Takáč iba tušil, že trafil vinkeľ

Tri body zo Žiliny znamenajú pre futbalistov FC VSS Košice nielen druhé víťazstvo na súperovom ihrisku v nadstavbe, ale aj návrat na čelo druholigovej tabuľky. No ktovie, či to nie je iba na jeden deň, keďže líder súťaže Tatran Prešov dohráva (s juniormi Slovana) 8. kolo až dnes...

KOŠICE. Pre žlto-modrých nie je podstatné, či ich Prešov dnes opäť preskočí, lebo bič plieska na konci a dôležitá bude iba finálna podoba tabuľky.

„Radi by sme na čele tabuľky vydržali viac ako jeden deň, a uvidíme, aké budú ďalšie výsledky, ale my sa sústredíme v prvom rade na seba, hlavné je, aby sme boli prví v tabuľke na konci súťaže. Čakajú nás ešte tri zápasy, a my chceme všetky vyhrať. Dá sa to zvládnuť, a každý z nás, každý v našej kabíne je presvedčený, že sa nám to podarí,“ povedal nám strelec úvodného gólu zápasu s béčkom Žiliny Dalibor Takáč.

Pre 18-ročného stredopoliara je to už tretí ligový gól v tejto sezóne.

„Kamil Karaš mi prihral zľava do šestnástky a ja som vystrelil z jednej. Bol to asi vinkeľ, neviem, to si už nepamätám, lebo som vlastne ani nevidel, kde skončila lopta. Brankár Žiliny chcel zmenšiť strelecký uhol a ja som to dal ponad neho. Začal som sa radovať už trochu skôr, lebo som videl, že lopta skončí v sieti, a smerovala do šibenice,“ vraví obojnohý futbalista.

„Prvý gól, proti Bardejovu, som dal pravačkou, proti Tepličke som skóroval ľavačkou, a teraz v Žiline opäť pravačkou. Som pravák, ale nerobí mi problém vystreliť ani ľavou.“

Mulumba Mukendi, ktorý pridal druhý gól do siete žilinskej rezervy, je zas špecialista hlavičkár, a tak, teda hlavou, dal tri posledné košické góly. Ale tentoraz upustil od svojej zásady.

„Najskôr si obhodil jedného obrancu, druhého si odtlačil a dostal sa sám pred brankára, ktorého si položil a s prehľadom ho prekonal,“ opísal nám spoluhráčovu parádu Dalibor Takáč.

Chceli pridať aj viac

Po necelej polhodine hry (Takáč skóroval v 8. minúte, Mukendi v 27.) bolo prakticky rozhodnuté, a Košičanom stačilo iba udržiavať oheň pod kotlom, aby dotiahli zápas do víťazného konca. Ale oni prikladali drevo ako odušu...

„Okrem gólov sme mali v prvom polčase aj ďalšie šance, aj veľké tutovky. Najmä Kamil Karaš, ktorý mal pred sebou prázdnu bránu, ale zrejme sa trochu splašil, čo ho po zápase dosť mrzelo. Bol sklamaný, že sa mu nepodarilo dať gól, lebo mal na to niekoľko dobrých príležitostí, takisto aj Pali Jurčo. Aj v druhom polčase sme mali šance, trebárs Boris Gáll či Mukendi, lebo sme sa stále snažili zvýšiť náskok. Nestiahli sme sa, nehrali sme iba na udržanie výsledku, a keď bola príležitosť vyraziť do útoku, hneď sme to využili. Žilina nebola iná ako vtedy, keď u nás remizovala. Hrali svoju hru, ale my sme ich do žiadnej vyloženej šance nepustili. To my sme hrali lepšie ako v prvom zápase, a hlavne, boli sme efektívnejší. Premenili sme hneď prvú šancu, a z ďalšej bol druhý gól,“ verí Dalibor Takáč, že doba temna, keď sa Košičania vonku trápili, je definitívne preč.