časťou pre deti, ktorý dovedie návštevníkov priamo k hradu. V jeho blízkosti sa nachádza vyhliadková veža.

Výnimočná zrúcanina

"Zvyšky hradu nad Košicami sú známe už od 30. rokov 20. storočia. Vtedy hrad prebádal a zmapoval F. Pográny-Nagy, ktorý zistil veľký rozsah hradného areálu. Navyše predpokladal existenciu ešte ďalších opevnených predhradí. Jeho predpoklad zatiaľ nebolo možné overiť pre hustý porast na hradnom vrchu. Neskôr hrad upadol do zabudnutia a do pozornosti sa dostali len veža a najlepšie zachovaná časť hradieb na severnej strane. Navyše bola Hradová dlhý čas mylne pokladaná za hrad Sokoľ, ktorý je známy z písomných prameňov. Až archeologický výskum P. Mačalu v rokoch 1994 až 1997 zmapoval skutočný rozsah hradu," priblížil históriu odborník na torzálnu architektúru a hrady Michal Šimkovic.

Podľa neho je hrad pozoruhodný z viacerých hľadísk. Patrí medzi najrozsiahlejšie na našom území. Väčšie sú iba Nitra, Devín a Bratislavský hrad.

Hradová je zriedkavým príkladom nedostavaného hradu. Zachované zvyšky múrov spolu s úplným nedostatkom archeologických nálezov presvedčivo hovoria o tom, že ide o hrad, ktorý bol rozostavaný, ale nikdy nebol dokončený a neslúžil svojmu účelu.

Vďaka tomu jedinečne ilustruje postup pri budovaní stredovekého hradu. Keďže nikdy nebol dostavaný a využívaný, nezanechal žiadnu stopu v historických prameňoch. Potvrdzuje to archeologický výskum, ktorý zatiaľ nezistil žiadne nálezy, ktoré by mohli presnejšie datovať jeho vznik.

"Preto sme pri poznaní odkázaní na výskum zachovaných múrov a na poznatky z iných podobných hradov. Na severnej strane opevnenia sa zachovali zvyšky mohutnej veže trojuholníkového pôdorysu, ktorá je na našom území zriedkavým obranným prvkom. Okrem veľkej rozlohy je pozoruhodná aj neobvyklá výnimočná mohutnosť hradieb a veží. Hrúbka múrov (3,3 m) prevyšuje obranné múry a veže porovnateľných hradov ako napríklad Zvolen (2 - 2,5 m), Tisovec (2,2 m), pričom túto hrúbku si obranný múr drží po celom obvode. Impozantné rozmery dosahuje veža trojuholníkového pôdorysu, ktorá je takmer dvakrát väčšia ako podobné veže hradov Vinné a Uhrovec. Táto náročnosť stavby vedie k úvahe, že ide o plánovaný kráľovský hrad. Šľachtic by si výstavbu hradu s podobným rozsahom, mohutnosťou hradieb a veží sotva mohol dovoliť."

Podľa výsledkov výskumu mala byť ústrednou stavbou valcová obytná veža položená takmer na vrchole Hradovej. Zrejme z obranných dôvodov je posunutá tak, aby dozerala na prístupovú cestu na hrad.

Okrem nej na vrchole kopca mohli byť plánované ďalšie menšie stavby, z nich sa však dodnes zachovala len spodná časť jednej z nich zasekaná do skaly. Ku skale, na ktorej stojí veža, bola z bočnej strany prihradená rozsiahla opevnená plocha.

V tomto sa Košický hrad podobá na ďalšie kráľovské hrady z 13. storočia z nášho územia, ktoré tiež tvorila dominantná obytná veža a rozsiahle opevnenie – napr. Zvolen, Šariš, Spiš a Zniev.

Podľa historikov bol v období 12. a 13. storočia imulzom pre výstavbu podobných mimoriadnych opevnení predovšetkým tatársko-mongolský vpád do Uhorska v rokoch 1241 a 1242. Výstavbu hradu možno predpokladať okolo polovice 13. storočia.

"Podobnú funkciu plnili aj opevnené útočiská položené na ťažko dostupných kopcoch, napr. Skala útočiska, dnes Kláštorisko v Slovenskom raji a Sitno. Dôvodom bola zrejme skutočnosť, že mali slúžiť ako ochrana pre obyvateľstvo z okolia pre prípad vojenského nájazdu. Predpokladáme, že hrad na Hradovej vznikal v dobe, keď ešte samotné mesto Košice nebolo obklopené hradbami. Opustenie ešte nedostavanej stavby môže práve súvisieť s rozhodnutím košických mešťanov vybudovať hradby okolo mesta," domnieva sa M. Šimkovic.

Čo nedostavali, dokončíme inak

Toľko teda z histórie a nových poznatkov. Zaujímavá minulosť, ale aj budúcnosť. Revitalizácia v rámci investičného projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 má priniesť do prostredia hradiska nový rozmer, ktorý oživí túto historickú lokalitu nielen o nové prvky, ale vznikne aj kultúrny priestor pre organizovanie rôznych podujatí.

Pri tvorbe architektonického návrhu bolo treba brať do úvahy viacero hľadísk. Predovšetkým archeologicko-pamiatkarské, teda, že sa hrad zrekonštruuje a obnoví to, čo tam existuje. Je známa kruhová veža, trojuholníková, pozostatky muriva a ešte zarastený val. Z južnej strany sú múry ešte neodkryté.

"Druhým aspektom bolo, aby severný priestor hradieb slúžil na kultúrne účely. Navrhnutý je malý prírodný amfiteáter s kapacitou 400 miest. Vytvorí sa tam zaujímavá lesná scéna. Nebude sa sedieť v kreslách, ale na laviciach. V podstate tam nebude žiadna technika, iba pódium čiastočne prekryté. Požiadavkou bolo, aby sa už dnes obľúbené výletné miesto ešte viac zatraktívnilo a chodili tam ľudia ešte častejšie. Chýbať nebude detské ihrisko so zaujímavými prvkami," prezradil autor projektu Ing. arch. Ján Sekan.

Veľmi dôležitý je plán dlhodobého archeologického výskumu, ktorý potrvá minimálne päť rokov. Veľmi zaujímavé bude vidieť archeológov kopať, pýtať sa ich a byť pri tom, keď niečo objavia. Malo by sa tam vytvoriť stále archeologické pracovisko so zázemím.

Súčasťou projektu je návštevnícke centrum, kde by mohli byť vystavené nájdené artefakty, odprezentovaný postup výskumných prác, dali by sa tam kúpiť spomienkové predmety a aby tam bol stály dozor a predávali by sa tam aj lístky na vežu. Také sú predstavy i projekt, ktorý nezabúda ani na hygienické zariadenia.

"Dlho sa riešila otázka, akým spôsobom rekonštruovať hrad. Sú rôzne možnosti a rôzne postupy konzervácie. Jedným z nich bolo postaviť ho nanovo. Ale k tomu treba mať viac poznatkov, ako niekedy vyzeral, čo nikdy mať nebudeme. Ruiny budú teda zakonzervované približne v takom objeme ako sú dnes. Nebude sa nič vymýšľať, ani nič pridávať. Aj val zostane ako je. Bolo treba vymyslieť niečo, čo by bolo zaujímavé a pripomínalo by hrad. Uvažovali sme, ako asi hrad vyzeral alebo ako chceli stavitelia, aby vyzeral. Od okrúhlej veže k vyhliadkovej a ešte kúsok ďalej chceme urobiť drevenú vyhliadkovú lávku, ktorá povedie pomedzi stromy a bude pripomínať obrannú líniu. Človek nadobudne pocit, aký mali ľudia pred mnohými rokmi, keď sa tam pohybovali. Chceme ho aj osvetliť, rovnako ako cestu lesom k nemu," priblížil svoje predstavy architekt.

Na konci chodníka, ktorý bude vybavený informačnými tabuľami, bude vyhliadková plošina, z ktorej sa naskytne pohľad zhora na archeologickú lokalitu, ale aj na mesto. Aj keď sa nám dnes zdá, že jestvujúca vyhliadka nestojí na najvyššom bode, nie je to pravda. Ide iba o očný klam.

A práve tam, kde si myslíme, že by mala stáť, bude plošina, z ktorej bude ideálne robiť svetelnú či laserovú šou alebo ohňostroj. Z niekoľkých miest na skalách budú vyhliadky s rebríkmi na spôsob ako ich poznáme zo Slovenského raja.

"Chceme, aby to pôsobilo tak, že sa to vznáša nad terénom. Uvažuje sa aj o trhu s remeselníkmi na prístupovej ceste. Reštauračné zariadenie by bolo bonusom, ale to projekt nerieši. Sú tam veľké technické prekážky."

Zatiaľ by to, čo je navrhnuté, malo stačiť. Keď sa podarí zmeniť obranný hrad na "hrad" kultúry, hradných hier, oddychu a zábavy, bude to dôstojný a kultúrny návrat do minulosti.

e557f4b99ae764c34534df69b208e3c2_res.jpg

V navrhnutom amfiteátri sa budú konať rôzne spoločenské podujatia pod šírym nebom. Foto: archív

sobota 21. 7. 2012 | Kveta Podhorská
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Z Košického hradu, ktorý nebol nikdy dostavaný, zostali iba zvyšky základov a muriva okrúhlej veže.

Z Košického hradu, ktorý nebol nikdy dostavaný, zostali iba zvyšky základov a muriva okrúhlej veže.

Foto: Judita Čermáková

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
Villa Regia

Dominikánske námestie 3, Košice

ďalšie info
ANKETA