Nie ste sami, takmer tretina Slovákov má podobný osud, čo dokazuje aj exkluzívny prieskum Nadácie Partners a agentúry Focus na vzorke 723 domácností.

KOŠICE. Paradoxne nielen nízke príjmy v domácnostiach východniarov sú najväčšími strašiakmi našich rodinných rozpočtov.

Minimálne rovnako negatívne vplyvy majú aj nepremyslená spotreba a chýbajúci prehľad o tom, na čo sme minuli peniaze.

A to platí aj napriek tomu, že východniari sa k svojim financiám správajú zodpovednejšie ako ľudia na západe republiky.

Napriek nižším príjmom dokážu ušetriť viac peňazí, no na druhej strane a na veľmi malú „radosť“ obchodníkov míňajú aj podstatne menej ako v Bratislave.

Podľa odborníka na osobné financie Martina Gduľu zo spoločnosti Partners Group SK sa často domnievame, že vyššiu životnú úroveň môžeme docieliť iba tým, že sa nám navýši výška príjmu.

Omnoho dôležitejšia je však skutočnosť, ako dokážeme udržať na uzde svoje výdavky.

„Ovplyvniť výšku príjmov je v mnohých prípadoch zložitejšie, ako ovplyvniť výdavky. Na to však potrebujeme získať dôkladný prehľad o finančných tokoch v domácnosti, no z prieskumu nám vyplynulo, že až 52 percent z nás si vôbec nevedie pravidelný prehľad o príjmoch a výdavkoch,“ tvrdí.

Veľmi veľa peňazí ide (zbytočne) na stravu

Takýto prehľad by výrazne pomohol zmenšiť zbytočné vyhadzovanie peňazí, takpovediac, na hlúposti.

Najviac peňazí rodinám odchádza na stravu (27 %) a bývanie (19 %), ale značnú časť rodinného rozpočtu pohltí aj nákup kozmetiky, oblečenia či výdavky na kultúru alebo posedenia s kamarátmi.

Mnohí ľudia sú doslova až šokovaní sumou, ktorú mesačne minú na stravu. Ide napríklad o stravovanie sa v reštauráciách, nákupy, keď to všetko zrátame dokopy, zistíme, že je až „nereálne“ takúto sumu prejesť.

Zažívame jednoduché situácie, pri ktorých si ani neuvedomujeme, ako veľmi dokážeme plytvať. Ak napr. v reštaurácii si dáte zabaliť to, čo ste nezjedli z veľkej porcie, ušetríte jednu stravnú jednotku.

Takých príkladov je viac.

Odborník na osobné financie vidí veľký priestor na šetrenie aj pri úspore na energiách v domácnosti, no paradoxne nie pri rôznych nákupoch zlacneného tovaru v obchodoch.

„Mnoho ľudí rado nakupuje v akcii a hoci zaplatia menej, môžu aj v tom istom obchode kúpiť niečo navyše. Kde sú však všetky usporené prostriedky?“ pýta sa Martin Gduľa.

M. Gduľa: Najprv si odložte a až potom míňajte

Aj preto svojim klientom radí ušetrené peniaze odložiť bokom. Aj keby išlo len o obyčajné tri-štyri eurá, ak si ich neodložíme, úspora sa nikde neobjaví, lebo ju, zjednodušene povedané, prejeme.

Finančný odborník z Partners Group SK si myslí, že problém je čiastočne aj v mentalite mnohých z nás a to, že sme zvyknutí najprv všetko zaplatiť a až z toho, čo nám zostane, hľadáme nejaké zdroje, ako niečo ušetriť.

Nečudo, že až 32 % slovenských domácností hovorí, že z výplaty neušetrí ani euro a ďalších 34 % nasporí do rezervy ledva desatinu svojich príjmov.

„Mali sme slobodného klienta zarábajúceho 1 500 eur mesačne a tvrdil mi, že si nevie nič ušetriť. Rozprávali sme sa o tom, že z jeho príjmu na východe dokáže vyžiť štvorčlenná rodina a každý člen tejto rodiny má nastavené aj nejaké sporenie,“ hovorí.

Zdravé pravidlo10:20:30:40

Problém nesprávne nastavených finančných návykov sa dá podľa neho vyriešiť pomerne jednoducho.

Základným pravidlom by však malo byť, že najskôr si odložíme peniaze, teda akoby sme si zaplatili sami sebe a až potom by sme mali pristúpiť k míňaniu.

„Pri zdravom rozložení financií platí jednoduché pravidlo. Najskôr si odložíme 10 percent platu do rezervy, ktorej optimálna výška by mala pritom tvoriť šesťnásobok mesačného príjmu. Dvadsať percent využijeme na budovanie dlhodobých aktív, maximálne 30 percent by nám pri správnom nastavení mali ukrojiť úvery a pôžičky a nie viac ako 40 percent použijeme na chod domácnosti a bežnú spotrebu, "povedal nám.

Ako dodal M. Gduľa, medzi najčastejšie výhovorky klientov, prečo sa nedá nič ušetriť z výplaty patrí konštatovanie, že každý mesiac idú finančne na doraz.

„Je to hlavne o vnímaní klientov, čo však neznamená, že žijú z minima. Akonáhle urobíme analýzu príjmov a výdavkov, nájdeme obrovské rezervy. Napríklad niektorí bežne mesačne prefajčia aj 100 eur, čo je 1 200 eur ročne. Aj to mohli byť ušetrené peniaze, resp. sa dali minúť aj zmysluplnejšie,“ dodáva Martin Gduľa.

Fakty

Finančné perličky z kuchýň slovenských domácností

• Až 67 % opýtaných je presvedčených, že má dobrý prehľad o financiách v domácnosti, štvrtina má len zbežný prehľad a osem percent sa vo svojich financiách orientuje len slabo alebo vôbec nie.

• Viac ako polovica (52 %) domácností uvádza, že sa o financie v rodine starajú obaja partneri, až 15 percent sa spolieha výlučne na svojho partnera.

• Až 48 % našich domácností si nerobí žiaden prehľad o svojich výdavkoch a možno aj to je dôvod, že dve tretiny ľudí na Slovensku vďaka svojmu „bezbrehému“ míňaniu ušetria od nula do 10 percent svojich príjmov

• Takmer polovica opýtaných ľudí pozná väčšinu výdavkov svojho partnera, pričom 23 % má o nich úplný prehľad. Na druhej strane až 8 % ľudí nemá ani „šajnu“ o tom, na čo ich partner míňa

• Zároveň až 81 % domácností minie na bežné výdavky viac, ako je odporúčaných 40 percent príjmu. Pri tretine respondentov je to dokonca 60 až 80 % z príjmu. Šestina z nás minie úplne všetko a ďalšie dve percentá si ešte navyše musia aj požičať.

red.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári