Východ sa borí s chudobou, ľudia žijú z necelých 7 eur na deň

Vyše tisíc sto domácností v Košickom kraji žije z menej ako 100 eur mesačne.

Chudobní chudobnejú a bohatí bohatnú. Analytik hovorí, že to bude ešte horšie.

KOŠICE. Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív pripravil analýzu príjmov slovenských domácností podľa mesačného disponibilného príjmu a podľa jednotlivých krajov.

Alarmujúca je situácia pre viac ako jeden milión stotisíc domácností s mesačným príjmom nižším ako 600 eur.

V Košickom kraji je takýchto 164–tisíc, čo je 62% domácností z celého kraja.

Štatistika pritom ráta s priemerne 3 osobami na jednu domácnosť, čo značí, že v Košickom kraji žije väčšina obyvateľov zo 6,6 eura na deň.

Priemerný disponibilný príjem domácnosti v roku 2012 v Košickom kraji je pritom len o niečo vyšší, 603 eur, čo je oproti predošlému roku nárast o 11%. Pre porovnanie, v roku 2005 to bolo len 344 eur.

„Aj keby sme mali mesačne 1 800 eur, aj tak je to niekedy málo. Tie výdavky na dom, deti, auto, poistky a jedlo sú také veľké, že stále musíme niečo oželieť. Oblečenie kupujem prakticky len deťom, sebe už nie. Na dovolenke pri mori som nebol už asi 5 rokov. A to vraj zarábam nadpriemerne,“ sťažuje sa živnostník Ivan.

Špirála chudoby

Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív hovorí, že štatisticky síce príjmy rastú, ale oveľa rýchlejšie rastú výdavky.

„Domácnosti s prijímom do 600 eur míňajú na základné výdavky ako sú potraviny, bývanie a lieky až 90 % peňazí. Ale tieto základné položky každoročne rastú viac, čím sa začína tá špirála. Pre tieto domácnosti sa to bude v podstate každý rok zhoršovať. Pokiaľ sa teda nepristúpi k nejakým opatreniam zo strany štátu na zvyšovanie dôchodkov, invalidných dôchodkov a minimálnych miezd.“

Na všetky potreby súvisiace so vzdelávaním máme v Košickom kraji priemerne 10 eur mesačne.

Monika s manželom mesačne nezarobia ani 550 eur. Pri dvoch deťoch na základnej škole je to nezvládnuteľné.

„Minule som musela ísť do školy vysvetľovať učiteľke, prečo môj syn porušuje školský poriadok a nemá zošity. Nemám mu ich za čo kúpiť, bohužiaľ.“

Držať sa práce

Zlepšenie makroekonomickej situácie nemusí znamenať, že to pocítia aj občania s nízkymi príjmami.

„Pravda by to bola, ak by si domácnosti mohli dovoliť míňať viac. Keby napríklad dôchodca s dôchodkom 250 eur dostal o 50 eur viac, nešiel by za to do zahraničia, ale minul by ich na Slovensku na základné veci, ktoré potrebuje. Ale keď sa investuje napríklad do vývoja áut, na nízkoprijímové domácnosti to nemá žiaden dopad,“ vysvetľuje Martin Halás.

Ľuďom ohrozeným chudobou radí, aby si zachovali prácu, aj keď nie je práve najideálnejšia.

„Vo vašom regióne vidím problém aj v tom, že nielen mladí, ale aj ľudia v zrelom a preddôchodkovom veku majú najväčší strach z toho, že stratia prácu. Ak by ju stratili, je tu veľké riziko, že si novú nenájdu.“

Chýbajú zdroje na opateru

Veľkým problémom je aj chýbajúca rezerva na medzigeneračnú výpomoc. „Na Slovensku je 124–tisíc ľudí, ktorí potrebujú dlhodobú opateru. Na tú im mesačne ostáva priemerne 30 centov, čo je nič. Často im nedokáže pomôcť ani vlastná rodina.“

Možné riešenie nezamestnanosti na východe vidí aj v zavedení štátneho príspevku na dlhodobú starostlivosť o hendikepovaných.

„Oni by si z toho mohli zaplatiť stálu opateru. Niekoho z rodiny alebo suseda. Nemuselo by potom toľko žien z východu chodiť opatrovať starých ľudí do zahraničia a zvýšilo by to hlavne regionálnu zamestnanosť.“

Pani Hela je už na dôchodku. „Z 240 eur sa vôbec nedá vyžiť. Keby mi nepomáhala rodina, neviem ako skončím. A za to všetko sa môžeme poďakovať našej vláde. Keby nám dala aspoň po 400 eur, úplne ináč by sa žilo.“

Najhoršie je na tom 1 754 ľudí, ktorí žijú z menej ako 100 eur mesačne, najlepšie zas 64 899 obyvateľov Košického kraja, ktorí majú na mesiac viac ako 1 000 eur.

V roku 2012 bol z 8 krajov Košický na 5. mieste. Za ním boli iba Nitriansky, Banskobystrický a Prešovský kraj, ktorý sa dlhodobo drží na poslednom mieste.