Korzár logo Korzár Košice

HISTÓRIA

Pred 101 rokmi videli Košičania fantastické predstavenie a prvýkrát v živote živých Indiánov, beduínov, Japoncov, černochov i kovbojovNa dobytčom

Pred 101 rokmi videli Košičania fantastické predstavenie a prvýkrát v živote živých Indiánov, beduínov, Japoncov, černochov i kovbojov

Na dobytčom trhu kráľ prérie Buffalo Bill a jeho päťsto ľudí osídľovalo Divoký západ

Začiatkom júna roku 1906 mestská rada v Košiciach prerokovala žiadosť americkej cirkusovej spoločnosti Buffalo Billa v povolenie vystúpenia, prenájom primeraných priestorov na postavenie arény a ustajnenie koní. Predstavenie v aréne malo priblížiť v Košiciach, tak, ako aj v iných európskych mestách osídľovanie amerického západu. Rada vyhovela žiadosti a povolila vystúpenie na 26. júna 1906. Pre všetkých divákov, ktorým sa pošťastilo kúpiť vstupenky, to bola mimoriadna príležitosť vidieť predstavenie riadneho cirkusu Buffalo Billa v ktorom čítali ako o kráľovi prérií a mnohí si ho plietli s Divokým Billom.

SkryťVypnúť reklamu

Predstavenie bolo pri bitúnku

Mestskí radní vybrali najvhodnejšie miesto na Dobytčom trhu s veľkou plochou pri Jarmočnej ulici a bitúnku. Podľa dobovej tlače to nebolo tradičné cirkusové predstavenie s drezúrou zvierat, akrobatmi, žonglérmi a klaunmi, ale šou ako vystrihnutá z Divokého západu s kovbojmi, pištoľníkmi, Indiánmi, dostavníkmi, koňmi a so všetkým, čo k Divokému západu patrí. V rokoch 1887 - 1892 a potom r. 1902 - 1906 Buffalo Bill päťstokrát predstavil cirkus, ako ho nazval, hoci to bola šou, vo vyše 470 mestách strednej Európy, medzi nimi aj v Košiciach pred 101 rokmi.

Podľa dobovej tlače sa predstavenie nezačalo v aréne, ale vonku v uliciach. Na Hlavnej, kadiaľ kráčal sprievod, boli z oboch strán chodníky preplnené divákmi. V sprievode išli kovboji na koňoch a Indiáni v originálnom oblečení predvádzali svoje exhibície, dostavník ťahali kone a na jeho streche boli pištoľníci. Na spiatočnej ceste do arény sa k sprievodu pridali diváci, ktorí mali kúpené vstupenky a boli medzi nimi aj zvedavci aj zo stredného Slovenska. "Kovboji, kone, Indiáni, Japonci, černosi, samuraj, čarostrelci, dospelí i deti v počte 500 účinkujúcich úplne ohúrili obecenstvo. Košičania na vlastné oči videli fantastické predstavenie aj prvýkrát v živote živých beduínov a ľudí rôznej rasy," - písala regionálna tlač. "Po skončení vystúpenia bleskovo zbalili stan aj lavice a odcestovali do Užhorodu na troch kompletných vlakoch," - napísali naši kolegovia pred 101 rokmi. Všetko pred predstavením i po ňom prebiehalo bleskovo, komunikácia s kompetentnými v miestach vystúpenia bola písomná a s tlačou - aspoň u nás v Košiciach a Užhorode, žiadna. Košičania, ktorí šou videli, na ňu spomínali dlhé roky.

SkryťVypnúť reklamu

Kto bol Buffalo Bill?

Svoju autobiografiu napísal v knihe Dobrodružný život Buffalo Billa, ktorej titul sme si požičali do titulu tohto článku. Kuriózne je to, že písať sa naučil až ako 12-ročný. Jeho vlastné meno bolo William Frederick Cody. Ako 15-ročný bol v Pony Exprese "ochrankárom" v 50-člennej skupine mužov, zorganizovanej známou postavou Zlatého veku, Divokým Billom. Indiáni začali vážne ohrozovať dostavníkovú trať, aj Pony Expres, prepadávali stanice a kradli kone. Boli to ojedinelé prepady, pretože dostavníky väčšinou prepadávali bieli lupiči. Jedných i druhých sa podarilo mužom Divokého Billa pochytať. Buffalo Bill (narodil sa v roku 1846) bol vytrvalý a vynikajúci jazdec, dokázal nepretržite sedieť v sedle aj niekoľko 100 kilometrov pri sprevádzaní Pony Expresu a považovali ho za jedného z najšikovnejších lovcov bizónov. Volali ho kráľ prérií. Okrem dostavníkových staníc a Pony Expresu na ceste prériou ochraňovali aj farmy pred zlodejmi. Keď zanikol Pony Expres, lebo ho vytlačil telegraf, Cody alias Buffalo Bill sa stal vojakom.

SkryťVypnúť reklamu

V autobiografii opisuje službu v armáde, kde si vyslúžil hodnosť plukovníka, tiež vojnu Severu proti Juhu i demobilizáciu po skončení vojny. Oženil sa, mal stále povesť dobrého jazdca, strelca a odvážneho muža. Jeho bývalú nespútanosť a odvahu charakterizovali dlhé vlnité vlasy, ktorých sa nezriekol rovnako ako jeho odvážny priateľ Divoký Bill. Obaja vychádzali z indiánskej povery o krátkych vlasoch ako o znaku zbabelosti. "Muž, ktorý nedoprial svojim vlasom príslušný vzrast, sa strachuje o svoj skalp" - píše v knižke. Svoj výzor, vlasy a štipku hereckého talentu uplatnil na krátky čas aj v divadle, kde hral samého seba, teda hrdinu bojujúceho s banditami a Indiánmi. Inšpirovaný divadlom začal sám predvádzať jazdecké exhibície a prepad dostavníka. Hercami boli skutoční Indiáni, bývalí vyslúžilí vojaci, kovboji, perfektne ovládajúci svoje remeslo. Na týchto ľuďoch postavil svoje divadlo, či v dnešnom poňatí šou, ktorú vtedy nazval cirkusom. Cirkusom preto, lebo Divoký Bill, ktorý začal podnikať s cirkusom, sa odrazu rozhodol skúsiť šťastie v podnikaní v zlatých baniach a cirkus nechal napospas s ľuďmi aj koňmi. Ujal sa ho Buffalo Bill, s ním začal turné po Európe, ale v inej zostave, a tak došiel aj do Košíc.

Buffalo Bill, Divoký Bill, Texaský Jack i ďalšie postavy zo Zlatého veku Ameriky sa dostali do príbehov z divokého západu. Aj na filmové plátno, kde týchto hrdinov prispôsobených predstavám Hollywoodu stvárňovali slávni herci. Jedným z nich bol Gary Cooper, pravdaže s krátkymi vlasmi, aké ani jeden, ani druhý Bill nenosili.

Starodávne mestské novosti

Hľadali mŕtveho grófa

Súdna stolica v Košiciach dvakrát predvolala grófa Gejzu Andrássyho ako svedka vo veci predaja jeho lesov. Dvakrát predal tie isté lesy hlavný správca Andrássyho majetku Andor Harmatta z Parchovian v Levočskom okrese, ktorý mal plnú moc na uzatváranie zmlúv v grófovom mene. Harmatta, údajne bez vzdelania, dostal toto miesto ako príbuzný, aby spravoval majetok v hodnote 1 miliardy korún. Iba v Zemplínskej župe vlastnil gróf do 40 tisíc jutár pozemkov, prevažne lesov. Gróf sa na súd ani raz nedostavil a Harmatta nevedel, kde sa nachádza. Rovnako to vyhlásil aj Andrássyho právny zástupca Dr. Turnovský. Keď po hľadaní a pátraní polícia súdu oznámila, že gróf sa nemohol dostaviť na súd lebo je mŕtvy, obaja sa tomu čudovali.

Falošné mince

Štátna polícia v Košiciach zistila, že na trhoviskách obiehajú falošné dvadsaťhalierové mince a zistila aj to, kde bol ich zdroj. Falšovatelia mincí z Ostravy ich priniesli do Medzilaboriec a Michaloviec a tam sa ich "díleri" už postarali o vpustenie do obehu. Mince boli vyrobené zo starých rakúskych a pri dôkladnejšom prezeraní dvadsaťhaliernikov bol na nich viditeľný rakúsky orol.

Namiesto krčmy kostol

V Košickej Novej Vsi sa v máji 1922 obyvatelia rozhodli, že postavia nový kostol. Boli to väčšinou mäsiari, ktorí chodili denne do Košíc na trh predávať svoje výrobky. Mäsiari nemali čas vysedávať v obecnej krčme, ktorá bola preto takmer prázdna a navrhli obecnej rade, aby ju predali a za utŕžené peniaze postavili kostol, ktorý bol už na spadnutie. Začali sa naň už zbierať, mali 450 tisíc Kč a keby k nim pridali peniaze za krčmu, svojpomocne by ho postavili.

V obci chceli dokončiť stavbu vodovodu, ktorá sa začala ešte za monarchie a prerušila počas 1. svetovej vojny. Košická N. Ves mala nedostatok pitnej vody a pramene, ktoré boli južne aj severne od obce, mali malú výdatnosť. Preto museli prehlbovať studne, ktoré v lete vysychali. Tento problém mali aj Košice, kde sa v lete voda nedostala na 1. poschodie, niekedy ani na prízemie.

Konkurz na miesta horárov

Vrchný lesný radca v Košiciach Ing. Czmira vypísal konkurz na miesta okresných horárov na 4 stanice so sídlom v Slanci, V. Svidníku, Hrabkove a Vranove. Záujemcovia mali spĺňať tieto podmienky: "Vek 24 - 40 rokov, bezvadný v mravnej oblasti aj po zdravotnej stránke, ukončená nižšia lesnícka škola, ovládanie slovenského jazyka v slove i v písme, v Slanci musí znať čiastočne aj maďarskú reč."

Ponúka sa definitívne vymenovanému horárovi nasledovné: "Ročný plat 2 000 Kč, bytné 600, druhotný príplatok 1 200, cestovný paušál 1 200, šatný príplatok 1 200, úhrnom 6 tisíc Kč. Služné za päťročne v 400 Kč zvýši."

Z policajných archívov

Bigamista

Na polícii v Košiciach, v roku 1921 na jar, oznámila mladá žena, ktorá mala pred sobášom s Eugenom Magyrom, tkáčom z Košíc, že jej budúci manžel je bigamista. Bol trikrát ženatý, ale ani raz rozvedený. Dva sobáše boli občianske, jeden cirkevný aj občiansky. V roku 1918 sa ako vojak zoznámil s dievčaťom, čo nezostalo bez následkov. po troch rokoch sa s ňou oženil v jej obci občiansky aj cirkevne. S druhou ženou sa zoznámil v Krompachoch a uzavrel s ňou manželstvo na úrade. Tretí sobáš - na úrade - chcela mladucha spečatiť aj pred oltárom. Pri vybavovaní dokladov vyšlo najavo, že ženích už má jeden zápis v cirkevnej sobášnej matrike na farskom úrade, takže ďalší sobáš kňaz nepovolil. Na dôvažok Magyar ukradol na Alžbetinej ulici hodinky a daroval ich manželke číslo tri, s ktorou im nepovolili cirkevný sobáš. Keby ho nechytili a ju nepredvolali ako svedkyňu, podľa jej vyjadrenia by bigamiu neohlásila.

Tragická smrť železničiarov

Na Mäsiarskej ulici č. 20 v Buzinkayho dome bývali v podnájme v jednej miestnosti štyria zamestnanci Čsl. štátnych dráh: strojvedúci Emil Šircl s manželkou, kurič Karol Prostredník a stolár ČSD Josef Kolínsky. Prostredník pred troma dňami zložil kuričské skúšky. Jeden z nich doniesol o polnoci uhlie a priložil do kachlí (bolo to vo februári 1921). Keď ráno nevstávali, podnájomníci z vedľajšej miestnosti vylomili dvere. Traja na posteliach, okrem Šircla, ktorý mal službu, boli mŕtvi. Udusili sa kysličníkom uhoľnatým, pretože kachle zle fungovali a majiteľ domu ich nedal opraviť aj napriek písomnému príkazu. Policajného kapitána Kaisera, ktorému sa podnájomníci sťažovali. Všetci železničiari prišli na žiadosť košického riaditeľstva pracovať do Košíc z Nymburku.

Otec - tyran

Obyvatelia Hradbovej ulice č. 56 prišli v marci 1922 na policajné riaditeľstvo oznámiť Michala Mlatova, že týra svojho sedemročného syna a bije ho bez príčiny tým, čo mu príde pod ruku. Aby chlapca nebolo počuť kričať, zapchá mu ústa handrou. Raz už ušiel z domu, no po dvoch dňoch sa vrátil, za čo dostal poriadnu bitku, pretože prišli susedia vec oznámiť. Polícia zistila, že chlapec má na tele veľa starších aj čerstvých poranení a odviezla ho do Čsl. detského domova po ošetrení otvorených rán u lekára.

Výnosné žobranie

Na polícii predviedli v júli 1924 Jindřicha Gesierička a Jána Penku, ktorí prichádzali v lete do Košíc a žobrali na železničnej stanici. Za pol dňa vyžobral každý dvesto korún a potom ich minuli v krčmách. Opití začali napádať okoloidúcich slovne aj fyzicky a kameňmi demolovať brány domov. Predviedli ich za dva rozbité výklady, jeden za 600 a druhý za 800 korún. Namiesto pokuty si vybrali väzenie.

Kurzy slovenčiny

V súčasnosti vzniká potreba lepšieho ovládania spisovnej slovenčiny úradníkmi v písomnom styku, čomu môžu prospieť kurzy.

Keď sa pozrieme späť, do začiatkov prvej ČSR, s úradným jazykom mali mnohí úradníci problémy práve v písomnom prejave. Zaoberal sa tým administratívny výbor v Košiciach a hodnotil dvakrát ročne úroveň vybavovania spisov na stoličných úradoch. Za rok 1921 v Košiciach ich bolo okolo 37 tisíc, z nich vyše 4 tisíc vybavovaných notármi. Pasové oddelenie vydalo vyše 6 tisíc pasov. Drvivá väčšina dokladov mala pravopisné chyby. Preto všetci úradníci museli absolvovať jazykový kurz a zakončiť ho komisionálnou skúškou. S výborným prospechom už nemuseli chodiť do kurzu, ďalší si ho zopakovali a ak neurobili skúšku výborne, boli prepustení.

Proti znižovaniu platov v období zvýšenia životných nákladov protestovali v Košiciach učitelia, železniční a štátni zamestnanci

Mešťanosta prepustil referenta za stratu účtov aj prasiat z výkrmne

V dvadsiatych rokoch minulého storočia v ČSR štátni zamestnanci, učitelia, lekári a bankoví úradníci neboli spokojní s finančným ohodnotením svojej práce. Protestnými zhromaždeniami a bankoví úradníci v Košiciach aj štrajkom (písali sme o ňom 18. 8. 2006) sa domáhali zvýšenia platov v súvislosti so zvyšujúcimi sa životnými nákladmi.

Protesty učiteľov

Na začiatok roka 1922 zvolalo učiteľstvo ľudových a meštianskych škôl v Košiciach manifestačné zhromaždenie do hotela Schalkház. Zúčastnili sa na ňom aj učitelia z celého východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Dôvodom bolo ohlásené zníženie platov od 1. marca. Pre nich aj pre štátnych úradníkov to znamenalo zníženie životnej úrovne. Zaujímavé bolo to, že u úradníkov išlo mesačne priemerne asi o 60 Kč. Najviac by zníženie postretlo učiteľov so 6 deťmi až o 4 tisíc ročne, kým úradníka asi o 600 Kč. Hlavný rečník zhromaždenia inšpektor Neutrich poukázal na to, že vláda ČSR postavila učiteľov na takú úroveň, ktorá nezodpovedala ani štátnym ani krajinským úradníkom a keď im po 2 rokoch výrazne znižuje platy, odôvodňuje to tým, že mestskí učitelia budú mať drahotné príplatky vo výške 20 percent a vidiecki 30 a že životné potreby zlacnejú, čo bolo opačne. Neutrich zdôraznil, že o všetkom už rozhodli v parlamente, kde nemajú učitelia až na malé výnimky žiadnych priaznivcov a za zníženie platov hlasovali aj poslanci - učitelia spolu s ostatnými. Zo zhromaždenia odoslali vláde ČSR rezolúciu proti "ožobračovaniu učiteľstva v čase stúpajúcej drahoty o 17 - 20 percent jeho príjmu a rozdelenie na skupinu vidiecku a mestskú".

Nespokojní železničiari

"Žiadame vládu ČSR i strany vládnej väčšiny, aby zákon z 22 decembra 1922 bez meškania bol podrobený súrnej revízii" - napísali na záver petície účastníci protestného zhromaždenia stavovských a odborových organizácií železničných a verejných zamestnancov. Žiadosť odôvodnili tým, že zdraženie životných potrieb je desaťnásobné ale platy stúpli päťnásobne. Tajomník ÚNIE zamestnancov Wild povedal: "Boj, do ktorého ideme, je bojom, v ktorom jeden zo súperov musí byť porazený, preto si musia byť všetci štátni zamestnanci vedomí toho, že boj, ktorý nastáva, bude osudovým rozhodnutím o celej budúcnosti štátneho zamestnanectva. Zníženie platov malo byť o 18 percent, ale u slobodných bude od 25 do 41 percent a u niektorých ženatých až o 43 percent."

Takéto zhromaždenia v ten istý deň boli vo všetkých mestách, kde bolo riaditeľstvo železníc. Ako sa ukázalo, nepomohli. Najhoršie obstáli peňažní úradníci z bánk, ktorých po štrajku a protestnom sprievode Košicami, prepustili.

Mešťanosta Košíc Dr. Novák prepustil zo služieb magistrátu Jána Gönczyho, bývalého čestného notára Košíc a to s okamžitou platnosťou. Gönczy bol referentom oddelenia správy mestských podnikov, ku ktorým patrili aj košické vojenské podniky. Po nastúpení za mešťanostu Dr. Novák nariadil revíziu záverečných účtov mestských podnikov. Gönczy oznámil, že účty vojenských podnikov aj veľkovýkrmne prasiat sa stratili a stratilo sa aj niekoľko prasiat, nik nevedel, kedy a ako. Prepusteného Gönczyho oznámil mešťanosta polícii.

Soňa MAKAROVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Naučte deti narábať s peniazmi: Máme pre vás niekoľko tipov
  2. GUTEN TAG! Deň plný pohody, zaujímavých destinácií a informácií
  3. Ak chcete byť bohatší, musíte nad peniazmi rozmýšľať
  4. Daň z cukru zasiahne sociálne slabších a ohrozí výrobu sirupov
  5. Vyhnúť sa plateniu daní? Drzý gróf v Apúlii to vyriešil svojsky
  6. Exportujete do zahraničia? Poistite si svoje pohľadávky
  7. Práca snov? Prihlás sa na prácu sprievodcu v BUBO
  8. Choďte za odborníkom. Či vás bolí zub alebo chcete investovať
  1. Ak chcete byť bohatší, musíte nad peniazmi rozmýšľať
  2. Exportujete do zahraničia? Poistite si svoje pohľadávky
  3. Vyhnúť sa plateniu daní? Drzý gróf v Apúlii to vyriešil svojsky
  4. Práca snov? Prihlás sa na prácu sprievodcu v BUBO
  5. Daň z cukru zasiahne sociálne slabších a ohrozí výrobu sirupov
  6. Deň narcisov už po piatykrát v dm
  7. Nissan Qashqai: Facelift prináša množstvo inovatívnych vylepšení
  8. Choďte za odborníkom. Či vás bolí zub alebo chcete investovať
  1. Cestujte za zlomok ceny. Päť destinácii na dovolenku mimo sezóny 13 784
  2. Revolučná inovácia: Mobil pomáha v boji proti rakovine! 8 669
  3. V púpave je všetko, čo potrebujete 5 210
  4. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy 4 098
  5. Esplanade - wellnes s pridanou hodnotou 3 127
  6. Veľká zmena pre ľudí s postihnutím 2 916
  7. Náš prvý prezident sa nebál hovoriť o mravnosti v politike 2 386
  8. 25 tipov na tašky, ktoré vás budú baviť. A takto si ich vyrobíte 2 249
  1. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Fakty sú neúprosné. Slovenská populácia nezadržateľne starne
  2. Věra Tepličková: Ak Huliak hulí, je to celkom normálne, ak hulí do črepníka...
  3. Lucia Nicholsonová: List rastlinke, do ktorej sa vyfajčil Huliak
  4. Ján Šeďo: "Krásne" tričko v E-shope za príspevok na muníciu pre Ukrajinu.
  5. Irena Šimuneková: Červená studňa –Paradajs - Tanád – Ottergrund - Červená studňa časť 2..
  6. Marek Mačuha: O dôchodcoch bez emócií
  7. Viktor Pamula: Súdna rada bez predsedu
  8. Marek Strapko: Ja mám základné vzdelanie!!!
  1. Lucia Nicholsonová: Otvorený list Kaliňákovi juniorovi 100 578
  2. Lucia Nicholsonová: List zápasníkovi Véghovi 80 497
  3. Ivan Čáni: Korčokovský magor. 41 321
  4. Martin Krsak: Slovensku nebude nikto diktovať! …ani zahraničie, ani zákony SR 34 041
  5. Marek Mačuha: Chudobní dôchodcovia? 31 511
  6. Boris Šabík: Zvláštne ticho po katastrofách 20 641
  7. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí? 18 884
  8. Miroslav Ferkl: Koniec sveta 11 020
  1. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Sex v meste na slovenský spôsob
  3. Jiří Ščobák: Ivan Korčok dnes promluvil před Starou tržnicou v Bratislavě (video)
  4. Yevhen Hessen: Telegram ako zdroj konšpirácií, dezinformácií a propagandy?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 77. - Arktída - Ostrov Wrangel - miesto, kde sa začína ruský deň
  6. Post Bellum SK: Osobnosť, ktorú sme si nepripomenuli...
  7. Jiří Ščobák: Ivan Korčok zvítězí, protože má něco, co Pellegrini nemá a nikdy mít nebude!
  8. Yevhen Hessen: Ukrajinských utečencov sa pýtajú "Prečo nie ste na fronte", ale utečencov z iných krajín sa na to nepýtajú?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Fakty sú neúprosné. Slovenská populácia nezadržateľne starne
  2. Věra Tepličková: Ak Huliak hulí, je to celkom normálne, ak hulí do črepníka...
  3. Lucia Nicholsonová: List rastlinke, do ktorej sa vyfajčil Huliak
  4. Ján Šeďo: "Krásne" tričko v E-shope za príspevok na muníciu pre Ukrajinu.
  5. Irena Šimuneková: Červená studňa –Paradajs - Tanád – Ottergrund - Červená studňa časť 2..
  6. Marek Mačuha: O dôchodcoch bez emócií
  7. Viktor Pamula: Súdna rada bez predsedu
  8. Marek Strapko: Ja mám základné vzdelanie!!!
  1. Lucia Nicholsonová: Otvorený list Kaliňákovi juniorovi 100 578
  2. Lucia Nicholsonová: List zápasníkovi Véghovi 80 497
  3. Ivan Čáni: Korčokovský magor. 41 321
  4. Martin Krsak: Slovensku nebude nikto diktovať! …ani zahraničie, ani zákony SR 34 041
  5. Marek Mačuha: Chudobní dôchodcovia? 31 511
  6. Boris Šabík: Zvláštne ticho po katastrofách 20 641
  7. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí? 18 884
  8. Miroslav Ferkl: Koniec sveta 11 020
  1. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Sex v meste na slovenský spôsob
  3. Jiří Ščobák: Ivan Korčok dnes promluvil před Starou tržnicou v Bratislavě (video)
  4. Yevhen Hessen: Telegram ako zdroj konšpirácií, dezinformácií a propagandy?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 77. - Arktída - Ostrov Wrangel - miesto, kde sa začína ruský deň
  6. Post Bellum SK: Osobnosť, ktorú sme si nepripomenuli...
  7. Jiří Ščobák: Ivan Korčok zvítězí, protože má něco, co Pellegrini nemá a nikdy mít nebude!
  8. Yevhen Hessen: Ukrajinských utečencov sa pýtajú "Prečo nie ste na fronte", ale utečencov z iných krajín sa na to nepýtajú?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu