Medzi hráčmi MFK Košice pred začatím prípravy vládlo napätie

Aj medzi hráčmi MFK Košice, ktorí sa postupne zliezali na prvý tréning v novom roku, panovalo napätie.

KOŠICE. „Samozrejme, že ma to zaujímalo, ale všetky informácie, ktoré som mal, boli len neoficiálne, neurčité, mohol som sa ich dozvedieť len z médií. Nebol som však nijako nervózny z toho, kto bude novým trénerom, je už na vedení klubu, koho vyberie, ja to zatiaľ neviem,“ pristavili sme jedného z najskúsenejších hráčov MFK, stredopoliara Miroslava Viazanka, pred dverami kabíny.

Trošku sme mu našepkali, aby to mal ľahšie, keď ich otvorí... „Miro Fabuľa? Je to možné,“ bral túto informáciu stále iba ako neoficiálnu.

„Teraz trénoval béčko... Ale ja som s ním kedysi ešte aj hrával, v Prešove. Bol som ešte mladý chlapec, keď som nastúpil za Tatran a on

si tam prišiel už len tak zahrať, lebo končil kariéru. Stretol som sa s ním ako hráč, takže odvtedy sa poznáme.“ Asi je to teraz výhoda... „Možno budem aj hrávať...“ zasmial sa schuti Miroslav Viazanko.

„Ale vážne, musím povedať tak, že keby to bol akýkoľvek tréner, tak ho budem rešpektovať a prispôsobím sa jeho požiadavkám. Samozrejme, Mareka poznám, čo je určite výhoda. Aj pre ostatných chlapcov, ktorí sa s ním poznajú. Je to mladý tréner, ktorý ešte nemôže mať nejaké veľké trénerské skúsenosti, ale myslím si, že určite má perspektívu. Určite som radšej, že naším trénerom bude Marek ako nejakí Taliani...“ priznal Miroslav Viazanko a ponáhľal sa na „kontrolku“, ako je na tom po sviatkoch s hmotnosťou.

„Doma váhu nemám, tak sa hádam odvážim v kabíne, lebo minulý rok boli vybité baterky. Ale obavy, že by som pribral, nie sú, lebo s hmotnosťou som nikdy nemal problémy.“

Manželka ho nebolaschopná vykŕmiť

V „norme“ vyzeral byť aj bosniansky útočník MFK Nermin Haskič. Pribrať nemal z čoho, lebo on, na rozdiel od svojich spoluhráčov, koncom roka nesviatkoval. Ani nedostal výnimku predĺžiť si „prázdniny“, že by mal Vianoce neskôr ako jeho srbskí kamaráti.

„Ja som, aj s Ajdinom Redžičom, moslim, takže my máme sviatky až v júni. Každý rok sa to o desať dní posúva. Teraz máme sviatky v júni a potom ďalšie v auguste, takže teraz som nešiel ani domov. Zostal som v Košiciach a trénoval som podľa individuálnych plánov, ktoré dostal každý hráč. Pribrať som nemal ako, lebo ani manželka ma nebola schopná vykŕmiť. Je totiž tehotná a možno už tento týždeň porodí. Bude to chlapec, ale ešte nie je isté, ako sa bude volať. Asi bude bitka s manželkou o jeho meno. Ja chcem, aby sa volal Omar, ona zas Amor, ako láska... Asi to bude prvý futbalista s takým menom,“ zasmial sa v jeseni najlepší strelec košického mužstva.

A keď sme mu prezradili meno nového trénera, povedal: „Hral som pod ním za béčko nejakých šesť zápasov, takže ho poznám. Mne sa páči, ako robí svoju prácu, takže som rád, že bude naším trénerom.“