Prvýkrát k nej a politikom pričuchol ešte v roku 2010, keď bol ako šéf Únie autodopracov Slovenska hlavným organizátorom legendárneho zimného štrajku proti mýtu.

KOŠICE. Neskôr predal svoj obchodný podiel vo firme Fúra a vstúpil do politiky. Odvtedy sa mu „vec verejná“ tak zapáčila, že si bez nej nevie predstaviť svoj život.

Považuje sa za rebela, ktorý sa už nechce pozerať na svet cez ružové okuliare, ale chce mať aj možnosť niečo reálne zmeniť a pomôcť ľuďom.

„Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale výborným relaxom po celodennom dni strávenom v práci je môj malý syn, a po tom, čo mu prečítam rozprávku a pomôžem zaspať, je oddychom práve práca pre naše mesto a príprava návrhov na zastupiteľstvá. Samozrejme, že niekedy uspím seba skôr ako naše dieťa.“

Z alkoholu má rád iba 12°Šariš

Momentálne má rozčítané Rozmarné poviedky od Honoré de Balzaca.

Najradšej má však dennú tlač, kde si články vrátane tých z nášho denníka ako predplatiteľ Piana číta ešte skôr ako vyjdú. Hudbu, a to najmä folk alebo džez väčšinou počúva v aute.

Na koncerty príliš nechodí, no naposledy si vychutnal košický koncert ostravského pesničkára Jarka Nohavicu.

O svojich nerestiach nám síce aj chcel porozprávať, no potom zistil, že ich vlastne ani nemá. Spomenul len, že si nepotrpí na celkovej vizáži a ak je smädný, nikdy nepohrdne Šarišom dvanástkou

S alkoholom to preháňal v minulom storočí, na to bolo ešte na „výške“. Teraz už nie, keďže Mikuláš Dzurinda so svojím faux pas v Košiciach bol preňho dobrou výstrahou.

Miluje vysokohorskú turistiku

Najviac peňazí dáva asi na rodinu a na kúpu rôznych vecí pre svojho malého syna a občas aj na cestovanie, pričom vyhľadáva najmä vysokohorské expedície.

Za mladších čias vystúpil napr. na vrch Goethe La (cca 5 400 metrov) tesne pri treťom najvyššom vrchu sveta Kančendžonga v Himalájach, či na biblický Ararat, ktorý je s 5 137 metrami nad morom najvyšším vrchom Turecka.

Absolvent Hutníckej fakulty TU zdolal aj rakúsky Grossglockner, či najvyššiu činnú sopku na svete – ekvádorskú Cotopaxi s výškou 5897 m n. m. Zážitky má aj z Kilimandžára, čo je najvyšší vrch Afriky.

„Niekoľkodňový výstup som robil bez nosičov a bola to riadna zaberačka, chvíľami mi nebolo všetko jedno, veď jeho nadmorská výška je skoro 5900 metrov. Najviac ma pobavilo, že v tom čase tam nevyšli ani niektorí hráči z NHL.“

Namiesto statkov chce mať cestovateľské zážitky

J. Polaček sa považuje za dobrého šoféra, ktorého „vycepovala“ otcova Škoda 105L. Momentálne jazdí na staršom peugeote, ktorý chce, aby mu ešte dlho slúžil.

Investovanie peňazí do luxusných áut považuje za zbytočné, lebo ako hovorí, „nepotrebujem statky, ale radšej pôjdem tam, kde ma čakajú nejaké zážitky“.

Hoci sa nedávno vrátil z rybačky v Nórsku, má jeden zatiaľ nesplnený cestovateľský sen. Ten je však presne na opačnej strane zemegule ako Severný ľadový oceán, v ktorom lovil viac ako metrové morské štuky.

„Snáď do 50-ky by som mohol stihnúť návštevu Antarktídy. Cestopisy mám naštudované a predstava je už úplne jasná. Po prílete do Čile si na južnom pobreží „stopnem“ nejaký ruský ľadoborec. A potom by sme si už len plávali medzi ľadovými kryhami a hľadali, kde sú tučniaky...“

Nadchli ho prechádzky pri Štrbskom plese

Košičania ho poznajú nielen ako tvorcu Tekvicových párty na Severe, ale aj ako spoluzakladateľa a spoluorganizátora Hokejového mestečka v amfiteátri v rokoch 2011 – 2012, počas ktorých v amfiku bolo až 10 000 ľudí na zápasoch našej striebornej reprezentácie.

On síce hokej aktívne nehráva, zo zimných športov preferuje skôr lyžovanie. Aj keď ho známi prehovárajú aj na bežky, zatiaľ im nevie prísť na chuť.

V poslednom čase si však okrem golfu zamiloval prechádzky s manželkou a synom okolo Štrbského plesa a celkovo Vysoké Tatry. Už sa teší, keď malý Timonko vyrastie a vylezú na všetky štíty, ktoré má pochodené aj on sám.

Manželke najbližšie uvarí makrelu

Keď si chce tento podnikateľ v oblasti poradenstva a konzultácií v životnom prostredí prevetrať hlavu, tak pokosí trávu na ich chalupe pri Košiciach.

K záhradkárčeniu nejaký pozitívny vzťah síce nemá, avšak manželke s domácimi prácami zvykne pomôcť. Podobne je to aj v kuchyni, kde by držiteľ certifikátu z thajskej kuchyne privítal ešte väčšiu možnosť sebarealizácie.

„Manželka je veľmi dobrá kuchárka, takže mám trochu obmedzené pole pôsobnosti. No už teraz sa teším, ako im všetkým urobím varenú makrelu na japonský spôsob, ktoré som osobne nachytal. Okrem rýb a orientálnej kuchyne mám veľmi rád aj klasické slovenské jedlá ako segedínsky guláš či tatračané pirohy. Takisto na chalupe radi grilujeme mäsko a aj zeleninu na vlastných zmesiach korenia, ktoré som priviezol z celého sveta. Potešiteľné je, že moje výtvory zatiaľ každému chutili,“ dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári