Z archívu verejnej knižnice Jána Bocatia.
Kúpeľní darebáci
Košičania, ktorí nemajú peniaze na zaplatenie drahého vstupného do plavárne, sú odkázaní v týchto letných dňoch na kúpanie pod holým nebom v rieke Hornád. Tu sa však musia vyrovnať s mnohými nepríjemnosťami, medzi ktoré patria hlavne nezrelí parobkovia a nič nerobiace popletaje. Buď odnášajú šaty kúpajúcim alebo ich ohadzujú kameňmi.
Obeťou takéhoto neospravedlniteľného skutku sa stal včera Imrich Vrábeľ, ktorého pri kúpaní sa v starom Hornáde neďaleko železného mosta trafil kameň do hlavy a to tak nepríjemne, že sa ledva dokázal vyštverať z vody. Na brehu upadol do bezvedomia a takto ho previezli aj do nemocnice. Je už najvyšší čas na jednu poriadnu raziu!
(Pannonia, 22.7.1898)
Je to už „košický zvyk“
V košický novinových nakladateľstvách sa už spotrebovalo strašne veľa atramentu, aj Košičania, kočiši i cyklisti si už čo to ponadávali, až kým sa konečne úsek okolo divadla dočkal kamennej dlažby. Stíchli dokonca i žaby. Smradľavé more blata i kaluží sa konečne premenilo v more prachu. Jedným slovom, dalo sa to ako tak do poriadku.
Lenže čo sa deje dnes? Kamenné kocky znova vytrhávajú, pretože nebolo času na kladenie elektrického vedenia. Kamenná cesta pre vozy a koče na úseku medzi Levočským domom a divadlom, ktorá mimochodom bola dokončená ani nie pred týždňom, sa tak znova prekope. Nielenže tým obmedzia premávku, ale hlavne znova sa budú musieť vynaložiť peniaze na financovanie prác pri kladení novej dlažby. Veď kto už dnes spraví hocičo zadarmo.
Ó Bože Bože! Dokedy budú Košice domovom bezhlavosti. Máme si snáď myslieť, že v meste nemá kto dohliadať na tieto veci? Dvojitá robota, dvojitý čas a dvojnásobok vynaložených peňazí. Kto za to môže, ak košickí daňoví poplatníci si s obľubou volia takýchto? Hľa je to už košický zvyk!
(Pannonia, 20.7.1899)
Zadymený park
Už z viacerých strán sme dostali sťažnosti, že svieži vzduch v Széchenyiho parku dennodenne pohlcuje dusivý továrensky dym. Hneď v susedstve totiž stojí Fleischerova a Schirgerova továreň na stroje. Hrkotajúci hluk strojov, tento pekelný zvuk, ani už nespomíname, pretože s tým už nič nenarobíme. Sťažnosti verejnosti sú teraz iné a práve o tom chceme teraz písať.
Námietky máme voči vysokému továrenskému komínu, ktorý zo seba chrlí bez prestávky čierne dusivé kúdole dymu ako Vezuvská sopka. Nad parkom sa neustále vznáša ozajstné mračno. Dusivý dym preniká do každého zákutia parku a ľudí túžiacich po oddychu doslova vyháňa z promenád.
Pre nečinnosť polície tak strácame naše jediné rekreačné miesto. Máme informácie, že mesto disponuje nariadením, ktoré prikazuje továrňam na území mesta, aby na svojich komínoch mali namontované zachytávače dymu.
Neplatí snáď toto nariadenie aj pre Schirgerovu a Fleischerovu továreň? My sme totiž v ich komíne žiadne takéto zariadenie nenašli. Interes košickej verejnosti požaduje bezodkladný zásah zodpovedných úradov. My sami veríme, že sa tak stane v čo najkratšom možnom čase!
(Pannonia, 21.7.1900)
Fantomas v našom kine
Program kina Uránia ponúka aj počas letných prázdnin bohatý a zaujímavý program. V stredu, štvrtok a piatok večer od pol ôsmej do pol desiatej bude na programe premietanie veľkej detektívnej drámy – Fantomas.
Snímok pozostáva zo štyroch dejstiev, z ktorej každé jedno ponúkne neobyčajný zážitok. Musíme však upozorniť verejnosť, aby si túto detektívnu drámu nemýlili s brakmi, ktoré sa objavili pred niekoľkými rokmi, lebo tie ozaj postrádali akúkoľvek umeleckú hodnotu.
Fantomas je natoľko cenný snímok, že si ho vynachválili aj tie najpoprednejšie budapeštianske denníky.
Príbeh vtiahne diváka do nočného života Paríža, na miesta, kde sa stretáva smotánka mesta a práve tam prichádza Fantomas. Jeho meno stačí len vysloviť a Parížanov pohlcuje smrteľný strach.
(Abauj-Kassai Közlöny, 24.7.1913)
Ľudské kosti z roku 1848
Počas výkopových prác pre vodovodné potrubie na Moldavskej ceste narazili robotníci na niekoľko ľudských kostier.
Mestský lekár po prehliadke usúdil, že tie ležali pod zemou už asi 58 až 60 rokov. Niektoré zdroje uvádzajú, že kostrové pozostatky by mohli patriť vojakom z čias revolúcie v roku 1848, ktorých pochovali do spoločného hrobu.
V tom čase bola táto časť mesta ešte neobývaná a preto sa tu vyčlenila parcela pre cintorín, kde sa pochovávali padlí gardisti.
Neďaleko od tohto mesta bol vytvorený luteránsky cintorín, ktorý možno vidieť i dnes.
(Abauj-Kassai Közlöny, 14.7.1905)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
