Neuveriteľných päť desaťročí už v Košiciach funguje legendárny folklórny súbor Železiar. Zbožňovanie divákmi je dôkazom toho, že si folkloristi svoju prácu robia nielen dobre, ale priamo skvelo. Dril totiž dochucujú vášňou a láskou.
KOŠICE. Vyratúvať úspechy či ocenenia folklórneho súboru Železiar nemá význam. Nijako by sa tu totiž nevmestili. Jeho azda najväčšou výhodou je stálosť jednotlivých členov.
„Svojím spôsobom máme stále osadenstvo z hľadiska hudby a spevu, čo je neuveriteľná výhoda. Keď našim muzikantom poviem, čo majú zahrať, tak to zahrajú. Najstarším aktívnym členom je u nás od roku 1985 Milan Rendoš. Je tu dokonca dlhšie ako ja. Aj tanečníci u nás vyrástli od detských liet a dnes dokážu vďaka tomu na javisku veľmi kvalitne interpretovať tanečné umenie,“ konštatuje riaditeľ Železiaru Vladimír Urban, ktorý je s ním zviazaný už 28 rokov.
V Železiari začínal v roku 1987. V r. 1992 končil Dom odborov. Súbor stratil zriaďovateľa.
„V tom čase už o súbor nemal nikto záujem, menili sa spoločenské pomery... Dnes nám všetci tlieskajú, no nie je jednoduché vytvárať základňu pre to, aby u nás vyrastali vynikajúci tanečníci, hudobníci a speváci. Málokto myslí na to, že sa folkloristi musia mať aj do čoho obliecť, niekto ich musí učiť a potrebujú technicky vybavené sály, kde môžu cvičiť. O mojom vzťahu k súboru svedčí to, že som tu vydržal až doteraz.“
Počet súborov narastá
Ako vraví, hoci mnohí folklóru pred časom predpovedali postupný zánik, v súčasnosti paradoxne prekvitá.
„Na Slovensku bolo za socializmu 110 až 115 súborov, dnes ich tu máme okolo dvesto. Aj počet festivalov sa zvýšil o sto percent. Folklór síce nie je každodennosťou, ale je akýsi atraktívnejší. Mládež sa, bohužiaľ, na školách učí veľmi kvetnato o tom, aký ho máme bohatý a krásny, ale veľmi málo o ňom vie naozaj. Na druhej strane však všetkých tých, ktorí sa ho dotknú, výrazne osloví. Mladí ľudia síce vravia, že im je jedno, kde budú bývať, či v New Yorku, alebo Tokiu, ale celkom tak to nie je. Lebo človek žije medzi ľuďmi a vzťahy medzi ľuďmi sa formujú na báze, ktorej hovoríme kultúra.“
Pozor na erudovanosť
Aktuálne sa do Železiaru prihlasuje stále viac nových členov, ktorí vzťah k folklóru nemajú v rodine.
„Je možno prekvapivé, že niekto, kto sedí celý deň v práci za počítačom, sa takto túži odreagovať. Objavuje sa stále viac nadšencov aj vo vyššom veku. Často je možno táto práca poznačená amatérskym nadšením a nie vždy je to dostatočne erudované, ale aj to obohacuje,“ tvrdí V. Urban.
Ako príklad uvádza 60-ročnú pani, ktorá sa náhle nadchne krojom, tak si ho kúpi. Nepozná však už detaily, a keď sa doňho oblečie, nevie sa správne učesať, nepozná správnu dĺžku zástery a sukne, ani spôsob skladania volánov.
„To jej niekto musí povedať, oboznámiť ju s tradíciou... Určite je dobre, že ľudia môžu robiť, čo chcú. Tradičné umenie je však veľmi krehké a zraniteľné. Možno trošku vidím absenciu podpory, aby tam, kde je záujem o folklór trošku vyšší, bolo naozaj aj kvalitné zázemie. To potom bude zodpovedať pôvodným formám ľudového umenia, teda tradícii i súčasným požiadavkám, dnešnej doby.“
Nie prísny, ale dôsledný
Ak sa rodičia rozhodnú dať deti na folklór, samozrejme, že hneď nezačnú pôsobiť v Železiari. Šesťroční štartujú v Jazierku, pokračujú cez Železiarik a Želiezko až do Železiaru.
V. Urban ako dlhoročný umelecký vedúci nad všetkými bdie prísnym okom.
„Vo všeobecnosti si skôr myslím, že som skôr dôsledný. Nácvik máme v pondelok, utorok, štvrtok... Zruší sa len mimoriadne a nechodievame si tu pokecať, ale makať. A to sa dlhodobo zúročuje. Naši muzikanti sú známi aj tým, že sprevádzajú na rôznych súťažiach spevákov či sólistov tanečníkov, zahrajú goralovi, stredoslovákovi či západniarovi... Aj tanečníci sú schopní interpretovať tance rôznych regiónov, aj keď sa na to nešpecializujeme, pretože sme lokálpatrioti. Snažíme sa čo najviac propagovať umenie nášho abovského regiónu. Žiadny iný súbor nemá toľko miestnych tancov v repertoári.“
Najlepšia elektroliečba
Sám V. Urban je pritom živým dôkazom toho, že s folklórom sa dá začať aj neskôr.
„Osobne som sa k nemu dostal z dlhej chvíle až po vojenčine. Bola to náhoda. Mal som dokonca skúsenosť, že keď som aj chvíľku sledoval nejaký folklórny program, po chvíli ma nezaujímal. Až kým som v roku 1969 neuvidel Mojsejevov tanečný súbor. Bol som prekvapený, že som vydržal do konca a že ma to oslovilo. Aj sám som sa neskôr ako vedúci súboru pustil vytvárať skôr tanečné programy, nie programy typu hudba – spev – tanec, aby som ukázal, že aj tanečným umením sa dá diváka oslovovať a upútať. Náš aktuálny program k 50-ke je tanečný a nesmierne dlhý, no diváci to vydržia. Jedna pani mi povedala, že je to tá najlepšia elektroliečba, aká existuje. Vraj jej všetky neduhy, ktoré už na svojom tele pociťuje, na chvíľu zmizli. Možno to bolo trošku preexponované, ale keď považovala za potrebné osobne za mnou ako za vedúcim prísť, tak to asi myslela úprimne. A kvôli takýmto pocitom sa to oplatí robiť.“
Železiar
Zájazdy do zahraničia
Svetadiely: 4
Európa: 22 štátov
Ázia: 7 krajín
Afrika: 2 krajiny
Amerika: 2 štáty
Najnavštevovanejší štát: Maďarsko (23 x), Česko (12 x), Poľsko (11 x), Turecko, Sovietsky zväz (oba 5 x),
Najvzdialenejší zájazd: Mexiko, Spojené štáty americké, Japonsko, Tunisko, Južná Kórea, Katar
Najdlhšie turné: 35 dní – Francúzsko (1978)
Súborové svadby
Manželstvo k 31.12.2013 uzavrelo 33 párov, pričom obaja boli „súboristi“
Trochu histórie
Od vzniku v roku 1964 až do decembra 1992 patril kolektív pod odborárske zariadenia Východoslovenských železiarní Košice (VSŽ). Boli to Dom kultúry v Šaci a Dom odborov v Košiciach. Od roku 1993 teleso spadá do portfólia Umeleckej a reklamnej agentúry Kultobin, spol. s r. o., a zároveň na jeho chode participujú občianske združenie Košické folklórne štúdio a Súkromná základná umelecká škola Vlada Urbana. Od 1. januára 2005 súbor využíva priestory Domu ľudového tanca na Starozagorskej ulici 10 v Košiciach. Od 1. januára 2008 je folklórny súbor Železiar dotovaný zo zdrojov Košického samosprávneho kraja prostredníctvom Kultúrneho centra KSK.
Najvýznamnejšie zahraničné ocenenia
1968 = Folklórny festival Middlesbrough, Anglicko – 2. miesto
1969 = Folklórny festival Dijon, Francúzsko – Strieborná reťaz
1973 = Folklórny festival Szeged, Maďarsko – Kalich priateľstva
1978 = 17. robotnícky festival, Suhl, NDR – Zlatá medaila a laureát festivalu
1990 = Folklórny festival Middlesbrough, Anglicko – dve 1. a jedno 2. miesto
2009 = Zakopane, Poľsko – Strieborné zrkadlá – ženská spevácka skupina a inštrumentalista Milan Rendoš, Zlaté zrkadlo ľudová hudba, Bronzová valaška v hlavnej súťaži
2011 = Cheonan World Dance Festival 2011, Cheonan, Južná Kórea,
Scénické tance – 2.miesto, Najlepšia pouličná produkcia – 3. miesto
2012 = Medzinárodný folklórny festival, Malta – Kategória ľudových tancov 1. miesto, Celkové hodnotenie – 2. miesto
nit
Bohatá história. Súbor oslavuje 50 rokov existencie.
Vystúpenie k 50. výročiu. Folklóristi predviedli v Štátnom divadle počas volebného víkendu to najlepšie. Foto k článku: archív, Peter Meľuch
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári