Oslávenec Vincent Lukáč (60) spomína, ako trénoval Južnú Afriku, ako ho pre podobu s americkým hercom volali Sly, i ako štadión kričal Vinco, góla! Exposlanec sa ospravedlňuje daňovým poplatníkom, že žil z ich peňazí.
KOŠICE. Hokejová legenda a jeden z najslávnejších košických športovcov Vinco Lukáč v piatok oslávil 60. narodeniny.
„Cítim sa lepšie ako kedykoľvek predtým. V hokeji už nemusím dokazovať nič a k životným snom som už veľmi opatrný, lebo sny ponúkajú tú istú lož ako život, iba príjemnejšiu v tom, že sa z nej môžete zobudiť. Snažím sa byť opatrný optimista,“ usmieva sa dvojnásobný majster sveta a strieborný olympijský medailista.
Na rozdiel od päťdesiatky, keď ešte žila jeho milovaná manželka Eva, už Vinco pompéznu oslavu nechystá.
„Teraz je to smutnejšie. Narodeniny oslávim s rodinou a kamarátmi, posedíme, porozprávame, posrandujeme.“
Po hviezdnej hráčskej kariére prišli preňho zložité roky bez práce. „Po '89. roku sme ako spoločnosť zatiaľ dospeli len k ‚socializmu pre vyvolených'. V tom je príčina spoločenských zmätkov. Súkromné starosti a ťažké chvíle boli, ale že som tu, znamená, že sa mi ich podarilo prekonať a je zbytočné sa k nim vracať.“
Prezradil, že tak, ako mal najväčšiu radosť z narodenia detí, potešili by ho už vnúčatá od dcéry Lenky (34) a syna Vinca (26), ale ešte na ne čaká.
Roky ho naučili
Ako 25-ročný si myslel, že podstatné je, aký je odolný voči cudzej sile. Dnes vie, že dôležité je, aký silný je voči vlastným slabostiam.
„Bol som presvedčený, že najdôležitejšia je skúsenosť. Už viem, že najcennejšia je neskúsenosť. Lebo človek dokáže najviac, kým nevie, že sa to nedá.“
Za najväčšiu výhru považuje poznanie, že „nedá sa vyvarovať chýb a omylov, lebo všetko sa pokašľalo dávno predtým, než sa to naozaj pokašle. Prehry v hokeji nebolia, je to len šport.“
Už by nemenil
V hokeji dosiahol takmer všetko, ale pre totalitný režim si nikdy nezahral v NHL. Stanley Cup držal, len keď ho vyhral jeho zať Jirko Bicek.
Raz sa Vinco vyjadril, že keby hral hokej v tejto dobe, bol by z neho multimilionár, a nie nezamestnaný.
Ale aj tak by už nemenil. „V minulosti bol hokej skôr o sociálnych profitoch, dnes je o materiálnych. Donedávna som mal pocit, že je to nespravodlivé. Dnes si myslím opak. Moja generácia sa mala lepšie, len si to nedokážeme uvedomiť, lebo je to kontraintuitívne. Materiálny profit je zradný. V súčasnosti len zriedka dosahujú športovci takú úroveň popularity ako za mojich čias. My sme hrali za medaily, nie peniaze. Dnes hovorím, chvalabohu! Celý štadión vtedy kričal 'Vinco, góla!' A keď som šiel do mesta, každý ma poznal. To si teraz za peniaze nekúpite.“
Zábavná Afrika
Ako tréner viedol okrem Košíc a Žiliny (bol i asistentom trénera SR Jozefa Golonku) aj exotickú reprezentáciu Juhafrickej republiky.
„Dostal som ponuku, chcel som vidieť iný kraj, zdokonaliť sa v reči a spoznať inú kultúru. Bolo to také juhoafrické, haha. Trvalo to tri mesiace, bola to zábava. Každý hráč bol černoch a všetci praváci, tak som sa jedného spýtal: Prečo máš hokejku na pravačku? A on, že takú mu dali.“
Odpovedi, či by ako tréner vzal Šatana na olympiádu, sa vyhol.
„Výroky, ktoré odkazujú samy na seba, typu ‚Grék hovorí: Všetci Gréci klamú', sú nerozhodnuteľné a na istej úrovni nezmyselné. Aj táto otázka by sa stala zmysluplnou, až keby som bol trénerom a mal všetky informácie. Zodpovednosť nesie tréner. ‚Špecialistov', ktorí majú tendenciu rozhodovať bez zodpovednosti, neberme vážne. Ľahko sa kritizuje doma pri televízore, v tom sme jedničky.“
Desať rokov nič
Ako tréner s A-licenciou desať rokov márne čakal na nejakú ponuku.
„Dnes by ma museli dlho prehovárať, aby som zobral prácu trénera. Nemá to význam, nech trénujú mladší. Pritom ja som nebol neúspešný tréner. Úspech trénera závisí od interakcie troch premenných – od odbornosti trénera, od mužstva i prvku náhody, ktorý má oveľa väčší vplyv na život človeka, než si dokážeme pripustiť. Tieto vplyvy nehrali stále v môj prospech.“
Na sklonku hráčskej kariéry si zahral aj v Nemecku, Rakúsku i Veľkej Británii. Tam mal za sezónu v 34 zápasoch neuveriteľnú bilanciu 88 gólov a 73 asistencií.
„Bol to výsledok kombinácie mojich kvalít, ‚kvality' vtedajšej anglickej ligy a nezabúdajme na prvok náhody.“
Film o Vincovi
Jeho život so všetkými vzostupmi a pádmi, hokejovými i osobnými (zvolenie za poslanca Národnej rady, články v bulvári, zhorený požičaný mercedes i s poslaneckou výplatou, žartovný výrok o vzťahu s mafiou, priateľka, rozchod, incident na stužkovej jej syna, nová priateľka...) by možno stál aj za sfilmovanie.
„Jeden môj známy mi už vnukol myšlienku knihy alebo filmu o mojej kariére, takže začíname o tom uvažovať. Uvidíme. Je to i vec archívu, niečo je v Bratislave, niečo v Prahe, možno by to bol dokument, možno film. Nemám rád veci urobené na kolene, že vydám knihu a nazdar, ale nech to má hlavu aj pätu.“
Jeho obľúbeným hercom je americký svalovec Sylvester Stallone (Rambo, Rocky atď).
Vinco žartuje, že netrvá na tom, že by ho musel stvárniť práve on. „Je jedno, kto by ma hral. Dôležitý je obsah a pointa.“
Spomína, že keď hral hokej v zahraničí, každý ho volal „Sly“, čo je prezývka Stallona.
„Keď som porovnával fotky z mladosti, kde som mal čierne vlasy, s mladým Stallonom, bola to veľká podoba. Páčia sa mi aj jeho filmy, najmä Rocky, a sme i rovnako vysokí.“
Najväčšia blbosť
Keď kandidoval na starostu Starého Mesta, tesne prehral. Stal sa nezávislým poslancom mestskej časti a vzápätí aj Národnej rady na kandidátke SNS.
V parlamente veľa vody nenamútil. Po ani nie dvoch rokoch prišli predčasné voľby a opäť skončil na úrade práce.
„Vstup do politiky bola tá najväčšia blbosť, aká mi mohla napadnúť. Medzi úzkou skupinou ľudí, ktorí nikdy nežili zo štátneho rozpočtu, eurofondov a podobných nezmyslov a ktorí mi ponúkajú myšlienky, aké sa v Národnej rade nikdy nemôžu zrodiť kvôli mentálnym obmedzeniam zúčastnených, sa miestami strašne hanbím. Verejne sa ospravedlňujem daňovým poplatníkom, že som istú chvíľu žil z ich peňazí.“
Jána Slotu, jeho vtedajšieho šéfa v parlamente, dnes tiež hodnotí kriticky. „Slota robil vulgárnu politiku.“
Napríklad o Robertovi Ficovi si myslí, že sa snaží, ale právnici ani ekonómovia nikdy nebudú vedieť riadiť taký zložitý ekonomicko-sociálny systém, akým je spoločnosť, lebo to je skôr otázka pre kybernetickú vedu.
Pomáha mu priateľka
Po skúsenostiach s bulvárom si už súkromie chráni. „V mojom súkromí nie je nič, čo by na úrovni informácie posunulo spoločnosť na vyšší mentálny level, takže nestojí to za debatu.“
Prezradil len, že keďže bez manželky ostal na chod domácnosti sám, snaží sa ju udržiavať, ako vie, a veľmi mu pomáha priateľka Martinka.
Vincent Lukáč je člen slovenskej hokejovej Siene slávy, dvakrát bol najlepší strelec federálnej ligy, má Zlatú hokejku pre najlepšieho československého hokejistu sezóny a draftoval ho klub NHL Quebec Nordiques.
Počas 13 sezón vo federálnej lige v drese Košíc a Jihlavy dal v 513 zápasoch 393 gólov, najviac zo slovenských hokejistov.
V 146 reprezentačných dueloch za Československo skóroval 70-krát. Vyštudoval za banského inžiniera a tancoval v televíznej súťaži Let's Dance.
