Los Angeles – miesto konania svetovej Olympiády 1932
V sobotu 30. júla bola v Los Angeles v Kalifornii slávnostným spôsobom otvorená svetová olympiáda. Los Angeles sa tým stalo strediskom svetových výkonov všetkého, čo súvisí s telocvikom. Podobné pretekanie sa deje každý štvrtý rok, v inej a inej zemi sveta. Pred ôsmimi rokmi boli olympijské hry v Paríži, pred štyrmi rokmi v Amsterdame, k tohoročným boli zvolené Spojené štáty severoamerické.
Do roku 1880 bolo to celkom nepatrné mesto, malo len 11 tisíc obyvateľov, avšak od tej doby stále rýchle vzrastá, takže v roku 1925 malo s predmestiami už 1 260 000 obyvateľov. V Kalifornii, najmä v Los Angeles, je príjemné podnebie v chránenej polohe, sú tam nekonečné záhrady, tropické a zvlášť subtropické ovocie a čarokrásna krajina.
Vilové predmestia tonú v nepretržitej zeleni a kvete. Okrem toho má mesto mnoho krásnych parkov. Z toho všetkého možno vidieť, že Los Angeles je mesto krásne i bohaté.
Čo viac potrebuje tak veľké a nákladné mesto, ako sú svetové olympijské hry?
Čo sú to olympijské hry? Pestovanie telocviku, gymnastiky, bolo obľúbeným zamestnaním všetkých slobodných mladíkov a mužov v antickom Grécku.
Olympijské hry, zvané tiež Olympie, boli u starovekých Grékov slávnosti, usporiadané v každom štvrtom roku v Olympii — v posvätnom to okrsku na Peloponézskom polostrove v Élide — od roku 776 pred Kristom. Olympijské hry boli obnovené až v novej dobe a to na medzinárodnom zjazde roku 1894. Prvý krát mali byť konané v Paríži roku 1900, boli však už v roku 1896 v Aténach.
Zásluhu na ich obnovení a organizácii má Francúz barón Pierre de Coubertin. Nad ideou moderných olympijských hier bdie medzinárodný olympijský výbor.
O vlastný poriadok hier sa starajú národné olympijské výbory jednotlivých národov. Im zveruje olympijský kongres usporiadanie hier, ak sa mu dostane i finančnej záruky od vlády tej ktorej zeme. I u nás máme československý olympijský výbor, i naši pretekári sa už zúčastnili olympijských hier a dosiahli veľmi čestného umiestenia.
Aj na tohtoročné olympijské hry v Los Angeles boli vyslaní československí športovci. Význam tejto Olympiády nie je len športový. Práve dnes by totiž potreboval celý svet, aby obnovené olympijské hry plnili i to svoje krásne poslanie, odstraňovať medzi národmi nedorozumenie a rozbroje, a miesto zla hlásať celému ľudstvu prospešnú ideu dorozumenia národov.
(Slovenský východ, 31.7.1932)
Úspech Čechoslovákov
Potešiteľná správa došla včera z Los Angeles pre nás Čechoslovákov. Náš reprezentant v grécko-rímskej súťaži Urban porazil v ťažkej váhe Nemca Geginga, ktorý porazil víťaza nad Urbanom. Urban sa týmto víťazstvom kvalifikoval do záverečných kôl, kde sa stretne o druhú a tretiu cenu. V celkovej klasifikácii vedie Amerika s 323,5 bodmi, pred Fínskom, Švédskom a Nemeckom.
Ďalšia potešujúca správa je tá, že zástupca Československa, prof. dr. Vidimský bol zvolený za podpredsedu I. rozhodujúcej komisie olympijských hier v Los Angeles, čo je pre nás iste skvelé vyznamenanie.
(Slovenský východ, 7.8.1932)
Maratónsky beh vyhral Zabala
Klasika atletického zápolenia – maratónsky beh, zostala verná svojej povesti a priniesla tradične najkrajšie preteky medzi národmi. Také ohnivé súboje sme tu ešte nemali nikdy ako teraz.
Časové rozdiely medzi bežcami boli minimálne a prvej štvorici najlepších sa podarilo prekonať dovtedajších neuveriteľný svetový rekord Fína Hanesa Kolehmainena.
Podľa európskeho času sa účastníci maratónu postavili na štart v skorých ranných hodinách. Vpredu bol už tradične veľký favorit Zabala, ktorý od samého začiatku diktoval tempo. Krok s ním držali fínski bežci Virtaner a Toivonen. Zabala poučený z kvalifikačných behov si tentoraz takticky rozložil svoje sily. Po prvých 10 km sa poradie nemenilo.
Spomínaná trojica si išla svoje vlastné preteky. Po 15 kilometroch sa Virtanen a Toivonen odhodlali k útoku a vybudovali si pred argentínskym bežcom niekoľko metrový náskok, nie však tak veľký aby mohli favorita striasť úplne. Zabala sa pri 32. kilometri rozhodol pre rozhodný protiúder. Fíni napriek snahe nedokázali reagovať na jeho vražedné tempo.
Virtanen dokonca pre vyčerpanie odstúpil, Toivonen sa držal, ale s veľkým odstupom za Zabalom. S blížiacom sa finišom Argentínčan ešte ďalej stupňoval svoju rýchlosť.
V štadióne ho vítala obrovská masa stoviek tisíc povzbudzujúcich. Cieľovú pásku preťal v čase 2 hod. 31 minút.
Kým vyčerpaného Zabalu odnášal v rukách jeho tréner do útrob štadióna, o zvyšné pódiové umiestnenia ešte stále prebiehal obrovský boj. Vyčerpaného Fína Toivonena totiž dostihol anglický majster Ferris a obaja bežci absolvovali posledné kolo bok po boku. Dav doslova šalel.
Tesný súboj nakoniec vyhral Ferris. Štvrtý skončí pomerne svieži Wright. Čechoslovák Hekš z Prahy sa umiestnil na peknom 8. mieste. Jeho pozícia medzi svetovou elitou je senzačná.
(Kassai Ujság, 9.8.1932)
Obrovský škandál na vodnopólovom zápase Nemecko - Brazília
Zápas vodnopólistov Nemecka a Brazílie sa skončil nevídaným škandálom, ktorý v histórii olympijských hier snáď nemá obdobu. Nemci napriek tomu, že na zápas nastúpili s B mužstvom s prehľadom vyhrali v pomere 7:3. Brazílski hráči, ktorí celý zápas hrali tvrdo a nedisciplinovane a ktorým chýbali i základne znalosti pravidiel tohto športu, sa nedokázali vyrovnať s porážkou.
Terčom ich útoku sa stal maďarský rozhodca Béla Komjády, ktorého po zápase fyzicky napadol brazílsky brankár. Pokojný Komjády sa nenechal vyprovokovať a Brazílčana odstrčil na bok aby mohol odísť. To však bol len olej do ohňa pre rozpálených Brazílčanov, ktorí sa vrhli na maďarského arbitra a zároveň kapitána maďarského reprezentačného výberu.
Keď sa o incidente dopočuli ostatní maďarskí hráči, bez rozmýšľania sa vynorili z útrob štadióna a pomohli svojmu lodivodovi. Strhla sa veľká trma-vrma, ktorú museli zbrzdiť 20 ozbrojení policajti. Komjády a ostatní maďarskí hráči vedeli opustiť štadión len za policajnej asistencie.
Verejnosť bola udalosťami nesmierne pobúrená a žiadala vylúčenie nešportových Brazílčanov. Dnes už vieme, že disciplinárna komisia rozhodla o okamžitej diskvalifikácii brazílskych vodnopólistov z olympiády, pričom trom hráčom úplne zakázala štartovať na ďalších olympijských hrách.
(Kassai Ujság, 10.8.1932)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
