KOŠICE. Minulý týždeň sme na tejto strane priniesli spomienky Košičanky Kornélie Linkeschovej, ktorá sa v lete vrátila domov po ročnom študijnom pobyte v Kolumbii. Keďže nebola jediná, kto spoznával školský systém v inej krajine, dnes prišiel na rad ďalší študent, ktorý si svoj stredoškolský život predĺžil o jeden rok. Košičan Jakub Kabát navštívil USA vďaka organizácii Rotary USA.

Jakub má 17 rokov a chodí na Gymnázium Alejová v Košiciach. Minulý rok 10. augusta vycestoval do USA a bez jedného dňa tam bol presne 11 mesiacov.

„Môj bratranec bol ako výmenný študent v USA asi pred piatimi či šiestimi rokmi," vraví Jakub. "Po návrate mi o tom rozprával a mňa to veľmi motivovalo. Vedel som, že až to bude možné, tiež to budem chcieť vyskúšať. Neskôr som sa dozvedel, že v Košiciach funguje organizácia Rotary, ktorá okrem iného takéto pobyty zabezpečuje."

Jazykový problém

Po prílete do Indiany sa Jakub na letisku stretol so svojou náhradnou rodinou. Hneď zistil menší jazykový problém. „Oni majú americkú angličtinu a my sa v škole učíme tú britskú. Niekedy som mal trochu problém s americkým akcentom, ktorý je v tej časti USA špecifický."

V novej rodine mal Košičan štyroch súrodencov. Traja boli na univerzite, preto sa s nimi často nestretával. V rodine ostal syn Evan, ktorý mal toľko rokov ako Jakub.

„Keďže škola bola v takom menšom meste len jedna a chodili sme do nej obaja. V ten rok nikto z tejto rodiny nešiel na výmenný pobyt, ale niekoľko rokov predtým bol jeden z mojich bratov v Brazílii. Na každom pobyte sa musia vymeniť dve rodiny, aby som čo najviac pochytil z ich kultúry. Do druhej rodiny som sa sťahoval až v januári."

Tam mal Jakub dvoch bratov a sestru, ktorá bola na univerzite. Zo svojho príchodu prežíval Jakub nadšenie a tešil sa na nové zážitky.

Jeden ho čakal veľmi skoro po prílete. Keďže prišiel začiatkom augusta, možno si myslel, že do konca prázdnin sa „oťuká" a zistí čo a ako. No škola sa tam začínala omnoho skôr ako u nás, už 16. augusta.

Do jej začiatku sa stihol zapojiť do školských športov. Brat ho vzal na futbal a tam sa zoznámil s budúcimi spolužiakmi, vďaka čomu nemal v prvý deň problémy s hľadaním kamarátov.

Kamarátstva v škole boli prospešné aj preto, že škola mu spôsobila menší šok.

„Je to obrovský rozdiel oproti košickému gymnáziu. Na moju školu chodí asi 400 študentov, tam asi 1 600. Čo sa týka vybavenia, bolo to omnoho modernejšie. V každej triede mali dataprojektory a počítače. Nevidel som tabuľu a kriedu, všade boli tabule na písanie fixami. Priestory boli omnoho väčšie. Prvé dni som chodil s otvorenými ústami."

Nestíhal hodiny kvôli skrinke

V prvý týždeň mal ešte jeden problém. Otvoriť svoju skrinku. Každý študent ju mal na všetky svoje veci. Zamknutú a k nej špeciálny kód. Ako spomína Jakub, mala veľmi špecifický spôsob otvárania. V prvé dni s tým mal taký veľký problém, že kvôli tomu nestíhal na hodiny.

„Majú úplne iný systém vyučovania. Čo sa týka prestávok, po skončení hodiny je päťminutová, za ktorú stihne študent akurát dobehnúť k skrinke a vymeniť si knihy. Veľký rozdiel je v tom, že každý študent tam má iný rozvrh a na každú hodinu chodí do inej triedy."

Študenti si totiž na začiatku roka vyberajú asi z 30 predmetov tie, ktoré sa budú počas roka učiť. Volia si ich podľa toho, že každá hodina má istý počet kreditov a istý počet kreditov musí študent vždy dosiahnuť.

"Samozrejme, hlavne pozerajú na to, čo ich bude baviť a čo chcú študovať. Toto má na starosti niekoľko učiteľov, ktorí sa nazývajú counsellori. Každý má žiakov podľa abecedy."

S tým súvisí aj fakt, že triedy nefungujú ako u nás, ale každá trieda je určená na iný predmet a teda sa v nej nestretne jedna celá trieda ako u nás. Po zazvonení sa každá skupina odoberie na svoj predmet a v triede buď čakajú na vyučujúceho, alebo je už tam a čaká ich on. Stojí pred triedou a s každým sa zdraví a podáva mu ruku.

Filmy skresľujú realitu

V televízii možno v posledných rokoch sledovať mnoho amerických filmov, ktoré ukazujú život stredoškolákov. V niektorých je napríklad ukázané, že študenti nemajú žiadny rešpekt k učiteľom a že morálka je dosť uvoľnená.

„Vôbec to tak nefunguje. Študenti sa tam cez hodinu báli ozvať. Alebo odpísať domácu úlohu či opisovať pri teste. Čosi také tam nie je možné. Ak niekto chcel odpísať, ten druhý mu to nedovolil. Povedal, že sa kvôli nemu dostane do problémov. Ďalšia fáma z tých filmov je šikana. S niečím takým som sa tam nestretol. Maximálne si niekto z niekoho robil srandu a to bolo všetko."

Na druhej strane je pravdou tzv. duch školy. Takmer všetci tam nosia tričká s logom školy. Takisto každý piatok chodia na zápasy amerického futbalu či basketbalu. Na mnohých školách fungujú rovnošaty, ale na tejto nie.

„To ma prekvapilo, tam bolo to obliekanie oveľa uvoľnenejšie. Mal som totiž spolužiakov, čo chodili do školy v pyžame či v teplákoch. Dievčatá mohli nosiť tetovanie alebo piercing, ale keď mali veľmi krátku sukňu, poslali ju do riaditeľne a potom domov prezliecť sa. Samozrejme, mali vymeškané hodiny. Najhorší trest, ktorý mohli dostať, ale aj hociktorý iný študent bolo, že dostali zákaz chodiť do školy."

Každý deň majú tie isté predmety, veľa úloh a vymeškať nejaký čas zo školy znamenalo byť potom hrozne pozadu s učivom.

Asi najčastejšia predstava, ktorú z amerických stredoškolských filmov máme, je tá, že dve najväčšie skupiny v škole sú športovci - hráči amerického futbalu a roztlieskavačky. A potom sú menšie skupiny - outsideri, šprti, gotici a mnohé ďalšie.

„Na mojej škole to presne takto fungovalo, ale títo futbalisti neboli až tak veľmi obľúbení. Boli namyslení. Mysleli si, že sú veľmi populárni. S ďalšími skupinkami to je tiež pravda. Keď som prišiel na obed, mal som možnosť tie skupinky vidieť. Pri jednom stole sedeli emo, pri ďalšom skejteri, potom pankáči, gotici, farmárske deti, bohaté deti alebo študenti, ktorí majú záľubu v čítaní komixov, čo sa stále rozprávajú len o super hrdinoch..." Jakub zapadol do skupinky, ktorá hrala soccer, teda náš futbal.

V novej škole mal Košičan aj nové predmety, ako psychológia, webdizajn, fotografovanie. V rámci telocviku mali posilňovanie.

„Na jednom predmete som mal napríklad vytvoriť nejakú reč a prezentovať ju pred celou triedou, alebo som dostal tému a musel som ju tiež prezentovať. Na jednej strane je podľa mňa dobrý nápad, keď si študenti vyberajú, čo chcú študovať. Vyberú si naozaj to, čo ich baví. Na druhej strane tí, čo sú leniví, si naschvál vyberú jednoduché predmety."

Zaujímalo nás, ako si na tento systém zvykol. „Adaptovať sa mi trvalo asi dva-tri týždne. Mal som veľa kamarátov, do školy som sa tešil."

Pribral desať kíl

Strava je, zdá sa, v Amerike samostatnou kapitolou. Svoje o tom vie aj Jakub, ktorý počas pobytu pribral takmer 10 kíl. Tvrdil, že si na to nevedel zvyknúť. Na Slovensku však "pribraté" rýchlo zhodil.

„To školské jedlo bola tá najhoršia vec, akú som v Amerike zažil. Bolo to strašné. Zaplatil som a mohol som si vybrať, či si jedlo pôjdem vziať zo zdravej či nezdravej uličky. V preklade to znamenalo z nezdravej a ešte nezdravšej. Mne bolo zle po každom obede. Každý týždeň bol rovnaký jedálny lístok. Často to boli prihriate hranolčeky, rozmrazené a tam dorobené hamburgery... Skúšal som obidve uličky a nemal som dobré skúsenosti ani s jednou. V tej akože zdravej mali byť cestoviny, mäso, ale vôbec to nebolo dobré."

Výmenný pobyt nie je len o učení, ale aj o tom, aby študent čosi pochytil z kultúry a niečo videl. Napríklad zažiť americké Vianoce je zážitok už len preto, že sú extrémne, ako vo filme.

„Všade boli svetlá, Santa Clausovia, soby, nonstop hral Jingle Bells, pančuchy nad kozubom, v hypermarketoch sa všetci so Santa Clausom fotili... Bolo to presne také ako vo filmoch. Absolvoval som pred tým aj Deň vďakyvzdania. Zišla sa celá rodina z USA, asi 50 ľudí, prenajali si menší domček a jedli sme moriaka, kukuricu, zemiakovú kašu. Bolo to také tradičné, všetci sa modlili, poďakovali sa za všetko, čo dostali počas celého roka. Tiež to bolo také ako vo filmoch."

Jakub aj veľa cestoval. „Bol som v Chicagu, Saint Louis i Hollywoode. Obe rodiny ma vzali na Floridu a na záver som šiel so všetkými výmennými študentmi v USA na západné pobrežie. Prešli sme celú Kaliforniu, šli sme do Nevady, Las Vegas, boli sme aj v Arizone v Grand Canyon. Veľmi sa mi tam páčilo. Páčil sa mi aj zápas NHL, na ktorom som bol. Bol to môj celoživotný sen, vidieť to."

Výmenný pobyt bol pre Jakuba veľkým životným zážitkom. Spoznal mnoho nových ľudí, americký školský systém aj kultúru, videl zaujímavé miesta. Navyše sa zdokonalil v jazyku.

„Nejaký nový jazyk som sa nenaučil, iba som sa zdokonalil v angličtine. Američania sa neradi učia cudzie jazyky, keďže to nepotrebujú. V podstate sú slabí aj v geografii. Nevedeli, kde je Slovensko. Dostával som zvláštne otázky: či je Slovensko štát v USA, či je súčasťou Sovietskeho zväzu, či sme pod nadvládou Nemecka, či sme na Sibíri. Raz sa ma opýtali či máme pitnú vodu a toaletný papier... Po čase som si už robil srandu a odpovedal napríklad, že nemáme papier, používame listy zo stromov," smeje sa Jakub.

„Ten pobyt mi dal veľa. Keď bude možnosť, určite sa do USA vrátim."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári