Korzár logo Korzár Košice

Šéf košického U. S. Steelu: Regulácie Únie ohrozujú pracovné miesta

Prezident košických železiarní George Babcoke hovorí o pozadí neľahkej situácie, ktorá je v podniku.

Prezident George Babcoke. Verí, že hospodárenie celého koncernu sa obráti k lepšiemu.Prezident George Babcoke. Verí, že hospodárenie celého koncernu sa obráti k lepšiemu. (Zdroj: Veronika Janušková)

V súvislosti so zložitou ekonomickou situáciou materskej spoločnosti sme o rozhovor požiadali staronového prezidenta košických železiarní Georgea Babcoka, ktorý je zároveň viceprezidentom koncernu U. S. Steel pre Európu.

Na Slovensku máme príslovie, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, no vám sa to podarilo a ako vôbec prvý top manažér z U. S. Steelu ste sa opätovne vrátili do Košíc. Aké boli hlavné dôvody tohto kroku?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Aj my máme podobné príslovie, že sa nikdy nevrátiš do toho istého domova. Košice sú akoby môj druhý domov a musím povedať, že moje predchádzajúce pôsobenie tu bolo jedným z najkrajších a najúspešnejších počas 37 rokov, odkedy som v U. S. Steele. Aj manželke sa tu medzi rokmi 2008 - 2011 veľmi páčilo, našli sme si tu aj zopár dobrých priateľov, tak sme vôbec neváhali a radi sme sa tu vrátili. Prišiel som sem po zmenách na najvyšších postoch našej korporácie. Keďže predchádzajúce mesiace boli aj kvôli podpisovaniu memoranda o porozumení s vládou SR dosť turbulentné, rozhodlo sa, že šéfovať do Košíc príde človek, ktorý pozná Európu, nie je novou tvárou a pozná obchodných partnerov, zákazníkov a ďalších ľudí a firmy, s ktorými prichádzame do kontaktu. Samozrejme, najprv som sa spýtal môjho najvyššieho bosa - manželky – či s tým súhlasí. Ona mi na to povedala - jasné, ideme do Košíc.

Akú pozíciu má košický závod v rámci celého koncernu? Sú železiarne vnímané lepšie ako iné vaši prevádzky aj kvôli tomu, že ako jedny z mála dosahujú zisk?

SkryťVypnúť reklamu

- Samozrejme, bolo by super, keby všetky naše závody boli naraz ziskové. Osobne som extrémne pyšný na svoj košický tím, ktorý úspešne bojoval počas uplynulých piatich rokov s rôznymi fázami ekonomickej krízy. Nemôžem povedať, že som úplne spokojný s hospodárskymi výsledkami, ale to, ako sme tej kríze čelili, je samo osebe úspechom. Aj môj vtedajší nástupca David Rintoul musel koncom roku 2012 bojovať s ďalšou prehlbujúcou sa recesiou, ktorá snáď záverom leta skončila. Teraz vidíme, že trhy sa upokojili a ohľadom budúcnosti panuje mierny optimizmus. Aj nákupný index manažérov sa teraz dostal na najvyššiu úroveň za 27 mesiacov, čo je pozitívne.

Ako zatiaľ vyzerajú vaše tohotoročné hospodárske výsledky?

- Ako predstaviteľ verejne obchodovateľnej spoločnosti vám nemôžem prezradiť čísla za posledný kvartál, ale napríklad za prvých šesť mesiacov sme skončili v kladných číslach. Ten profit nie je až taký vysoký, ako by sme si predstavovali, ale aspoň sme v pozitívnych číslach. Avšak vyzerá to tak, že za tretí kvartál už to tak nebude, pretože v priebehu leta sme mali viaceré odstávky našich vysokých pecí a ďalších výrobných zariadení a tak isto aj sme dosť investovali do opráv.

Celá korporácia U. S. Steel má momentálne celkový dlh okolo 3,9 miliardy dolárov, avšak aktíva firmy predstavujú len 2,95 miliardy dolárov. Viacerí americkí ekonomickí analytici sa pozastavujú nad tým, že tieto čísla nemôžu byť dlhodobo udržateľné. Špekulujú pritom, že U. S. Steel bude musieť aj napriek podpísanému memorandu s vládou pristúpiť k predaju svojho ziskového košického závodu, čo je jednou z možností zníženia celkového dlhu.

SkryťVypnúť reklamu

- Je veľmi ťažké predpovedať čokoľvek. Avšak zaviazali sme sa, že v Košiciach budeme mať naďalej výrobné kapacity a investujeme aj desiatky miliónov dolárov do zlepšenia životného prostredia vo fabrike. To sa nám zdá i napriek viacerým nepochopiteľným rozhodnutiam zo strany EÚ ako lepšia alternatíva než predaj závodu. V našom odbore je však ťažké robiť nejaké dlhodobejšie predpovede. Chceme vyrábať aj viac výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Uznávam však, že legislatíva EÚ nám pripravuje niektoré naozaj tvrdé oriešky. Každý týždeň čítame aj my rôzne fámy a chýry, že niečo chystáme, ale na žiadne z nich nereagujeme. Viaceré špekulácie a konšpiračné teórie sa nezakladajú na faktoch. Je na nás všetkých, aby sme vytvárali hodnoty, s ktorými budú akcionári spokojní. Budúcnosť máme vo svojich rukách.

Môžete teda povedať, že dodržíte podpísané memorandum s vládou SR, v ktorom ste sa na jar 2013 zaviazali, že minimálne ďalších 5 rokov zostane fabrika v Košiciach? Platilo by to aj v prípade, keby ste za ten čas dostali nejakú dobrú ponuku na predaj fabriky?

SkryťVypnúť reklamu

- Memorandum samo osebe bolo dôležitým aspektom pri našom rozhodovaní o tom, či zostaneme na Slovensku alebo nie. Máme tu vynikajúci tím lídrov a zamestnancov, čiže my robíme všetko pre to, aby sme dosahovali pozitívne ekonomické výsledky.

Čo hovoríte na to, že akcie U. S. Steelu sa kontinuálne prepadávajú? Za posledných päť a pol roka klesli na desatinu svojej hodnoty.

- Samozrejme, že z toho nie sme šťastní. Verím však, že tento trend sa pod vedením nového prezidenta obráti. Robíme však viaceré kroky a projekty na to, aby sa nám podarilo vylepšiť celkové výsledky firmy a zároveň robíme všetko preto, aby sa to odrazilo aj na zvýšenej hodnote akcií.

Zámorské médiá špekulujú o tom, že na súčasnú veľmi zlú finančnú situáciu vášho koncernu má veľký vplyv aj kúpa softvérového systému ERP, ktorý mal zlepšiť vaše hospodárenie. Ani po spustení v roku 2007 však nie je úplne funkčný, hoci vás mal podľa analytikov doteraz stáť už vyše jednu miliardu dolárov. Ako je to možné, že v ziskových Košiciach ste aplikovali fungujúci softvér za 2 milióny eur a v ďalších vašich závodoch sa trápite s miliardovým softvérom, ktorý ani nefunguje?

- Nemôžete veriť všetkému, čo si prečítate v novinách. V Košiciach sme nezaviedli celý balík, ale len jednu špecifickú časť spomínaného systému ERP, ktorý tu prináša veľmi dobré výsledky. Nielen my, ale každá spoločnosť, ktorá zavádzala komplexný ERP softvér, čelila veľkému množstvu dlhodobých problémov. Celé je to dosť náročný proces a naďalej si myslíme, že tento systém aj napriek počiatočným pomerne vysokým nákladom po jeho úplnom zavedení výrazne zlepší finančnú stabilitu celého nášho biznisu. Aj preto ho postupne chceme zaviesť do ďalších prevádzok korporácie, keďže tá časť, ktorú sme zaviedli v Košiciach, sa osvedčila. Vieme ňou veľmi rýchlo reagovať na potreby zákazníkov, vylepšili sme niektoré vnútorné procesy, môžeme lepšie komunikovať so zákazníkmi a tým by sme mali získať niečo, čím sa výrazne odlíšime od našich konkurentov.

Považujete tú vyše miliardu dolárov, ktoré ste do toho ERP systému už investovali, za zmysluplne vynaložené prostriedky?

- Určite to nebola miliarda dolárov, tie čísla nie sú presné.

Váš exprezident John Surma hovoril o čiastke niekoľko sto miliónov dolárov, snáď by si nevymýšľal...

- Pán Surma pred časom hovoril o odhade nákladov. Odvtedy sa všetko vrátane požiadaviek na funkčnosť ERP systému dynamicky mení. Za ten čas sme uskutočnili aj viaceré akvizície, zmenila sa štruktúra viacerých procesov, a tak sa vami spomínaná cena líši od skutočnosti.

Nemôže to však potom dopadnúť tak, že investované peniaze do ERP softvéru, vyše dvojmiliardový dlh na nekryté penzijné fondy vašich zamestnancov v zámorí, ktorý ešte podčiarkuje veľký pokles cien akcií, môže so sebou stiahnuť aj finančne zdravý košický závod a jeho 11-tisíc zamestnancov?

- O týchto záležitostiach by bol skôr kompetentný rozprávať prezident celej korporácie Mario Longhi a nie ja. Osobne si myslím, že toto na Košice nejaký väčší vplyv nemá. Našu košickú prevádzku omnoho viac ovplyvňujú podmienky a regulácie na podnikanie v rámci EÚ, ktoré sú v porovnaní s inými trhmi na svete jasne najhoršie. Európske inštitúcie nám do výroby ocele púšťajú doslova vlnu za vlnou neustálych regulácií a nových smerníc. Tie nám tu výrazne sťažujú podnikanie, keďže naši najväčší konkurenti vyrábajúci v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a v Číne sa niečím takým vôbec nemusia zaoberať. Paradoxne, najväčšie nebezpečenstvo pre výrobu v košických železiarňach k nám prichádza zo samotnej Európskej únie. Mnohé smernice vedú k zvyšovaniu našich nákladov, čo je potom dosť veľká konkurenčná nevýhoda, keď sa ňou iní producenti ocele nemusia riadiť.

Máte aj presné údaje, koľko doteraz stálo železiarne neustále prispôsobovanie novým smerniciam Európskej únie?

- To sa presne ani nedá vyčísliť, ale určite môžeme hovoriť o stovkách miliónov dolárov. Nejde len o to, čo sme si museli prežiť v minulosti, ale aj to, čo nám chystá EÚ do budúcnosti, ako je napr. najnovší program BAT – tzv. najlepšie dostupné technológie. Už teraz máme vrásky z tretej fázy programu obchodovania s emisnými povolenkami CO2, ktoré si budeme musieť sami nakupovať. Tieto všetky smernice sa robia bez toho, aby sa predtým posúdilo, aký to môže mať vplyv na podniky a špeciálne na výrobcov ocele. Nerozumiem tomu, prečo sa ešte pred ich prijatím neurobí diskusia, nezanalyzujú sa dopady na zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Našťastie, v poslednom čase sa aj vďaka eurokomisárovi pre priemysel a podnikanie Antoniovi Tajanimu zrodil akčný plán pre výrobcov ocele. To je po dlhšom čase konečne pozitívny krok k tomu, aby sme nemuseli byť neustále atakovaní zo strany EÚ. Tajaniho iniciatíva na pomoc výrobcom ocele pohla veci dopredu a po zavedení do praxe by mohla aspoň sčasti napraviť niektoré chyby z minulosti. Ak sa pozriete na výrobcov ocele po celej Európe, sú zaťažovaní minimálne dvojnásobnými cenami elektrickej energie, ako je to v USA. Ešte horšie je to pri cene zemného plynu, ktorá je v USA sotva tretinová. V Amerike opätovne začínajú vyrábať viaceré fabriky práve vďaka lacným energiám, v EÚ a špeciálne na Slovensku môžu drahé energie spolu s reguláciami EÚ stáť za stratou tisícov pracovných miest. Nehovoríme, že chceme investovať menej peňazí do životného prostredia, avšak je potrebné trochu predĺžiť ten čas, počas ktorého budeme musieť zakomponovať do našich výrobných procesov požiadavky európskej legislatívy.

Dá sa teda povedať, že Európska únia svojou legislatívou pomáha chrániť všetkých výrobcov únie mimo svojich vlastných v členských štátoch EÚ?

- Môžeme to povedať tak, že ak nedôjde k zmene a modifikácii, racionalizácii postupov v tejto oblasti, potom viaceré výrobné sektory, vrátane oceliarskeho, budú musieť redukovať počty zamestnancov a celá EÚ stratí státisíce miest. Benefit však z toho budú mať najmä v Číne, Rusku, na Ukrajine a v ďalších krajinách, kde tá legislatíva buď vôbec nie je, alebo nie je až taká prísna. Aj ľudia na Slovensku by sa mali viac zaujímať o to, čo pre nich stále prichystáva Brusel. Ak sa kohokoľvek spýtate, či chcú, aby sa energia vyrábala ekologickým spôsobom, každý vrátane mňa vám povie áno. Všetko ale so všetkým súvisí. Keď sa pozrieme na ekonomický dopad týchto opatrení a spýtali by sme sa ľudí - chcete mať zelenšie životné prostredie za cenu straty veľkého počtu pracovných miest - tak by tie odpovede už zrejme boli úplne iné. Aj v týchto dňoch sú na mnohých miestach v EÚ štrajky aj kvôli zatváraniu tovární, z čoho vzniká aj sociálne napätie. Musíme hľadať určitú rovnováhu medzi ekológiou a možnosťou investícií do nej.

Podľa toho, čo hovoríte, môžu práve smernice EÚ a z nich vyplývajúca potreba investovať desiatky miliónov eur do ochrany životného prostredia viesť vašich akcionárov a vedenie spoločnosti k tomu, aby aj napriek memorandu zvažovali predaj košických železiarní, ktorý sa po nástupe nového majiteľa môže naozaj skončiť prepustením pár tisíc zamestnancov...

- To sú témy, ktoré sa preberali koncom minulého a začiatkom tohto roku na našich rokovaniach s vládou ohľadom memoranda. Máte pravdu, akcionári, ako aj najvyššie vedenie spoločnosti, to naozaj berú do úvahy. Vláda, ako aj niektorí ľudia v EÚ, chápu dôležitosť týchto procesov na naše rozhodovanie. Určite nechceme iba sedieť a byť svedkom toho, čo nám bude nanucovať únia, a preto konzultujeme veci so slovenskou vládou, snažíme sa vysvetľovať si vzájomné pohľady a sme v kontakte aj s ľuďmi z inštitúcií EÚ, ktorí chápu naše potreby. Nechceme len počúvať príkazy, ale naopak, byť lídrom aj pri týchto diskusiách, aby sme mohli viesť veci správnym smerom a zmeniť budúcnosť.

U. S. Steel však Slovensko žaluje na arbitrážnom súde pre poplatky, ktoré od roku 2007 musíte podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví platiť za výrobu a spotrebu vlastnej elektriny správcovi prenosovej sústavy. Od Slovenska žiadate takmer 257,5 milióna €. Prečo žalujete krajinu, v ktorej podnikáte, keď štát už sčasti uznal chybu a v memorande vám sľúbil v oblasti poplatkov isté kompromisy?

- Nechceme komentovať arbitrážny proces voči Slovensku, ktorý vedieme. Ak sa pozriete na ceny energie pre podnikateľské subjekty, tie sa skladajú z viacerých častí a kontinuálne rastú už niekoľko rokov. Podnikáme kroky, aby sme túto situáciu korigovali a samozrejme robíme všetko preto, aby sme svoju konkurenčnú pozíciu udržali aj v rámci krajín V4. Spolupracujeme pritom so slovenskou vládou, pričom si myslím, že tá spolupráca je na naozaj dobrej úrovni. Snažíme sa nájsť vzájomne akceptovateľné riešenia. A dúfame, že také nájdeme.

Je možné, aby ste arbitrážny návrh stiahli a dohodli sa napríklad mimosúdne?

- Ako som už povedal, máme dobré vzťahy so slovenskou vládou, ako aj s premiérom Ficom. Naposledy sme s ním spolu s naším prezidentom M. Longhim rokovali pred dvoma týždňami v Bratislave. Náš prezident sa chcel v Bratislave uistiť, že sa navzájom rozumieme vo všetkých aspektoch a veciach, ktoré treba spolu riešiť. A týmto stretnutím sme vyjadrili skutočnosť, aké dôležité sú pre nás košické železiarne. Chceme investovať do životného prostredia, ale tak isto by sme radi využili eurofondy na „zelenú“ modernizáciu našich výrobných zariadení v Košiciach. Veríme, že slovenská vláda si v tomto zoberie príklad z Česka, kde tamojšia vláda aj z výnosov predaja emisných povolení pre CO2 výrazne pomohla tamojším oceliarom pri ekologizácii ich prevádzok.

U. S. Steel od svojho príchodu do Košíc podporuje šport, kultúrne, charitatívne a ďalšie spoločenské podujatia v tomto regióne. Plánujete aj naďalej ponechať výšku týchto dotácií na porovnateľnej úrovni, ako je to dnes?

- Našou odpoveďou je áno. Plánujeme to tak robiť. V memorande sme sa zaviazali, že tú podporu udržíme na rovnakej úrovni. Konkrétnu výšku vám nebudem hovoriť, rádovo však každý rok ide o milióny eur, ktoré dávame na podporu kultúry, charity a rôznych sociálnych a športových akcií, vrátane financovania hokejistov HC Košice.

Hoci je priemerný plat u vás zhruba o polovicu vyšší ako celoslovenský priemer, stále sa nájdu zamestnanci, ktorí nie sú spokojní. Bude aj v budúcnosti platiť, že základné platy sa budú zvyšovať len o niečo viac, ako bola inflácia?

- Akékoľvek diskusie na tému zvýšenia platov budeme najprv prerokovávať s našimi odborármi. Boli by sme naozaj radi, keby ľudia u nás zarábali ešte viac. Tam vidím priestor najmä vo variabilnej mzdovej platbe, kde platí, čím máme vyšší zisk, tým viac môžeme zamestnancom rozdeliť v odmenách (ide o 7 percent čistého zisku fabriky za posledné 3 mesiace – pozn. red.) Musím povedať, že každú kolektívnu zmluvu, ktorú sme doteraz podpísali, sme do bodky naplnili. Presne takto sa budeme správať aj v budúcnosti. Každý mesiac sa informatívne stretávame s odborármi, takže aj oni vedia o vývoji nášho hospodárenia toľko, čo ja.

Ozaj, čo väčšinou robíte, keď nie ste v železiarňach?

- Mojou najväčšou záľubou a popracovnou terapiou je hudba. Po príchode do Košíc som opäť dal dokopy kapelu, s ktorou hrám. S manželkou sa okrem toho často prechádzame po meste. Plánujeme ešte precestovať viaceré mestá na Slovensku aj v Európe, ktoré sme doteraz nestihli, ako napr. Lisabon. Chcem ešte viac spoznať Slovensko, lebo je to veľmi pekná krajina s príjemnými ľuďmi. Podobná ako napríklad Slovinsko, kde sa tak isto chystám. V zime plánujem aj veľa lyžovať. Tak isto sa budem ešte viac venovať golfu. Predtým som vyhrával takmer každý turnaj, ktorého som sa zúčastnil. Teraz mám problém skončiť v prvej desiatke. Som tu už dva mesiace a doma nemám žiadnu novú trofej. Musím s tým niečo urobiť a začať poriadne trénovať...

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 065
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 876
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 612
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 935
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 099
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 116
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 231
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 494
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 715
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 419
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 499
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 375
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 231
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 494
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 715
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 419
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 499
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 375
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu