Košický triumf je medzi medzi životnými úspechmi americkej legendy

Carol McLatchie. Víťazka MMM z roku 1990.
Carol McLatchie. Víťazka MMM z roku 1990. (Autor: Judita Čermáková)
Sportnet|7. okt 2013 o 00:00

Americká bežkyňa Carol McLatchie v Košiciach triumfovala v roku 1990.

Sympatický Američan Leonard „Buddy“ Edelen už nejaký čas behá iba „nebeské maratóny“, ale organizátori košického Medzinárodného maratónu mieru našli za morom, v rámci projektu „Po stopách maratónskych legiend“, zaujímavú osôbku, s ktorou si na víťaza z roku 1963 mohli zaspomínať. Pozvánku na jubilejný 90. ročník maratónu s iniciálkami „MMM“ dostala jeho krajanka Carol McLatchie, ktorá tu triumfovala v roku 1990.

KOŠICE. Carol McLatchie prišla prvýkrát do Košíc, keď už ženy mali na Medzinárodnom maratóne mieru rovnoprávnosť, a v roku 1987 obsadila deviatu priečku. O tri roky sa vrátila, po veniec pre víťazov...

„Je to už veľmi dávno, ale spomínam si, že pri mojom prvom štarte sme ešte bežali do Sene, čo bolo dosť náročné, pretože bolo veľmi veterné počasie. V roku 1990 to bolo oveľa lepšie, lebo už bol mestský okruh, na ktorom som sa dokázala dobre orientovať.“

V tom roku bola už na sklonku svojej kariéry, a čoskoro presedlala do kategórie „Masters“. Triumf v Košiciach patrí medzi jej životné vytrvalecké úspechy, pretože okrem cestného maratónu hájila farby USA aj na dráhe, a v roku 1988 sa stala dokonca šampiónkou Spojených štátov amerických v behu na 10 kilometrov, a bojovala o účasť na olympijských hrách na prestížnom podujatí „US Olympic Trials“.

Trikrát, v rokoch 1984, 1988 a 1992, absolvovala americkú olympijskú kvalifikáciu aj v maratóne. Na vizitke osobných rekordov uvádza čas 15:45 min. v behu na 5 kilometrov, 32:42 min. na „desiatke“, a 2:35:09 v maratóne, z olympijského roku 1984, keď sa pod piatimi farebnými kruhmi bojovalo v Los Angeles. Bez krajín socialistického bloku, ktoré hry bojkotovali...

Hľadá medzi mladými

Nad otázkou, kedy bežala svoj posledný maratón, musela Carol McLatchie trochu dlhšie podumať. „Hmmm... Asi to bolo v roku 1996, a vtedy som to zabehla za tri hodiny. Aj teraz si sem-tam ešte zabehnem, ale už iba nejaké kratšie vzdialenosti, ako napríklad päť kilometrov. Ale veľa trénujem naše vytrvalkyne.“

Už v roku 1997, keď sa v Košiciach konali majstrovstvá sveta v polmaratóne, bola tu ako vedúca americkej výpravy, a na nedávnych majstrovstvách sveta IAAF v Moskve pôsobila ako kouč ženského vytrvaleckého tímu USA.

Deviate miesto jej zverenkyne Deeny Kastorovej na maratónskej trati bolo pre americkú výpravu veľmi cenné.

„Lebo Deena má už štyridsaťdva rokov, a bolo to pre ňu veľmi, veľmi ťažké. Stále hľadáme niekoho, kto by mohol byť jej nasledovníčkou, medzi mladšími vytrvalkyňami.“

Fandila dámam

Carol McLatchie dvakrát v Košiciach maratón bežala, raz tu bola pracovne, a toto je jej tretia návšteva na pozvanie priateľov.

„Väčšinou som bola na veľkých maratónoch v USA, v New Yorku, Chicagu, Los Angeles, a keď to mám porovnať s Košicami, tak tento maratón nie je síce taký veľký, ale dýcha históriou, čo veľmi oceňujem, a má výbornú atmosféru, čo je tiež veľmi dôležité. I keď aj v USA, kde sa ľudia zaujímajú skôr o iné športy ako maratón, býva pozdĺž trate veľký počet divákov, ktorí dokážu vytvoriť skvelú atmosféru. Ľudia vždy prichádzajú podporiť svojich priateľov a známych, tak ako tu v Košiciach, takže to je porovnateľné s tými veľkými maratónmi. Samozrejme, keďže ja tu v hlavnej disciplíne nebudem mať nikoho, budem fandiť najmä tým najlepším, ale najviac, prirodzene, budem podporovať dámy,“ povedala nám Carol McLatchie v predvečer štartu 90. ročníka Medzinárodného maratónu mieru.

((a))

Vnučky hrajú „soccer“

Manželom McLatchieovcom v 76-tisícovom meste Bend (štát Oregon) robia radosť dve vnučky, aj keď babka Carol z nich nebude mať vytrvalkyne, ako bola ona. Ani sa ich do toho nesnažila nútiť.

„Nie, nie, lebo viem, že behať je príliš ťažké, je to veľmi náročné športové odvetvie. A viete, čo ich baví najviac? Soccer, alebo football, ako sa tomu u vás hovorí,“ vytiahla pani Carol aj dôkaz, fotografiu, na ktorej obe dievčatá pózujú vo futbalových dresoch.

Vytrvaleckú česť rodiny však zachraňuje jej manžel Jim, s ktorým sú spolu 29 rokov. „Aj keď on bol skôr bežec na osemsto či tisícpäťsto metrov. A môj najlepší maratónsky výkon je lepší ako jeho,“ zachichotala sa jeho manželka.

A vraj už nie je nádej, aby Jim na rodinnom rekorde niečo zmenil. „Nie, nie, je to už starší pán, takže už je na to príliš neskoro. Nemusím mať obavy, že by som o ten rekord prišla.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Košický triumf je medzi medzi životnými úspechmi americkej legendy