Psí odborník: Rovnako úspešný môže byť papierák aj oriešok

Patrik Szőcs s dvoma psami sa ako jediný zo Slovenska prebojoval na majstrovstvá sveta v dogfrisbee.

Dvadsaťročnému mladíkovi Patrikovi Szőcsovi vytrvalosť a húževnatosť rozhodne nechýbajú. So svojimi dvoma psami sa druhýkrát a ako jediný zo Slovenska prebojoval na majstrovstvá sveta v dogfrisbee. Tento šport robí len krátko, no už je svetovou špičkou.

KOŠICE. Stretnutie s Patrikom a jeho dvoma psami Begi a Dartym je zážitok sám o sebe. Útulkáčka a „papierový” austrálsky ovčiak sú psy, z ktorých srší dobrá nálada. T

aký je aj ich majiteľ, neberie sa príliš vážne. Je za každú zábavu, no keď dôjde reč na dogfrisbee, rozpráva ako z veľkej knihy.

„Dogfrisbee je psí šport. V rámci neho existuje niekoľko disciplín. V princípe však vždy ide o hádzanie lietajúceho taniera psovi,“ vysvetľuje študent druhého ročníka kynológie na košickej Univerzite veterinárskeho lekárstva. Pôvodne síce pochádza zo Šale, no Košice sa stali jeho druhým domovom.

Chceli ju vrátiť

Patrik nepochádza z rodiny, kde by boli psy samozrejmosťou. Nikdy žiadneho nemali a rodičia ani nemali v pláne nejakého si zaobstarať.

„Begi je môj prvý pes. Sedem rokov som presviedčal rodičov, aby som mohol mať psa. Nakoniec ustúpili a prišla práve Begi.“

Útulkáčka, ktorá vyhráva jednu súťaž za druhou, nemala na ružiach ustlané. Rok sa potulovala po uliciach a rok strávila v útulku. Príchodom do Patrikovej rodiny nemalo psíča vôbec vyhrané.

„Začiatok bol naozaj vtipný. Ona vedela, že mňa má získaného a začala doliezať za mamou a sestrou. Teraz by ju už nedali za nič na svete, no na začiatku mama volala do útulku, nech si ju prídu vziať,“ smeje sa dnes Patrik.

Disk chytí aj čivava

Krátko po Begi pribudol do rodiny aj austrálsky ovčiak Darty z českej chovnej stanice.
„Keď som si bral Begi, vôbec som netušil, že existujú nejaké psie športy. Po pol roku som natrafil na tréningy, a tak sme začali chodiť na dogfrisbee.“

V tomto športe neplatí ako na výstavách, že sa ich môžu zúčastňovať len čistokrvné psy z chovných staníc. Dvere má otvorené každé psíča, ktoré miluje aportovanie.

„Najlepšie sa robí so stredne veľkými psami, ale viedol som už aj kurz, kde bola čivava. To bolo vtipné, ale nie nemožné. Plemenami to nie je obmedzené, dôležité je, aby psa bavilo aportovanie, mal by mať v sebe lovecký pud,“ vysvetľuje Patrik a dodáva, že sú aj psy, ktorých loptičky nenadchli, ale disk aportujú, akoby im išlo o život.

Pohoreli

Begina budúcnosť sa adopciou z útulku razom zmenila. Po pol roku spolu začali trénovať a o pár týždňov sa už zúčastnili prvej súťaže.

„Tri týždne sa len učila chytať disk. Po pártýždňovom kurze sa uskutočnila súťaž a Begi ju vyhrala. No potom sme to trošku zanedbali, naštartovala nás až Alena Smolíková, ktorá vystupovala v Talente.“
Prvá oficiálna súťaž, ktorej sa podarená dvojka zúčastnila, boli Brnenské psie dni. Vtedy skončili v začiatočníkoch na predposlednom mieste.

„Nesklamalo ma to. Práve naopak, to bola úžasná motivácia. Tešil som sa, tuším viac ako ten, čo vyhral. O rok sme už v pokročilých obsadili ôsme miesto a kvalifikovali sme sa na majstrovstvá Českej republiky.“

Amerika na druhú

Ďalšie úspechy už boli len logickým vyvrcholením tréningov, no najväčší prišiel v lete 2013. V Maďarsku sa Patrik a Begi kvalifikovali ako jediný slovenský tím v celej histórii na majstrovstvá sveta v Amerike.
„Nepodarilo sa nám zohnať sponzorov, a tak sme nikam nešli,“ vysvetľuje.

Opäť ho to neodradilo a zamakal. Výsledkom je ďalšia kvalifikácia na majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia v októbri v americkom Catersville.

„Máme tri kvalifikácie, jednu má Begi a dve môj druhý pes Darty, bola to jeho prvá súťaž.“
Na to, aby mohli vycestovať, potrebujú 2500 eur. Vďaka darcom má už teraz polovicu cieľovej sumy.
„Máme transparentný účet, takže každý vie, koľko prispel. V prípade, že sa do konca augusta nezozbiera celá suma, peniažky ľuďom vrátim.“

Bezpečnosť je prvoradá

Dogfrisbee je nádherný, no aj náročný šport.

„Najdôležitejšie je pracovať na hodoch. Ak človek zle hádže, pes zle chytá. A potom je to aj o bezpečnosti, pes musí vždy dopadnúť na štyri. Hody bývajú vysoké a ak dopadne na bok alebo na hlavu, môže aj ochrnúť, preto tieto vysoké hody nemám veľmi rád.“

Dôležitý je aj povrch, súťaže aj tréningy sú výlučne na tráve, prípadne v krytej hale na utlačenom piesku. Patrik veľa trénuje aj sám bez psov.

„Ono to vyzerá, že nepotrebujete kondičku, ale vydržať hádzať niekoľko minút nie je sranda. Navyše je výborný tréning ísť si s niekým zahádzať, ale hádzal som už aj na stromy v parku.“

Športovať môže každý

V strednej Európe je dogfrisbee mimoriadne obľúbený šport, na Slovensku je to však biedne. Patrik sa začal angažovať a práve z východu by chcel spraviť „dogfrisbee doupě“.

„Sú tu na to ľudia aj psy. Organizujem semináre, súťaže, ukážky. Verím, že sa ľudia chytia.“

Začať so psom takto športovať pritom nie je náročné ani časovo, ani finančne. Zaobstarávacia hodnota piatich kvalitnejších diskov je dvadsať eur, s nimi sa už stačí vybrať napríklad na Aničku a môžete trénovať.

Na začiatok je však dobré naštudovať si všetko potrebné, aby ste psovi viac neuškodili.

Na psy sa nikdy nehnevá

Patrik so svojou svorkou verí, že tento rok vycestuje do Ameriky a uspeje. Bol by to prvý Slovák, ktorý sa na takomto podujatí vôbec zúčastnil. Chlapci aj psia slečna sa už tešia a sú správne motivovaní.

„Pozitívny stres je vítaný. Keď som šiel na prvú súťaž, tak sa mi klepali ruky, až mi z nej všetky disky vypadli,“ smeje sa na svojich začiatkoch Patrik.

Dnes je už v pohode. Ak niečo náhodou nevyjde, jediný, na koho sa môže hnevať, je on sám.
„Nikdy neviním psa, on nesúťaží, on sa hrá. Nič zlé predsa neurobil, len nechytil disk. V princípe si vždy poviem, že sa treba zabávať. Vnímam to z tej psej stránky.“