Lunik IX vyzeral kedysi úplne inak

Pri počutí názvu mestskej časti Lunik IX sa mnohým pred očami ihneď objavia zdevastované bloky a kopy odpadkov.

Pri počutí názvu mestskej časti Lunik IX sa mnohým pred očami ihneď objavia zdevastované bloky, kopy odpadkov, otrhané, špinavé deti. Po dostavaní sídliska vo februári 1981 to tam ale vyzeralo úplne inak.

KOŠICE. Niektoré pramene uvádzajú, že išlo o experimentálne Sídlisko ABC, iné zdroje hovoria o Sídlisku ABZ.

Písmená označujú, kto tam mal bývať: A-armáda, B-bezpečnosť, C-Cigáni, respektíve Z-zdravotníci. Teraz na sídlisku žije okolo 6 - 7–tisíc prevažne rómskych obyvateľov.

Bolo tam pôvodne 612 bytov pre maximálne 2 100 ľudí v 16 činžiakoch. Projekt obhajoval rok po dokončení vtedajší predseda MsNV Košice II Jozef Janovský.

„Rada MsNV schválila v roku 1981 Koncepciu riešenia otázok cigánskych obyvateľov na roky 1981-1985. Jej cieľom bolo zlikvidovať životu nebezpečné a zdraviu škodlivé chatrče v cigánskom tábore pri zimnom štadióne, vyprázdniť objekty historického jadra určené na rekonštrukciu a súčasne vyriešiť bytový problém cigánskych rodín. Rada pri hodnotení svojho uznesenia konštatovala, že pri dodržaní pôvodnej zásady rozptylu cigánskych obyvateľov, by nebolo možné vyriešiť problém ani do roku 1990. Preto sa pristúpilo k vyčleneniu 220 bytov na Luniku IX (názov prijatý v decembri 1975 radou MsNV-pozn.red.). Zriadili sa tam predškolské zariadenia, zdravotná ambulancia, knižnica, kultúrne stredisko, vysunuté pracovisko sekretariátu Komisie rady MsNV pre otázky cigánskych obyvateľov, vyčlenili priestory pre ZNB a Mestský inšpektoriát verejného poriadku. Týmto sa vytvorili podmienky pre cieľavedomé pôsobenie na výchovu a prevýchovu obyvateľov. Vzhľadom k týmto okolnostiam nemožno nazývať rozhodnutie rady MsNV experimentom. Sú tu síce problémy, ale tie sa dajú prekonať. Všetci zodpovední však musia dôsledne plniť prijaté opatrenia.“

Kronika kamsi zmizla

Krátko po dostavaní sídliska sa tam vojaci a policajti odmietli sťahovať. Tí, čo súhlasili, neskôr postupne odchádzali do iných častí mesta.

Najmä po roku 1989, najviac ale v roku 1995. Vtedy totiž začali na Lunik IX presídľovať takmer všetkých Rómov z centra Košíc na základe Koncepcie bývania pre neplatičov, bezdomovcov a neprispôsobivých občanov, ktorú prijalo mestské zastupiteľstvo. Uznesenie podpísal vtedajší primátor Rudolf Schuster.

Fotografií dokumentujúcich, ako vyzeralo sídlisko po dokončení, je ako šafranu. Tri, od Štefana Cmorjaka, ktorý na Luniku IX niekoľko rokov býval, nám poskytol mestský poslanec Miloš Ihnát (Smer).

„Na miestnom úrade sme mali kroniku sídliska aj s fotografiami, ako vyzeral Lunik IX kedysi, ale časom niekam zmizla,“ povedal nám exstarosta Lunika IX Josef „Pepo“ Šana.

„Až ma bolí srdce“

Niektorí ľudia, ktorí pred rokmi žili na sídlisku, tvrdia, že sa tam vôbec nebývalo zle. Jaroslav tam prišiel ako mladý policajt-pochôdzkar.

„Byty boli pekné, prostredie príjemné, prekrásne okolie,“ spomína dôchodca, ktorý to neskôr dotiahol až na vysokého dôstojníka. „Vedeli sme tam udržať poriadok.“

Pani Mária Župová z Košíc prišla na Lunik IX medzi prvými už v roku 1981 a odišla o 16 rokov neskôr.

„Cítili sme sa tam veľmi dobre, bolo tam čisto, mali sme krásne byty pri lese. Moje tri dcérky chodili do školy v meste, keď im chcel niekto niečo urobiť, dokonca Rómovia z Lunika IX ich ochraňovali. Kaziť sa to všetko začalo s príchodom Rómov z tábora pri zimnom štadióne v roku 1995. Keď si pomyslím, ako to kedysi krásne sídlisko teraz vyzerá, až ma bolí srdce.“

Krčméryho (2012). Foto: Veronika Janušková