Na miesto pádu slovenského vojenského lietadla sa vrátili rodiny zosnulých vojakov. Neprebolelo to a nikdy to neprebolí, hovorí otec jedného z nich.
HEJCE/KOŠICE. Nie je ľahké vrátiť sa tam, kde na človeka čakajú bolestné spomienky. Vie to aj kapitán Martin Farkaš, ktorý ako jediný prežil haváriu vojenského lietadla. Napriek tomu to dokáže.
Pred desiatimi rokmi sa na vrchu Borsó, blízko maďarskej obce Hejce, po druhý raz narodil. Na miesto nešťastia, ktoré pochovalo jeho 42 kolegov, prišiel aj včera, aby si uctil výročie nešťastnej udalosti.
Lietadlo AN-26 smerovalo z kosovskej Prištiny do Košíc. Viezlo domov vojakov a inštruktorov, ktorí pôsobili v misii KFOR. S blízkymi sa však už nikdy nestretli.
Na čistine, na ktorej stoja pamätník a pomníky zosnulých vojakov s ich menami a fotografiami, bolo počas spomienkového aktu mrazivo. Teplota však zďaleka nedosiahla hodnotu mínus 18 stupňov z osudnej noci spred desiatich rokov.
Muž, čo prežil...
Lietadlo vtedy pri páde vysekalo do lesného porastu asi štyridsať metrov širokú a tristo metrov dlhú brázdu. Okolo pietneho miesta stále stojí niekoľko stromov, z ktorých časť odseklo lietadlo.
Aké pocity prežíval po havárii nadporučík Farkaš v lese od košického letiska vzdušnou čiarou vzdialenom 28 kilometrov? Ani s odstupom času na to nechce spomínať.
„Nie sú to pekné spomienky. Iba mne sa podarilo prežiť, tým ostatným nie a v tom vidím veľkú nespravodlivosť. Snažím sa odvtedy žiť naplno, zbytočne sa nehnevať a užívať si.“
Na miesto nehody chodí pravidelne, aj počas roka, nielen na výročie. Najradšej vtedy, keď tam nie sú ľudia ani médiá.
Za najväčší životný úspech od havárie považuje narodenie svojej dcérky Karinky. Vo februári oslávi tri roky. Farkaš naďalej pôsobí v armáde.
Z prvej misie neprišiel
Tragédia bolestivo zasiahla aj do života rodiny Balogovcov z Kamenice nad Cirochou. Tridsaťročný Ján Balog sa zo svojej prvej 6-mesačnej misie už domov nevrátil.
Ján, otec zosnulého veliteľa mechanizovanej roty, netají, že návrat na miesto, kde vyhasol synov život, je zakaždým ťažký. Včera ho na slávnostnom pietnom akte sprevádzala dcéra.
„Chodíme sem pravidelne, aj mimo týchto spomienkových akcií. Na syna myslíme denne aj niekoľkokrát. Sú to smutné emócie, ktoré trvajú dodnes. Neprebolelo to a nikdy to neprebolí.“
Radosť Jánovi staršiemu robia dve vnučky, dcéry jeho zosnulého syna. V nich vidí pokračovanie jeho predčasne ukončeného života.
V obrazoch: Pri obci Hejce spomínali na leteckú tragédiu vojakov Čítajte Nezabudnúť
Slávnostnej spomienky a kladenia vencov sa okrem pozostalých, známych a miestnych obyvateľov zúčastnili prezident Andrej Kiska, minister obrany Martin Glváč a maďarský prezident János Áder.
„Zišli sme sa tu preto, aby sme povedali, že sme nezabudli a nikdy nezabudneme. Najlepšia úcta, akú môžeme vzdať, je, že sa budeme snažiť o dobré Slovensko a budeme mu budovať dobré meno,“ povedal Kiska.
Glváč považuje 19. január 2006 za najčernejší deň v novodobej histórii. Je podľa neho povinnosťou sa tu každoročne stretávať a povedať rodinám, pozostalým a priateľom obetí: ďakujeme.
Pomníky. Pripomínajú 42 stratených životov.
Vzdali úctu. Minister Glváč, slovenský prezident Kiska a maďarský prezident Áder. Foto k článku: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
