Po dvoch rokoch sa na svoju futbalovú „základňu“ vracia 27-ročný stredopoliar Kamil Kuzma.
KOŠICE. Keď sa v roku 2013 rozišiel s Košičanmi, dostal sa na hosťovanie v Senci, ale celé dva roky v podstate strávil v trnavskom Spartaku.
Aj keď klubová príslušnosť ho viaže s poľským tímom Sandecja Nowy Sacz, účastníkom druhej najvyššej súťaže, I. ligy (najvyššia súťaž má názov Ekstraklasa)...
„Celý ten čas som bol v Trnave, v Poľsku som ani nebol, hráčom Noweho Saczu som len papierovo.“
Aj keď prívlastok legionár mu patrí len obrazne, zahral si aspoň v „slovenskom Ríme“, a tie dve sezóny v drese trnavského Spartaka vôbec neľutuje.
„Bol som rád, že tam môžem hrať. Angažmán v Trnave mi dal veľa po futbalovej stránke, bol som v novom prostredí, spoznal som veľa nových ľudí, našiel som si nových kamarátov.“
A čo rozhodlo o jeho odchode z Trnavy? „Tak to vo futbale chodí. Všade sa nájdu dobrí ľudia, ale aj nepriatelia, ktorí vám chcú uškodiť. Ale to, prečo som z Trnavy odišiel, by som nechcel komentovať, rozoberať. Ako vravím, taký je futbalový život...“
Bavili sa aj o peniazoch
V Košiciach ho ešte nestihli dopísať ani na súpisku A–mužstva, pretože jeho návrat je horúca novinka, a nejaký čas potrvá, kým sa to aj zmluvne spečatí.
„Som rád, že som opäť v Košiciach, aj keď to ešte nie je doriešené papierovo, s vedením klubu sme dohodnutí len ústne.“
Môže celý transfer niečo prekaziť? Že to trebárs stroskotá na peniazoch? Kamil Karaš a Juraj Hovančík majú údajne sľúbené, že vedenie klubu im aspoň čiastočne vyrovná dlhy, ktoré voči nim má...
„Bavili sme sa aj o tom,“ priznáva Kamil Kuzma. „Ale teraz je ťažké k niečomu sa vyjadriť, kým to nie je ešte úplne doriešené.“
Rok je dlhá doba...
Tak, ako v prípade Karaša či Hovančíka, zmluva Kamila Kuzmu s FC VSS Košice by mala byť uzavretá na 1 rok.
„Áno, tak sme dohodnutí.“
A čo bude potom, keď žlto-modrí postúpia naspäť do najvyššej súťaže? „Uvidíme, rok je dlhá doba,“ nechce stropkovský rodák nič prognózovať.
„Pôjdem od zápasu k zápasu, a na konci sezóny sa uvidí. Mojím osobným cieľom je získať si stabilné miesto v základnej zostave košického mužstva, presvedčiť o tom trénera, že tam patrím, a prirodzene, veľmi rád by som bol, keby sme sa po roku vrátili do najvyššej súťaže. Ešte je čas baviť sa o tom, čo bude potom...“