Po viac ako štyroch rokoch príprav Košičanov delia od prevzatia titulu len hodiny. Aké pocity u vás prevládajú?
„Klamal by som, keby som nepovedal, že v tíme vládne isté napätie, očakávanie aj nervozita, doťahujeme ešte niektoré detaily v časových a finančných obmedzeniach. Ale na druhej strane otvorenie jedného z najväčších kultúrnych dobrodružstiev v súčasných dejinách Slovenska prináša so sebou nesmierne vzrušenie a nasadenie. Je to pre všetkých, ale aj pre samotných občanov obrovská výzva. Rad by som pri tejto príležitosti poďakoval všetkým, ktorí sa na projekte podieľali, či už priamo v tíme, alebo spolupracovali externe, alebo ho jednoducho podporovali.“
Veľkolepý projekt odštartuje v piatok a cez víkend približne tisíc účinkujúcich na dvoch stovkách podujatí. Aký kľúč ste v rámci dramaturgie použili?
„Otvárací ceremoniál má byť vstupnou bránou do celoročného umeleckého programu. Mal by byť ochutnávkou kultúrnych podujatí, ktoré sú naplánované na celý rok. Postavili sme množstvo sekcií: najsilnejšia je Hudba v meste, takmer 40 kapiel a spevákov, nasledujú literárne Raňajky v meste, Medzinárodné kultúrne body, Víkend dizajnu a módy, Scéna divadla a tanca, filmy atď. Snažili sme sa program postaviť tak, aby bol zaujímavý nielen pre Košičanov, ale aj pre domácich a zahraničných turistov, ktorých v meste očakávame. Program by mal byť odrazovým mostíkom, víziou do budúcnosti, preto má názov Vitajte na planéte Košice s trochou irónie a humoru. V tomto duchu sa ponesie hlavná otváracia šou v nedeľu na námestí pod hlavičkou KVP – Košický vesmírny program od vesmírnej agentúry KASA. Vyšleme tak symbolickú košickú kultúrnu sondu do sveta. Projekt totiž chápeme ako bod obratu, niečo, čo odštartuje iné nazeranie na kultúrnu politiku v meste i v celom regióne.“
V miliónovom Marseille prišlo minulý týždeň v sobotu na otvorenie okolo 300-tisíc ľudí. Koľko návštevníkov očakávate v 250-tisícových Košiciach?
„Žiaľ, architektonické dispozície Košíc sú trochu iné. Na hlavné námestie, kde bude v nedeľu otváracia šou, sa zmestí maximálne 40-tisíc ľudí. Keď prídu toľkí, budem spokojný.“
Otváracie ceremoniály väčšiny doterajších nositeľov titulu Európske hlavné mesto kultúry prenášali naživo verejnoprávne televízie. Z Košíc odvysiela STV len záznam. Prečo?
„My sme boli otvorení spolupráci. Po skúsenostiach z niektorých krajín sme si však uvedomili riziko akcií pod holým nebom. V Marseille je na rozdiel od Košíc aj v tomto ročnom období plus štrnásť stupňov. Pri mínus pätnástich a prípadne hustom snežení nik nedokáže zabezpečiť kvalitu televízneho prenosu. Záznam je aj z nášho pohľadu praktickejší. Zároveň sme zabezpečili on-line prenos, ktorý osloví omnoho väčší počet divákov v európskom priestore, prenos beží už aj teraz a zaznamenáva celý proces prípravy.“
Koľko domácich a zahraničných novinárov sa akreditovalo?
„Do štvrtka tohto týždňa sa akreditovalo 222 novinárov zo Slovenska aj zo zahraničia. Zahraniční novinári pochádzajú predovšetkým z okolitých krajín - Poľska, Maďarska, Českej republiky, Rakúska. Veľká skupina žurnalistov príde z Nemecka. Máme aj novinárov akreditovaných z Írska, Belgicka, jeden príde dokonca z Číny.“
Vladimír Beskid (vpravo) s riaditeľom neziskovej organizácie EHMK 2013.
FOTO: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Filmový režisér Juraj Jakubisko, rodák z Kojšova pri Košiciach, ktorý od začiatku podporoval snahu mesta získať tento titul, bude jednou z tvárí otváracieho ceremoniálu i celého projektu. Ktoré ďalšie osobnosti do Košíc prídu?
„Jakubisko má osobitné postavenie, lebo je jednou z kľúčových osobností EHMK. Pri počte takmer tisíc umelcov ďalších nebudem menovať, nerád by som niekoho vynechal. Na oficiálne otvorenie príde napríklad eurokomisárka pre kultúru Androulla Vassiliouová, účasť prisľúbili prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico a desiatky ďalších hostí, veľvyslancov z krajín Únie, županov, primátorov atď.“
Tento rok by sa v Košiciach a okolí malo uskutočniť 350 významných domácich i medzinárodných podujatí. Čo však o rok, keď sa kultúrne hody skončia, keď mesto bude odkázané výlučne na vlastné finančné zdroje? Nebude sa postiť?
„Je prirodzené, že takúto úrodu kultúry nemôžeme očakávať aj v nasledujúcich rokoch. Hlavný zámer je naštartovať rozvojové a dlhodobé projekty, ktoré budú fungovať aj po roku 2013, vytvoriť materiálne podmienky na rozvoj kultúrneho života v meste. Rekonštrukcia bývalých kasární na multižánrové kultúrne centrum, obnova krytej plavárne na kunsthale / halu umenia, výmenníkových staníc na „horúce“ sídliskové kultúrne centrá, to všetko tu ostane. Som veľmi rád, že vďaka projektu vznikne napríklad prvá kunsthale na Slovensku. V Nemecku ich majú vyše dvesto. Hlavným gestorom týchto projektov je mesto, ktoré garantuje využívanie týchto priestorov na kultúrne podujatia minimálne na päť rokov. Už dnes budujeme partnerstvá s inštitúciami a s umelcami v zahraničí, organizujeme výmenné a rezidenčné pobyty, rozbiehame oblasť kreatívnej ekonomiky a pod. Aj táto infraštruktúra nám umožní čerpať ďalšie peniaze z európskych fondov na kultúru. Očakávame synergický efekt, čo sa týka nasadenia, financií a dosahu celého projektu aj do najbližšej budúcnosti.“
Na internete sa búrlivo diskutuje o zmysle celého projektu. Napríklad, či Košice potrebujú kunsthale, keď zároveň vzniká obrovský priestor v starých kasárňach, kde budú okrem iného aj výstavné priestory, či takáto inštitúcia by nemala vyrásť spontánne z prirodzenej potreby a nie umelo len preto, že máme na to peniaze, pritom existujúce výstavné inštitúcie sú často ľudoprázdne. Váš názor?
„Som rád, že sa o týchto veciach diskutuje. Myslím si, že potreba vzniku takejto inštitúcie tu reálne jestvuje a vznikla v umeleckej komunite. V Košiciach na technickej univerzite funguje napr. novozaložená fakulta umení s katedrami architektúry, dizajnu, výtvarných umení a intermédií, sú tu konzervatóriá, filmová škola, divadlo. Aj mladým umelcom treba vytvárať podhubie na prácu a prezentáciu, aby z Košíc a regiónu neodchádzali a aby komunikovali v širšom európskom kontexte. Nemám najmenšie pochybnosti, že Kunsthale v Košiciach potrebujeme a aj sa uživí. Pripúšťam, že môžeme diskutovať, či mala vzniknúť v starej krytej plavárni, alebo inde, ale to je akademická otázka, na veci potreby takejto inštitúcie s medzinárodným rozmerom to nič nemení. Výstavné a zbierkové inštitúcie sú skôr zamerané na minulosť, Kulturpark a Kunsthale na súčasnosť a budúcnosť. Mali by predstavovať súčasné umenie, ktoré je netradičné, nekonvenčné, experimentálne, v pravom zmysle slova „laboratórium živej kultúry“, ako znie jedna naša línia... Zmyslom projektu je silná kultúrna „injekcia“, stimulácia domáceho prostredia, naštartovanie rozvojových procesov - vytvoriť z Košíc nielen druhé najväčšie mesto na Slovensku, ale aj silné kultúrne a turistické epicentrum na hranici EÚ s vlastným magnetizmom - medzi Krakovom, Ľvovom a Budapešťou.“
Jedným z cieľov projektu je transformácia Košíc vnímaných ako priemyselné mesto na trvalo udržateľné centrum kultúry. Aké sú na to predpoklady?
„Predovšetkým na to treba dobudovať infraštruktúru, o ktorej sme hovorili, kultúrne zázemie. Súčasťou projektu je aj obnova historických objektov – Dómu svätej Alžbety, Kaštieľa v Krásnej, košického hradu. Aj tieto pamiatky by mali byť príkladom starostlivosti a v konečnom dôsledku by mali slúžiť nielen domácim, ale aj zahraničným turistom. V Košiciach je silný umelecký a intelektuálny potenciál, ale aj neziskové organizácie či rôzne združenia, ktoré sa venujú kultúre a ktoré vytvárajú reálne predpoklady na transformáciu celého mesta, ktoré je momentálne najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestom na Slovensku. Som presvedčený, že Košice sa vďaka tomuto titulu natrvalo zapíšu do kultúrnej mapy Európy ako vstupná brána do východnej Európy a jedna z dôležitých turistických destinácií.“
Celý projekt sa opiera o štyri piliere – osobnosti, ktoré sa v Košiciach či v regióne narodili, tvorili, prežili časť života. Okrem Juraja Jakubiska sú to spisovateľ Sándor Márai, výtvarník Gyula Kosice z Argentíny a významný architekt Ľudovít Oelschläger.
„Radi by sme tieto výrazné osobnosti svetovej úrovne priblížili samotným Košičanom. Pretože sú viac známe vo svete ako doma. V spolupráci s vydavateľstvom Kaligram pripravujeme v rámci projektu kompletnú bibliografiu Sándora Máraia v slovenčine. V Košiciach i v okolí plánujeme Dni Juraja Jakubiska. Ich súčasťou bude festival všetkých jeho filmov, besedy s autorom, pripravujeme monografiu o Ľudovítovi Oelschlägerovi, predstavíme tvorbu Gyulu Kosiceho. zakladateľa hydrokinetizmu. Myslím si, že Košičania majú na čo byť hrdí. Na druhej strane práve tieto osobnosti by mali prilákať zahraničných turistov.“
FOTO: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Košice získali titul predovšetkým vďaka projektu Interface. Jeho hlavným odkazom je podpora kreativity. Nezdá sa vám, že po výmene manažmentu nastal dosť zásadný odklon od pôvodného obsahu?
„Určite nie. Došlo k posunu a rozvoju projektu, čo je prirodzené v priebehu štyroch rokov a po nástupe nového vedenia. My sme chceli zapojiť do projektu širšie spektrum umelcov, nielen úzky okruh tvorcov súčasného alternatívneho umenia. Hlavný nedostatok som videl v malom využití potenciálu existujúcich a fungujúcich domácich inštitúcií, slabej komunikácii a otvorenosti navonok. Filozofia a hlavný cieľ sa však nezmenili. Pripravili sme programovú štruktúru nielen na tento rok, ale zároveň sme vytvorili podmienky na dlhodobé projekty, ktoré by mali celý proces naštartovať. Samotný program bol podľa mňa dosť chaotický a rozbitý. My sme mu postavili istú kostru, vyváženú architektúru podľa druhov umenia, teritória, cieľových skupín a pod. Ale stále je to projekt Interface. Všetky navrhnuté akcie prebiehajú, my sme doň vložili štyridsať percent navyše.“
Narodil som sa a žijem v Košiciach. Po zisku titulu Európske hlavné mesto kultúry som sa úprimne tešil, že mesto a jeho obyvatelia dostanú nesmierne silný impulz na ďalší rozvoj, že nemôžu na tom nič stratiť, len získať. Medzitým vyplávali na povrch rôzne kauzy a kauzičky, nové vedenie mesta vymenilo riaditeľku projektu i ďalších manažérov, objavili sa podozrenia z netransparentného využívania európskych peňazí. Nemáte pocit, že to môže mestu uškodiť?
„Košice si prestížny titul zaslúžia. Už teraz veľmi pozitívne rezonujú v zahraničných médiách. Keď nás rešpektovaný časopis Lonely Planet zaradil do top desať destinácií na piate miesto, televízia CNN nás považuje za tretiu najvýznamnejšiu tohtoročnú destináciu na svete, objavili sa veľké reportáže v popredných printových médiách, ako sú Le Monde, Frankfurter Algemaine Zeitung, The Guardian, a tak ďalej. Žabomyšie vojny a kritiky majú len lokálny charakter, možno je v tom aj nejaký politický podtext. Navyše, úspech sa na Slovensku neopúšťa, je v tom možno aj súťaživosť medzi Bratislavou a Košicami. Ja nevidím žiadne väčšie problémy, ktoré by nám uškodili navonok. Sú to skôr pseudokauzy.“
Koncom roka zlikvidovali údajne na príkaz zhora inštaláciu umelcov zo združenia Kassaboys. Prečo?
„Celá táto pseudokauza je nedôstojná, umelo vytvorená a stojí na vode. Žiaľ, autori svojvoľne porušili partnerské dohody. Keď žiadali grant na tento projekt, v prihláške uviedli iný zámer, ako bola finálna podoba inštalácie, aj samotný vizuál, ktorý nám predložili, bol o niečom úplne inom. Čiže z ich strany to bolo absolútne nekorektné, neetické. Trvám na tom, že dielo bolo profesionálne nezvládnuté, neprijateľné, obsahovalo vulgarizmy, urážalo niektorých ľudí a bolo zamerané proti projektu, čo sa mi zdalo postavené na hlavu, keďže je financované z grantu EHMK v celkovej výške 25 000 eur (na výstavy a realizáciu inštalácie) v spolupráci s nami. Porušili všetky dohody, preto som požiadal priamo autorov, aby dielo deinštalovali. Nikomu som však nedal príkaz, aby inštaláciu zlikvidovali. Viete, trčí z toho lacnota - marketingová, propagačná, ale aj výtvarná.“
Kto to teda prikázal?
„To naozaj neviem. Ale ja som to nebol! Prosím, aby ste to uverejnili a vyvrátili tým nekorektné informácie v celej tejto pre mňa druhoradej a trápnej veci.“
Vráťme sa ešte k otváraciemu ceremoniálu, ktorého vyvrcholením má byť koncert kapely Jamiroquai v Steel Arene. Myslíte si, že kapela, ktorá má zenit za sebou, na Slovensku už vystupovala a nezisková organizácia Košice 2013 za ňu zaplatila 250-tisíc eur, je najvhodnejšia voľba na štart takého prestížneho projektu?
„EHMK nedotuje tento koncert. Zaplatia ho sponzori. Je diskutabilné, čo je, alebo nie je za zenitom. Nie sú Rolling Stones za zenitom, a predsa sú teraz nominovaní na cenu British Awards za najlepší koncert v minulom roku? Snažili sme sa dať na záver toho trojdňového maratónu vážnu bodku, medzinárodnú hviezdu, ktorá by oslovila čo najširší okruh divákov. Aj v rámci nášho vesmírneho programu tak vystúpi „space cowboy“ Jay Kay s Jamiroquai. Je to vec názoru a vkusu. Tí, ktorí nemajú záujem ho vidieť, si môžu vybrať z obrovskej ponuky domácich i zahraničných programov.“
Oslovili ste aj iných umelcov? Koho?
„Prirodzene. Prvá bola speváčka Adele, predbežne sme aj boli dohodnutí s jej manažérom. Lenže medzitým otehotnela a koncert zrušila. V hre boli napríklad The Cure, Tom Jones, Pet Shop Boys a ďalší. Uvažovali sme aj nad Peterom Gabrielom. Jeho koncert by však stál trikrát toľko ako skupiny Jamiroquai. Nechceli sme vybrať umelca, ktorý má koncertnú šnúru a môžete ho vidieť napríklad v Budapešti, vo Viedni alebo v Krakove. Jamiroquai majú jediný koncert – v Košiciach.“
Celkovo ide na projekt predovšetkým z európskych fondov viac ako 70 miliónov eur. Myslíte si, že doteraz investované peniaze boli zmysluplne a efektívne využité?
„Musím povedať, že náš tím má k dispozícii a využíva len časť z týchto peňazí. Väčšinu podujatí pripravujú naši partneri, ktorí sa prihlásili do grantovej schémy. O tom rozhoduje komisia na ministerstve kultúry, v ktorej máme svojho zástupcu. Požiadavky sú na desať miliónov eur, na rozdelenie je však zhruba len jeden a pol milióna. Pochopiteľne, že nie každý sa k týmto peniazom dostane. Odkedy som s Janom Sudzinom (riaditeľ projektu Košice EHMK 2013 – pozn. autora) vo vedení, myslím si, že peniaze dávame naozaj do zmysluplných projektov, ktoré majú priniesť čo najväčší efekt.“
Vo funkcii umeleckého riaditeľa ste od septembra minulého roku. Neľutujete svoje rozhodnutie? Myslíte si, že Košice sú naozaj odsúdené na úspech?
„Nie sme jediným mestom, v ktorom vymenili manažérov, dokonca viackrát. Nehovorím, že je to dobré, ale zase nie je to nič mimoriadne. Na hodnotenie je ešte času dosť. Po roku uvidíme. Podarilo sa nám projekt viac otvoriť profesionálom i laickej verejnosti. Samotní Košičania a návštevníci mesta majú možnosť sa doň aktívne zapojiť, čo je podľa mňa mimoriadne dôležité. Pre mňa by bolo úspechom, keby Košičania a ľudia z regiónu boli hrdí na tento titul a na svoje mesto.“
Aký osoh z titulu Európske hlavné mesto kultúry môžu mať Košice a Košičania?
„Košice už teraz pozitívne vnímajú minimálne v európskom kontexte. Majú možnosť i potenciál stať sa naozaj príjemným mestom na život a cieľom turistov. Zviditeľnenie sa môže priniesť aj nové investičné stimuly. Verím, že práve vďaka titulu budú do Košíc chodiť viac ako doteraz špičkoví svetoví umelci. Zriadením kultúrnych centier vo výmenníkoch, hot spotov vyvážame kultúru medzi obyvateľov, ktorá im umožní odtrhnúť sa od papučovej kultúry pri sledovaní argentínskych seriálov. Košice sa stanú súčasťou dobrej spoločnosti európskych hlavných miest, môžu z toho ťažiť v ďalších rozvojových projektoch v tejto sieti – v tomto ‚ntel-nete‘.“
Slovinský Maribor, estónsky Tallinn, maďarský Pécs, Vilnius v Litve a Sibiu v Rumunsku získali v posledných rokoch titul Európske hlavné mesto kultúry. Vo viacerých doteraz nie sú dokončené projekty, peniaze rozhádali ľudí, polícia vyšetruje podozrivé finančné transakcie. Skúsenosti z týchto miest ukazujú, že okrem pozitívnych výsledkov projekt plodí korupciu a vytvára neprirodzenú nerovnováhu v rozvoji miest. Nestálo by za úvahu v postkomunistických krajinách ho úplne zrušiť?
„Vidím to inak. Aj keď je pravda, že tento projekt v niektorých mestách východnej Európy vnímajú ako dosť problematický a nie všade sa skončil úspešne. My v ňom však vidíme naozaj silný stimul, akési okysličenie, ktoré regiónom dáva šancu postaviť sa v kultúrnej oblasti na vlastné nohy a zviditeľniť sa vo svete. Keď sa nám podarí splniť aspoň časť zámerov, pomôže to nielen Košiciam, regiónu, ale celému Slovensku.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
