KOŠICE. Bolo 14. mája 1944. Na vedľajšej koľaji košickej železničnej stanice odstavili podivný nákladný vlak z Nyiregyházu. Z vozňov určených na prepravu dobytka sa ozývali ľudské hlasy, zúfalý plač, prosby o vodu.
V dobytčiakoch sa tiesnilo 3200 ľudí. Strážcovia v uniformách maďarskej kráľovskej polície a nemeckého Sicherheitsdienstu osobitne skontrolovali každý vozeň. Mŕtvych vyložili, spresnili zoznamy, ťažké dvere sa opäť zabuchli a vlak putoval ďalej. Cieľová stanica – Osvienčim.
V priebehu dvoch mesiacov, do 20. júla 1944, prešlo z Maďarska cez Košice 137 transportov. Na takmer istú smrť odviezli 401 439 Židov vrátane 15 709 obyvateľov Košíc a okolia. Prežila len hŕstka.
Obchod Štefana Vrancsika s kávovou a čajom na dnešnej Mlynskej ulici. FOTO – RODINNÝ ARCHÍV VRANCSIKOVCOV
Vrancsikov zoznam
Evidencia transportov s presnými dátumami, východiskovými stanicami a počtami deportovaných sa zachovala vďaka košickému advokátovi Mikulášovi Gaškovi.
Aj napriek tomu, že údaje z prísne stráženej operácie, na ktorej sa podieľalo 200-tisíc maďarských policajtov, vojakov a úradníkov, boli pod hrozbou tvrdých trestov tajné.
„Chcel som poznať ďalší osud týchto ľudí, preto som začal pátrať po dôveryhodnej osobe. Mal som šťastie, pretože môj dobrý známy István Vrancsik, majiteľ obchodu s korením na Ulici Lajosa Kossutha (v súčasnosti Mlynská ulica), slúžil na miestnom vojenskom železničnom veliteľstve,“ píše Gaško vo svojich pamätiach.
Ako uvádza, István Vrancsik tajne opisoval údaje z výkazov Vojenského veliteľstva košickej Železničnej stanice.
Vlaky smrti je názov jednej zo štrnástich kapitol knihy spomienok Mikuláša Gaška na vojnové roky v Košiciach. Jej súčasťou je aj úplný Vrancsikov zoznam transportov z Maďarska. Útlu trojjazyčnú knižku s obrovskou faktografickou a historickou výpovednou hodnotou budú prezentovať na budúci týždeň, 31 rokov po autorovej smrti.
„Svokor diktoval spomienky svojej dcére Agneši začiatkom roku 1983. Akoby cítil, že je to jeho posledná príležitosť. Žiaľ, v októbri toho istého roku zomrel,“ spomína nevesta Jana Gašková.
Knižného vydania sa nedočkal ani jej manžel Adam Gaško. Otcove texty preložil z maďarčiny do slovenčiny a angličtiny, doplnil ich poznámkami, snažil sa nájsť vydavateľa.
„Bol to jeho životný cieľ, záväzok voči otcovi. Žiaľ, nepochodil ani tam, kde by sa pomoc dala najviac očakávať,“ spomína cez slzy Jana Gašková.
„Nebyť totálneho nasadenia Tomáša Langa, ktorý sa do toho zahryzol ako buldog, vzácna výpoveď môjho svokra, pre dnešného človeka často neuveriteľná a nepochopiteľná, by doteraz zapadala prachom.“
Štefan Vrancsik v uniforme strážmastra Maďarskej kráľovskej armády (okolo 1943-1944) FOTO – RODINNÝ ARCHÍV VRANCSIKOVCOV
Humanista
„Môj svokor bol nesmierne vzdelaný, húževnatý, rozvážny človek s extrémne vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť, úžasný humanista, ktorý sa dokázal pre druhých aj za cenu rizika doslova obetovať. A podporovala ho v tom aj jeho manželka Judita.“
Jana Gašková spomína, ako vybavoval košickým Židom falošné doklady, pomáhal im finančne, ako advokát obhajoval ich práva pred všemocnými policajnými orgánmi a protižidovskými zákonmi, ako Košičanom, ktorých režim prinútil vzdať sa majetku, opustiť domy a byty a so zopár osobnými vecami nasťahovať sa do zberného tábora v košickej tehelni a do mestského geta. Prevzal do úschovy peniaze a cennosti, ktoré by im zhabali. Využíval pri tom svoje kontakty na polícii a úradoch i árijský pôvod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
